srdce [sr-, ser-, sir-; -e, -o] m
1. dutý kužeľovitý sval v tele človeka al. živočícha zabezpečujúci svojimi sťahmi krvný obeh: gest welmi nemoczen a pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy h. štubňa 1569 kl; rozlične choroby se okolo srdcia nachazegu, gakožto tremor cordis, pulsatio cordia; ženy ktere wedle toho take mdlobu a srdce plapolanj, tjskanj mjwagj, tye nemagu lepsse lekarstwy aneb remedium, gako nasse aurum potabile och 17. st; na tom sem se zarmutila, ze sa na srdce ponosugete radvaň 1714; po kterem gedle chnedkj zle bol w chlawe a na srdcj, takže welike mislenkj ho dohazalj krupina 1741
o ale my pomnyc a hledyc na muske srdce geho, neb czastokrad rycierskeho stawu osoby y gineho stawu lydy Turkowy stateczne a mužne odbygel b. štiavnica 1583 odvahu; rozwažugicze tieto wssecky prycžiny, gednomislne gednim chtenim, dichanym a gednimy usty, k tomu gednim srdczem nachazime a toto statutum sobe do meskych knych zapisugeme l. mikuláš 1686 jednomyseľne; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se horkosty srdčenu; srdce syly a treseny geho s kosty srdce gelenyho prigaty v wyne odgima hl 17. st farm stvrdnutou časťou jelenieho srdca; cordis dilatatio: rozssyreni srdca ks 1763 med choroba srdca; scrobiculus cordis: gamka srdca ks 1763 med srdečná jamka, jamka na hrudníku v oblasti srdca; gestli o tomto čase hwezda Kralik neb Srdcze lewowe nazwana zo Sluncem wichodi a s tim zachodi, wlchkge znači powetri pr 18. st astron Regulus, najjasnejšia hviezda súhvezdia Lev; klopanie, trasenie s-a med choroba srdca, búchanie srdca: rada proty traseny srdca lr1 17. st; wino spolu warene s nimi (so spikinardom a nevendulou) hoga hripawost a zmisssane ze sskoricow a hrebickami tissj srdce klopany pr 18. st; wždy rano na lačne srdce usip každemu do pissteku soli ze sirku zmissaneg hk 18. st nalačno
• zspolu y z ditatkem mym mylim, ktere pod srdčem nosim prešov 1666 o tehotnosti; dosti sem pohanske srdce sebe nakloniti se usilowal, však to nic neprospelo b. bystrica 1675 rat pohana
2. centrum vnútorného, citového i duchovného života človeka, vnútorný svet človeka: aby nám ráčil poslaci Ducha Swatého, v naše sirdca daci asl 14. st; take kazdy s wasz naboznym serczem poproste mileho Pana Buoha za dwa stawy: za swethsky y duchowny s. kapitula 1480 dsj; pred Tebau wssecky nasse srdczia, mysly y wuole, (Bože), gsau otewrene mod 1573 e; kazatel skrussene srdcya dostyučynenjm a zasluhou Krista Gežisse tessj kob 1666; dobreho pokoga staleho na mnohe leta z uprimneho srca prageme h. mičiná 1687; wsstip (Bože) do srdce nasseho lasku a swornost ags 1708; y zatwrdil Pán srdco faraónowé kb 1757; pren náb malženství tvé čisté vždy zachovaj, ani srdcem cizích žen žádaj, živuot svuoj v čistote mej asl 1532 nepomysli žiadostivo na cudzie ženy; degz my, mug Pane, tweho narozeny včasten bity, tebe w geslickach srdce meho chowaty ags 1708 o príprave prijať Krista a o obnove človeka; ty ale, ktery hledely očyma, a newydely srdczem, gakssto lúpežny na owczu wlczy rwaly na lúpež pep 1770 o pochopení, precítení videného; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomislných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj dc 1797 obdaril odvahou, posilnil
o tedy s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu s. ľupča 1603 v hneve; list nass wi ste zapsani do srdce nasseho tc 1631 prebývate v nás; wssak ho (Krista) ze srdca meho witrhnutj njkoliw nemužess rw 1702 náb o odcudzení; Spasitely, deg my, abich te do pleneček wiry me tebe zawinuce, do gesliček srdce meho wzdicky snazne skladal a w nem warowal ags 1708 náb do srdca pripraveného na tvoj príchod; ona času wečerniho, po umiwanj prwe noh učedlnikum, nelačnym srdcem, ale dobre nakrmenim, po gedeni beranka se posluhuwala duh 1723 náb prázdnym; podz, posztzely szebe v mem serdtzu, (Ježiš), ráts ho prijátz za szvu chisu hps 1752 náb prebývaj vo mne; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili pp 1734 náb nedokonale, vlažne; oprawdiwa mudrost nezustawa na zewnitrnych zmisloch, ale pisse na tabulach srdce ms 1758 je v srdci; z ktereho (Božieho slova) my weselo začyerame a fflassku srdce nasseho, yako dewečka Hagar, naplnugeme cf 18. st jeho priestor; z gruntu, zo základu s-a z hĺbky, z celého srdca, úprimne: a ja teš podobnym spusobem z meho gruntu srdce wšeho dobreho memu bratovi vinšujem s. hory 1750 cm; z zakladu srde mého vzdáwám dekowánj pie 18. st; ženského s-a, zmäkčený s-om zoženštený: effoeminatus: zmakčeny srdcem ks 1763; ženskeho srdce ld 18. st; kamenné, ľadové, mramorové, neobrezané, skamenelé, spráchnaté, suché, tvrdé, zamrznuté, zatvrdlé s. neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné: twrdossigny a neobrezaneho srdce y ussy ste se wždicky Duchu Sw. protiwily le 1730; neni prospessnessiho a spasitedlnegssiho prostredku nad to negswetegsse gmeno Gežiss y z tich zkamenelich srdc ku wihnani tmi hrichu ms 1758; wipusti Buch slowo swe skrze kazatela a roztopi se zatwrdle a zamrznute srdce ku pokaňi gk 1779; phárao král ale twrdého srdca byl prw 1780; měl srdce suché a spráchnaté žp 1788; které tak ledowé srdce bi bilo, abi seba wsenásobnú horliwostú podežané necítilo? bn 1790; sama nauze kamenne srdce gegjch obmekčiti muže pt 1796; čoby bolo srdco mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy mik 18. st; prísť pod strechu s-a náb usídliť sa v srdci: o, Pane, negsem hoden, aby si pryssel pod strechu srdca meho, ale rekny toliko slovicko a bude vzdrawena dussicka moga ags 1708; dodať, pridať s. obdarovať duchom, odvahou: animo: srdce přidati grp 1771; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomisslných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj dc 1797
• ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci riastla rl 15. st o ľúbosti; tu sem nieczo obmekczeny srdcze Geho Milostti czytil strážnica 1529 o prejave citu; pocítil dobrotu; my sme pak tak nebyli zatvrdlého srdce, vslyšely sme ho, ze Martyn Krayczy poruczyl gest hospodary swemu penize žiar n. hr. 1572 o citlivosti k druhého problémom, ťažkostiam; v ústech (ľudí) sám med, reč lahodná, v srdci jed, v činech lest zrádná rl 1641 o zlobe; neb mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed pv 1641–50 o zlobe; my dobre na srdcy ginacž než usty wiznawame za 1676 o konaní dobra; dotel mi nebude na meste srdca, kim neswem radvaň 1694 o pokoji, spokojnosti; kdj pred fatentem Hruba mluwyla, že ona na Kohudku len tasskuo srdce ma krupina 1695 o krivde; kdybych pod srdcem mel, dal bych tobě o veľkodušnosti; oko do srdcza okno o poznaní a činoch človeka; widim, že žadost gista na srdcy twem ležj máš nej. otázky, prosby; Bůh truchliwe zrcadlo y djwadlo gim na ženach predklada, aby bolest tuto k srdcy swemu pripustili aby ju pocítili sp 1696; yakowe weczy mal (brat) zložene u ngey, že na svogem srdczy nyezadržim, ale geho djetom oddam jasenica 1710 neutajím; rozwass a powass to dobre (človeče), gestly tobe spaseny dusse twe w srdcy ležy le 1730 má oň skutočný záujem; oznámene gest tehdy swatému, že by tento klerik na zle pamatowal a že by zlobywost w srdcy swem zdržowal ža 1732 prechovával; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili pp 1734 ledabolo; kdiž sj ho zamordowala, či te srdce nebolelo? pukanec 1739 o výčitkách; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi turiec 1724–44 má na srdci, ho ťaží; unanimes sumus: gsme gedno srdce geden umysl wu 1750 o jednote zmýšľania; similo: giné mluwiti, giné myslyti, giné na gazyku, giné na srdcy mjti wu 1750 o inom konaní ako sa hovorí; sertzo jak voszk topi se v tzeském bolyu o prežívaní bolesti; jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé sú neoblomní dž 1752; trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco ks 1763 nehovorí sa to, čo si myslíme; div mu srdce nevyskoči od hanby velikej, kterú má pv 1761–81 o pocite hanby; labasco: oslabugem se, upadám, srdco tratjm, poddáwám se strácam odvahu; non sum tam ferreus: negsem tak zelezného srdca pevný, odvážny ks 1763; já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat ad 1770–90 keď je človek zaľúbený; naš upadok welky uznat a k srdcy pripustit l. mikuláš 1773 precítiť; gak by gi to welmi k srdcy sslo a gu sužowalo? mps 1777 brala vážne; to w srdcy drž sylňe, pryteluw cťiť pilňe gp 1782 pamätaj na niečo; gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal pk 1782 o veľkej ľútosti; cyzý milownjk pristupil k srdcy twému ko 1782 je ti milý; a to jsíce čudné jest, že Renaitove srdce ňepuklo br 1785 o veľkej vnútornej bolesti; žáden mi ňebil k srdcu br 1785 po vôli; co w srdci, to na gaziku pt 1796 (o pravdovravnosti); powedala mu, wzdi mi srdce plače, gestli ta pres den newidim som smutný; a čo len srdco požadalo k wižiwnosti geho, bywal w dome krasnem a majetnem čo si predstavil; nemile a odporne slowo otcu, ktere tak se mu zdalo, gak bi mu s pistole do srdca strelil mik 18. st bolo ostré ako strela; mať Krista v s-i (o viere): nemúž nic smutného býti, kdo můž Krista v srdci míti sk 1697
3. oslovenie milej osoby: Pán Boh te žehnaj, serdce mé milé, devečko má jediná; na te myslím, mé premilé serdce asl 1603–04; srdce moge, prigdite dolu do nasseho otce, lebo mne za toho dagi, kdo mne bude od otce pitatj štítnik 1700; mea lux: srdco mé; mel meum: srdco mé, múg mily; melliculum: srdco me, múg sladky ks 1763
4. ozdoba al. niečo, čo tvarom pripomína srdce: (porúčam) prsten zlatj na spusob srdce orlové 1694; podražec ma kwetek byly, okruhly, lysty ma yako psoser polny, yako srdce hl 17. st
5. (stredná) pohyblivá časť zvona: Martinowy Remennarowi od remene, czo oprawel, kteri drzi srczo na swone trenčín 1580; dano za srdcze zwaranj do medjanu f 80; kdy do Bjstryce wozyly z welkeho zwona srdce, na kočz dano 1 1/4 zvolen 1615; 1640; dano kowačowj, čuo sprawil gedno ohnjwo na retaz do studne, srdco na pokow y obluk nakladal den 22 1/2 žilina 1693–94; na kostelnyho zwona srdce remena s 48; dano Petroujskimu, ket nagpru robil remen do toho zwona na srdce, dalo sa mu sex 2 wina krupina 1706; dano za remen na srdco do zwona fl 1 bánovce n. b. 1747; odlup ze zwona kusstek, kde srdco byge hk 18. st e
6. stredná časť nej. predmetu, stred niečoho: wezmj gednu hrst petrželowych korenou, vmj gich dobre a srdce z njch odhod vk 1764; gako bil Jonass w brisse welriby tri dny a tri nocy, tak bude sin čloweka w srdcy zeme tri dni a tri nocy slk 1766–80
7. svedomie: to psani, W. Milosti, raczyli by ste na wašych srdczech a konsczyenczyach zachovati bánovce n. b. 1529; conscio: powedomy sem, swedomj mám, zná srdco swedomj ks 1763;
-ový, srdečný príd
1. k 1: syrop z ruoze srdce y žaludku posylnuge, treseni srdečne odgima mt 17. st; kdy nekdo welmy ranen gest, deg mu hned 3 ližky (vodky), to zdržuge srdecnu krw rt 17. st; moc magy (perly) posylnowaty duchy srdečne hl 17. st
o phren: mysl, rozum, wnjtrnosti srdečné ks 1763 vnútorný, duševný pokoj; mediana, vena: na ruce čloweka žila prostredny, srdečny ks 1763 med tepna; ponegprweg wezmy unicornu, oprawdoweg slonoweg kosti, srdečneg gelenieg kóstky pol kvintlika rt 17. st farm stvrdnutú časť jelenieho srdca; s-á jamka, loch s. med jamka na hrudníku v oblasti srdca: kdy člowek frass ma, pomaž tomu čloweku w ustiech na gambach a na srdečneg yamce rt 17. st; pomaž pupek, srdečnu gamku, tilo a sluchy muškatoweho orecha masti rta 17. st; ventriculus cordia: dlabina, loch srdečny ks 1763; s-á bolesť, s-é klaní pichanie srdca: mnozj wetssj bolest magj gako gest bolest srdečna pop 1723–24; cardiaca: bolest srdca aneb srdečné kláni ks 1763
2. kt. lieči, posilňuje srdce: wyborny srdečny lekwar sprawiti; prassek srdečny we wsseligakych nemocjach bez starosti k užjwanj rt 17. st; srdečna wodka; prassek srdečny rta 17. st
o cardiaca: srdečna zelina ld 18. st bot srdcovník jablčníkovitý Leonurus marrubiastrum
3. k 2: spoweť gest, ktera se cžiny samemu Panu Bohu wssemohuczemu, Synu geho milemu y Duchu Swatemu skrze srdecžne zdychany a pobožne modlitby bag 1585; a srdečneg naklonnosty proty neg neukazal zvolen 1637 e; pry dobrem mogem rozume a premysslowany srdeczneho tento testament a posledny mogu wuoly sem uczinil krupina 1683; pervéj, nes prereknye, szlisis joho posádanyé, serdetsné volányé dž 1752; lotrowe skrz srdečne pokanj k Panu Bohu umiragj duh 1723
o celým srdcem te milugi, srdečný Gežjssi, a tobe se obetugi pie 18. st drahý, milovaný; ne zamračenj wnjtrné, zyma, naklónnost, suchota srdečná, dussná ospáňliwost blr 18. st duchovná prázdnota, vyprahnutosť; s-á bolesť, rana, trápenie, útrpnosť, žalosť bôľ, smútok, žiaľ: cordolium: bolest srdce, srdečná žalost wu 1750; srdečné trápení mé do hrobu mne privede ad 1770–90; a predce vudce milovník pre hrubosť srdečnéj bolesťi na život svúj zabudnúc; Van Stiphout prišel, který počestnosť svú jéj učiníc a srdečnú jakúsi ranu patríc, ťešil ju br 1785
4. k 3: moga mila, srdečna Marina, gdete, prosim, do pana Sylassiho štítnik 1700 drahá
5. k 4: na srdcovu formu waindlički k passteczkam suce l. ján 1683
6. odvážny, udatný, smelý: animosus: smělý, srdnatý, zmužilý, srdečný wu 1750
7. k 6: do strkowitég planég zemi zasadeným malinowým stromkom ma se srdečny, prostredny koren odrubať bin 1799;
-osť ž
1. úprimnosť: aby ony z nagwnjtrnegssych srdca srdečnost(i) litowali, že mňa (Pána) nekdy obrážali blr 18. st
2. radosť z vnútorného pokoja, vnútorná radosť: Pán Gežiss milostiwosti, původ, nádege radosti, sladká studenka milosti, prawá rozkoss srdečnosti cc 1655;
-iečko [-é-],
-ienko [-ie-, -é-] dem k 1: mexikansči obiwatele kazdy rok wiceg nezli dwacat tisic srdeček z maličkich ditek wirezali a gemu na obeť obetowali ms 1758; corculum: srdečko ks 1763; k 2: devečko má milá, potešeni ného, ráč obveseliti srdéčka smutného asl 1603–04; Pan B. nechce obet usmrceneho howadka, ale obet zkrusseneho a potreneho srdečka slk 1641–57; Amor moge srdecsko netrapi, Kupido escze w nem nesedi hlohovec 1744; polovníci poluju, na srdénka strahujú pv 18. st; pre teba, duša má, mne srdenko bolí ad 18. st; k 3: útočište nedám žádnému jinému, serdečko mé milé pv (1595–1608); hned je zdravejší, má najmilejší, mé serdéčko asl 1603–04; zdrawi dobreho od Pana Boha W. M. winsugem, moge milgou (!) srdecko radvaň 1694; animulus: srdečko; meum corculum: srdecko mé ks 1763; neprišou Janko, moje srdienko, tej noci pv 18. st; k 6: wezmi dobromisly y s kwetem try hrstky, z dobreg žlteg fialky srdečiek 15 hrstek rt 17. st