srdce
srdce, -a, sŕdc str.
1. ústredný orgán krvného obehu, majúci tvar nepravidelne splošteného kužeľa, uložený v hrudi: ľudské s., s. zvieraťa, zdravé, choré s.; činnosť s-a, choroby, poruchy s-a, operácia s-a; pravá, ľavá komora s-a; zmršťovanie s-a; s. bije, klope, tlčie, búcha, expr. trepoce (pokojne, rýchlo, splašene, od radosti, od vzrušenia ap.); s. búcha ako kladivo veľmi, silne; pichá ma v s-i; rozšírenie s-a choroba; porážka s-a; jeho s. prestalo biť zomrel; pren. s. (sa) mu stislo, stiahlo, zovrelo, s. mu búcha až v hrdle o pocitoch žiaľu, strachu, obavy ap.; s. ho bolí prežíva duševnú bolesť; s. sa mu ide rozskočiť o pocite prudkej radosti, veľkého vzrušenia;
pren. časť tela pri srdci, ľavá strana hrude: chytiť sa za s., tisnúť si ruky na s.; Priloží mu ucho k srdcu. (Ráz.) Hlúpa Tera! — zvolala Genka, tisnúc dáždnik mimovoľne na srdce. (Jégé); vinúť k s-u niekoho a) objímať, b) s láskou sa starať o niekoho;
pren. centrum vnútorného, citového, duchovného života človeka, jeho povahy a charakteru, vnútorný svet človeka; symbol lásky: (mať) dobré, láskavé, čisté, bezúhonné, verné, šľachetné, zápalisté, ohnivé, horúce, citlivé, odvážne s.; materinské s.; mať mäkké s. byť prístupný citom; mať zlaté s. o dobrom človeku; mať široké, otvorené s. o priamom, bezprostrednom človeku, ktorý má rád ľudí; sebecké, bezcitné, skazené s., prázdne, hluché s. bez citu; mať tvrdé, kamenné, studené, ľadové, zatvrdnuté s. byť neprístupný citom; mať zatrpknuté, smutné s.; mať zlomené s. byť veľmi sklamaný; expr. mať zajačie s. o bojazlivom tvorovi; vlčie s. (Fig.) bezcitné; človek bez s-a bez citu, bez súcitu; získať, podmaniť si s. niekoho získať si priazeň, sympatie; s. mu prekypuje citom je plný citu; vkráda sa mu do s-a pochybnosť opanúva ho.; vnímať niečo s-om citovo; kniž. priateľ môjho s-a milý, blízky človek; vyvolená môjho s-a, veliteľka môjho s-a milá; blízky, milý s-u; srdce mu zahorelo láskou zaľúbil sa; byť s-om mladý citove; duševne; zahrávať si so s-om niekoho s láskou; dať svoje s. niekomu zaľúbiť sa; kniž. mať miesto v s-i niekoho byť u niekoho obľúbený; je to vec jeho s-a veľmi blízka, milá; koná, ako mu s. káže podľa vlastného citu; dať celé (svoje) s. do niečoho svoj um a oduševnenie; s. mu jasalo (od radosti) veľmi sa tešil, bol šťastný; nepokoj zmocnil sa jeho s-a celý sa znepokojil; vliať do sŕdc odvahu povzbudiť; Dievča je samé srdce (Vaj.) veľmi citlivé. Tu ho zas opustilo v rozhodnej chvíli srdce (Záb.) stratil odvahu. Či srdcu rozkážeš? (Min.) citu; expr. Němcová je blízka nielen slovenskému životu, ale i slovenskému srdcu (Vlč.) cíteniu.
● mať s. (až) v hrdle pociťovať úzkosť, mať strach; mať, nosiť niekoho v s-i mať rád, milovať niekoho; zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne; veľmi; chytilo ma, drží ma to (niečo) za s. niečo na mňa veľmi zapôsobilo, urobilo veľký dojem; vylievať, otvoriť s. niekomu, pred niekým zdôverovať sa, žalovať sa; zdôveriť sa, vyžalovať sa; vziať, brať si niečo k s-u a) uvedomovať si závažnosť niečoho; b) cítiť sa dotknutý niečím; pripustiť si niečo k s-u prikladať niečomu veľkú dôležitosť; má (leží mu) niečo na s-i trápi ho niečo; kameň mu spadol, ťarcha mu spadla zo s-a uľavilo sa mu, zbavil sa veľkej starosti; div (dobre, že) mu s. nepuklo veľmi žialil; v kútiku, v hĺbke s-a (niečo si želať) tajne, skryte; dobyť si s. niekoho, nájsť si cestu k s-u niekoho získať si náklonnosť niekoho; s. ma ťahá niekam, k niekomu chcem ísť niekam, túžim za niekým; niečo mi prirástlo k s-u obľúbil som si niečo; nemať s., s-a, hovor. nemať v sebe kus s-a byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez s-a tvrdý, nemilosrdný; mať s. na (pravom) mieste byť správnym človekom; hovor. už má s. na mieste už je spokojný; mať ťažké (horké) s. na niekoho hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo; vraziť niekomu nôž do s-a spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; trhať niekomu s. spôsobovať mu duševnú bolesť; s ťažkým s-om (odísť) nerád, s ľahkým s-om bez starosti; je mu ťažko na s-i (okolo s-a) je smutný, má starosti, je mu ľahko na s-i (okolo s-a) je veselý, bezstarostný; má, čo len s. žiada (ráči) všetko; nosí (má) s. na dlani je priamy, otvorený; nosí dieťa pod s-om je tehotná; klásť niekomu niečo na s. zdôrazňovať, prikazovať; čo na s-i, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človeku; má na jazyku med a v s-i jed (úsl.) o pokryteckom, falošnom človeku; hovor. expr. spadlo mu s. do nohavíc stratil odvahu, dostal strach; mať s. v sáre (Mor.) mať strach; žart. zabudol, nechal si s. u niekoho (Ráz.) zaľúbil sa; oženiť sa podľa s-la z lásky; vytisnúť, vyhodiť niekoho zo s-a prestať mať rád, prestať ľúbiť niekoho; zraniť, zlomiť s. niekomu spôsobiť žiaľ; počúvať hlas svojho s-a, ísť za hlasom s-a riadiť sa citom; mať s. dokorán otvorené byť prístupný citom; vrylo sa mu to do s-a zapamätal si to; vidieť až do s-a niekomu poznať najtajnejšie myšlienky niekoho; s. mu krváca prežíva veľkú duševnú bolesť;
2. (fam.) oslovenie milej, dôverne známej osoby: Ira moja, srdce zlaté, čo prikážeš robiť? (Vaj.) Srdce moje, už sa i obliekam. (Al.)
3. niečo, čo sa tvarom al. inými vlastnosťami podobá srdcu: s. zvona; kovové srdce vo zvonici (Fig.); perníkové srdce; V štíte strechy od ulice je do dosák vyrezané srdce. (Gab.);
kart. druh karty červenej farby;
4. bás. stred niečoho, najdôležitejšia časť niečoho, stredisko; s. Európy stát v strede Európy; Engelschalk išiel úfajúc, že sa bez prekážky dostane až do srdca opevnení. (Jégé) Čím ďalej, tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.);
srdcový príd. k 1: s. sval, s-á komora, s-échlopne, s-á dutina, s. tep, s-á činnosť, s. kŕč, s-á choroba, chyba, s-á porážka; k 3: srdcové červené stopy, ktoré zostali po rúži (Štef.) podoby srdca; kart. s-é eso červené so znakom srdca