srdce [sr-, ser-, sir-; -e, -o] m
1. dutý kužeľovitý sval v tele človeka al. živočícha zabezpečujúci svojimi sťahmi krvný obeh: gest welmi nemoczen a pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (H. ŠTUBŇA 1569 KL); rozlične choroby se okolo srdcia nachazegu, gakožto tremor cordis, pulsatio cordia; ženy ktere wedle toho take mdlobu a srdce plapolanj, tjskanj mjwagj, tye nemagu lepsse lekarstwy aneb remedium, gako nasse aurum potabile (OCh 17. st); na tom sem se zarmutila, ze sa na srdce ponosugete (RADVAŇ 1714); po kterem gedle chnedkj zle bol w chlawe a na srdcj, takže welike mislenkj ho dohazalj (KRUPINA 1741)
L. ale my pomnyc a hledyc na muske srdce geho, neb czastokrad rycierskeho stawu osoby y gineho stawu lydy Turkowy stateczne a mužne odbygel (B. ŠTIAVNICA 1583) odvahu; rozwažugicze tieto wssecky prycžiny, gednomislne gednim chtenim, dichanym a gednimy usty, k tomu gednim srdczem nachazime a toto statutum sobe do meskych knych zapisugeme (L. MIKULÁŠ 1686) jednomyseľne; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se horkosty srdčenu; srdce syly a treseny geho s kosty srdce gelenyho prigaty v wyne odgima (HL 17. st farm) stvrdnutou časťou jelenieho srdca; cordis dilatatio: rozssyreni srdca (KS 1763 med) choroba srdca; scrobiculus cordis: gamka srdca (KS 1763 med) srdečná jamka, jamka na hrudníku v oblasti srdca; gestli o tomto čase hwezda Kralik neb Srdcze lewowe nazwana zo Sluncem wichodi a s tim zachodi, wlchkge znači powetri (PR 18. st astron) Regulus, najjasnejšia hviezda súhvezdia Lev; klopanie, trasenie s-a med choroba srdca, búchanie srdca: rada proty traseny srdca (LR1 17. st); wino spolu warene s nimi (so spikinardom a nevendulou) hoga hripawost a zmisssane ze sskoricow a hrebickami tissj srdce klopany (PR 18. st); wždy rano na lačne srdce usip každemu do pissteku soli ze sirku zmissaneg (HK 18. st) nalačno
F. zspolu y z ditatkem mym mylim, ktere pod srdčem nosim (PREŠOV 1666) o tehotnosti; dosti sem pohanske srdce sebe nakloniti se usilowal, však to nic neprospelo (B. BYSTRICA 1675 RaT) pohana
2. centrum vnútorného, citového i duchovného života človeka, vnútorný svet človeka: aby nám ráčil poslaci Ducha Swatého, v naše sirdca daci (ASL 14. st); take kazdy s wasz naboznym serczem poproste mileho Pana Buoha za dwa stawy: za swethsky y duchowny (S. KAPITULA 1480 DSJ); pred Tebau wssecky nasse srdczia, mysly y wuole, (Bože), gsau otewrene (Mod 1573 E); kazatel skrussene srdcya dostyučynenjm a zasluhou Krista Gežisse tessj (KoB 1666); dobreho pokoga staleho na mnohe leta z uprimneho srca prageme (H. MIČINÁ 1687); wsstip (Bože) do srdce nasseho lasku a swornost (AgS 1708); y zatwrdil Pán srdco faraónowé (KB 1757);
x. pren náb malženství tvé čisté vždy zachovaj, ani srdcem cizích žen žádaj, živuot svuoj v čistote mej (ASL 1532) nepomysli žiadostivo na cudzie ženy; degz my, mug Pane, tweho narozeny včasten bity, tebe w geslickach srdce meho chowaty (AgS 1708) o príprave prijať Krista a o obnove človeka; ty ale, ktery hledely očyma, a newydely srdczem, gakssto lúpežny na owczu wlczy rwaly na lúpež (PeP 1770) o pochopení, precítení videného; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomislných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj (DC 1797) obdaril odvahou, posilnil
L. tedy s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu (S. ĽUPČA 1603) v hneve; list nass wi ste zapsani do srdce nasseho (TC 1631) prebývate v nás; wssak ho (Krista) ze srdca meho witrhnutj njkoliw nemužess (RW 1702 náb) o odcudzení; Spasitely, deg my, abich te do pleneček wiry me tebe zawinuce, do gesliček srdce meho wzdicky snazne skladal a w nem warowal (AgS 1708 náb) do srdca pripraveného na tvoj príchod; ona času wečerniho, po umiwanj prwe noh učedlnikum, nelačnym srdcem, ale dobre nakrmenim, po gedeni beranka se posluhuwala (DuH 1723 náb) prázdnym; podz, posztzely szebe v mem serdtzu, (Ježiš), ráts ho prijátz za szvu chisu (HPS 1752 náb) prebývaj vo mne; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili (PP 1734 náb) nedokonale, vlažne; oprawdiwa mudrost nezustawa na zewnitrnych zmisloch, ale pisse na tabulach srdce (MS 1758) je v srdci; z ktereho (Božieho slova) my weselo začyerame a fflassku srdce nasseho, yako dewečka Hagar, naplnugeme (CF 18. st) jeho priestor; z gruntu, zo základu s-a z hĺbky, z celého srdca, úprimne: a ja teš podobnym spusobem z meho gruntu srdce wšeho dobreho memu bratovi vinšujem (S. HORY 1750 CM); z zakladu srde mého vzdáwám dekowánj (Pie 18. st); ženského s-a, zmäkčený s-om zoženštený: effoeminatus: zmakčeny srdcem (KS 1763); ženskeho srdce (LD 18. st); kamenné, ľadové, mramorové, neobrezané, skamenelé, spráchnaté, suché, tvrdé, zamrznuté, zatvrdlé s. neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné: twrdossigny a neobrezaneho srdce y ussy ste se wždicky Duchu Sw. protiwily (Le 1730); neni prospessnessiho a spasitedlnegssiho prostredku nad to negswetegsse gmeno Gežiss y z tich zkamenelich srdc ku wihnani tmi hrichu (MS 1758); wipusti Buch slowo swe skrze kazatela a roztopi se zatwrdle a zamrznute srdce ku pokaňi (GK 1779); phárao král ale twrdého srdca byl (PrW 1780); měl srdce suché a spráchnaté (ŽP 1788); které tak ledowé srdce bi bilo, abi seba wsenásobnú horliwostú podežané necítilo? (BN 1790); sama nauze kamenne srdce gegjch obmekčiti muže (PT 1796); čoby bolo srdco mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy (MiK 18. st); prísť pod strechu s-a náb usídliť sa v srdci: o, Pane, negsem hoden, aby si pryssel pod strechu srdca meho, ale rekny toliko slovicko a bude vzdrawena dussicka moga (AgS 1708); dodať, pridať s. obdarovať duchom, odvahou: animo: srdce přidati (GrP 1771); to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomisslných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj (DC 1797)
F. ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci riastla (RL 15. st) o ľúbosti; tu sem nieczo obmekczeny srdcze Geho Milostti czytil (STRÁŽNICA 1529) o prejave citu; pocítil dobrotu; my sme pak tak nebyli zatvrdlého srdce, vslyšely sme ho, ze Martyn Krayczy poruczyl gest hospodary swemu penize (ŽIAR n. Hr. 1572) o citlivosti k druhého problémom, ťažkostiam; v ústech (ľudí) sám med, reč lahodná, v srdci jed, v činech lest zrádná (RL 1641) o zlobe; neb mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed (PV 1641-50) o zlobe; my dobre na srdcy ginacž než usty wiznawame (ZA 1676) o konaní dobra; dotel mi nebude na meste srdca, kim neswem (RADVAŇ 1694) o pokoji, spokojnosti; kdj pred fatentem Hruba mluwyla, že ona na Kohudku len tasskuo srdce ma (KRUPINA 1695) o krivde; kdybych pod srdcem mel, dal bych tobě o veľkodušnosti; oko do srdcza okno o poznaní a činoch človeka; widim, že žadost gista na srdcy twem ležj máš nej. otázky, prosby; Bůh truchliwe zrcadlo y djwadlo gim na ženach predklada, aby bolest tuto k srdcy swemu pripustili aby ju pocítili (SP 1696); yakowe weczy mal (brat) zložene u ngey, že na svogem srdczy nyezadržim, ale geho djetom oddam (JASENICA 1710) neutajím; rozwass a powass to dobre (človeče), gestly tobe spaseny dusse twe w srdcy ležy (Le 1730) má oň skutočný záujem; oznámene gest tehdy swatému, že by tento klerik na zle pamatowal a že by zlobywost w srdcy swem zdržowal (ŽA 1732) prechovával; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili (PP 1734) ledabolo; kdiž sj ho zamordowala, či te srdce nebolelo? (PUKANEC 1739) o výčitkách; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724-44) má na srdci, ho ťaží; unanimes sumus: gsme gedno srdce geden umysl (WU 1750) o jednote zmýšľania; similo: giné mluwiti, giné myslyti, giné na gazyku, giné na srdcy mjti (WU 1750) o inom konaní ako sa hovorí; sertzo jak voszk topi se v tzeském bolyu o prežívaní bolesti; jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé sú neoblomní (DŽ 1752); trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco (KS 1763) nehovorí sa to, čo si myslíme; div mu srdce nevyskoči od hanby velikej, kterú má (PV 1761-81) o pocite hanby; labasco: oslabugem se, upadám, srdco tratjm, poddáwám se strácam odvahu; non sum tam ferreus: negsem tak zelezného srdca pevný, odvážny (KS 1763); já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat (AD 1770-90) keď je človek zaľúbený; naš upadok welky uznat a k srdcy pripustit (L. MIKULÁŠ 1773) precítiť; gak by gi to welmi k srdcy sslo a gu sužowalo? (MPS 1777) brala vážne; to w srdcy drž sylňe, pryteluw cťiť pilňe (GP 1782) pamätaj na niečo; gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal (PK 1782) o veľkej ľútosti; cyzý milownjk pristupil k srdcy twému (KO 1782) je ti milý; a to jsíce čudné jest, že Renaitove srdce ňepuklo (BR 1785) o veľkej vnútornej bolesti; žáden mi ňebil k srdcu (BR 1785) po vôli; co w srdci, to na gaziku (PT 1796) (o pravdovravnosti); powedala mu, wzdi mi srdce plače, gestli ta pres den newidim som smutný; a čo len srdco požadalo k wižiwnosti geho, bywal w dome krasnem a majetnem čo si predstavil; nemile a odporne slowo otcu, ktere tak se mu zdalo, gak bi mu s pistole do srdca strelil (MiK 18. st) bolo ostré ako strela; mať Krista v s-i (o viere): nemúž nic smutného býti, kdo můž Krista v srdci míti (SK 1697)
3. oslovenie milej osoby: Pán Boh te žehnaj, serdce mé milé, devečko má jediná; na te myslím, mé premilé serdce (ASL 1603-04); srdce moge, prigdite dolu do nasseho otce, lebo mne za toho dagi, kdo mne bude od otce pitatj (ŠTÍTNIK 1700); mea lux: srdco mé; mel meum: srdco mé, múg mily; melliculum: srdco me, múg sladky (KS 1763)
4. ozdoba al. niečo, čo tvarom pripomína srdce: (porúčam) prsten zlatj na spusob srdce (ORLOVÉ 1694); podražec ma kwetek byly, okruhly, lysty ma yako psoser polny, yako srdce (HL 17. st)
5. (stredná) pohyblivá časť zvona: Martinowy Remennarowi od remene, czo oprawel, kteri drzi srczo na swone (TRENČÍN 1580); dano za srdcze zwaranj do medjanu f 80; kdy do Bjstryce wozyly z welkeho zwona srdce, na kočz dano 1 1/4 (Zvolen 1615; 1640); dano kowačowj, čuo sprawil gedno ohnjwo na retaz do studne, srdco na pokow y obluk nakladal den 22 1/2 (ŽILINA 1693-94); na kostelnyho zwona srdce remena s 48; dano Petroujskimu, ket nagpru robil remen do toho zwona na srdce, dalo sa mu sex 2 wina (KRUPINA 1706); dano za remen na srdco do zwona fl 1 (BÁNOVCE n. B. 1747); odlup ze zwona kusstek, kde srdco byge (HK 18. st E)
6. stredná časť nej. predmetu, stred niečoho: wezmj gednu hrst petrželowych korenou, vmj gich dobre a srdce z njch odhod (VK 1764); gako bil Jonass w brisse welriby tri dny a tri nocy, tak bude sin čloweka w srdcy zeme tri dni a tri nocy (SlK 1766-80)
7. svedomie: to psani, W. Milosti, raczyli by ste na wašych srdczech a konsczyenczyach zachovati (BÁNOVCE n. B. 1529); conscio: powedomy sem, swedomj mám, zná srdco swedomj (KS 1763); -ový, srdečný príd
1. k 1: syrop z ruoze srdce y žaludku posylnuge, treseni srdečne odgima (MT 17. st); kdy nekdo welmy ranen gest, deg mu hned 3 ližky (vodky), to zdržuge srdecnu krw (RT 17. st); moc magy (perly) posylnowaty duchy srdečne (HL 17. st)
L. phren: mysl, rozum, wnjtrnosti srdečné (KS 1763) vnútorný, duševný pokoj; mediana, vena: na ruce čloweka žila prostredny, srdečny (KS 1763 med) tepna; ponegprweg wezmy unicornu, oprawdoweg slonoweg kosti, srdečneg gelenieg kóstky pol kvintlika (RT 17. st farm) stvrdnutú časť jelenieho srdca; s-á jamka, loch s. med jamka na hrudníku v oblasti srdca: kdy člowek frass ma, pomaž tomu čloweku w ustiech na gambach a na srdečneg yamce (RT 17. st); pomaž pupek, srdečnu gamku, tilo a sluchy muškatoweho orecha masti (RTA 17. st); ventriculus cordia: dlabina, loch srdečny (KS 1763); s-á bolesť, s-é klaní pichanie srdca: mnozj wetssj bolest magj gako gest bolest srdečna (PoP 1723-24); cardiaca: bolest srdca aneb srdečné kláni (KS 1763)
2. kt. lieči, posilňuje srdce: wyborny srdečny lekwar sprawiti; prassek srdečny we wsseligakych nemocjach bez starosti k užjwanj (RT 17. st); srdečna wodka; prassek srdečny (RTA 17. st)
L. cardiaca: srdečna zelina (LD 18. st bot) srdcovník jablčníkovitý Leonurus marrubiastrum
3. k 2: spoweť gest, ktera se cžiny samemu Panu Bohu wssemohuczemu, Synu geho milemu y Duchu Swatemu skrze srdecžne zdychany a pobožne modlitby (BAg 1585); a srdečneg naklonnosty proty neg neukazal (ZVOLEN 1637 E); pry dobrem mogem rozume a premysslowany srdeczneho tento testament a posledny mogu wuoly sem uczinil (KRUPINA 1683); pervéj, nes prereknye, szlisis joho posádanyé, serdetsné volányé (DŽ 1752); lotrowe skrz srdečne pokanj k Panu Bohu umiragj (DuH 1723);
L. celým srdcem te milugi, srdečný Gežjssi, a tobe se obetugi (Pie 18. st) drahý, milovaný; ne zamračenj wnjtrné, zyma, naklónnost, suchota srdečná, dussná ospáňliwost (BlR 18. st) duchovná prázdnota, vyprahnutosť; s-á bolesť, rana, trápenie, útrpnosť, žalosť bôľ, smútok, žiaľ: cordolium: bolest srdce, srdečná žalost (WU 1750); srdečné trápení mé do hrobu mne privede (AD 1770-90); a predce vudce milovník pre hrubosť srdečnéj bolesťi na život svúj zabudnúc; Van Stiphout prišel, který počestnosť svú jéj učiníc a srdečnú jakúsi ranu patríc, ťešil ju (BR 1785)
4. k 3: moga mila, srdečna Marina, gdete, prosim, do pana Sylassiho (ŠTÍTNIK 1700) drahá
5. k 4: na srdcovu formu waindlički k passteczkam suce (L. JÁN 1683)
6. odvážny, udatný, smelý: animosus: smělý, srdnatý, zmužilý, srdečný (WU 1750)
7. k 6: do strkowitég planég zemi zasadeným malinowým stromkom ma se srdečny, prostredny koren odrubať (BiN 1799); -osť ž
1. úprimnosť: aby ony z nagwnjtrnegssych srdca srdečnost(i) litowali, že mňa (Pána) nekdy obrážali (BlR 18. st)
2. radosť z vnútorného pokoja, vnútorná radosť: Pán Gežiss milostiwosti, původ, nádege radosti, sladká studenka milosti, prawá rozkoss srdečnosti (CC 1655); -iečko [-é-], -ienko [-ie-, -é-] dem k 1: mexikansči obiwatele kazdy rok wiceg nezli dwacat tisic srdeček z maličkich ditek wirezali a gemu na obeť obetowali (MS 1758); corculum: srdečko (KS 1763); k 2: devečko má milá, potešeni ného, ráč obveseliti srdéčka smutného (ASL 1603-04); Pan B. nechce obet usmrceneho howadka, ale obet zkrusseneho a potreneho srdečka (SLK 1641-57); Amor moge srdecsko netrapi, Kupido escze w nem nesedi (HLOHOVEC 1744); polovníci poluju, na srdénka strahujú (PV 18. st); pre teba, duša má, mne srdenko bolí (AD 18. st); k 3: útočište nedám žádnému jinému, serdečko mé milé (PV ( 1595- 1608)); hned je zdravejší, má najmilejší, mé serdéčko (ASL 1603-04); zdrawi dobreho od Pana Boha W. M. winsugem, moge milgou (!) srdecko (RADVAŇ 1694); animulus: srdečko; meum corculum: srdecko mé (KS 1763); neprišou Janko, moje srdienko, tej noci (PV 18. st); k 6: wezmi dobromisly y s kwetem try hrstky, z dobreg žlteg fialky srdečiek 15 hrstek (RT 17. st)