Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

srdce -a sŕdc s.

1. dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi krvný obeh: ľudské s., tlkot s-a, s. bije, transplantácia s-a; s. sa mu zastavilo; s. mu búcha (ako kladivo, ako zvon); hovor. chorý na s.; s. ho bolí i pren. prežíva duš. bolesť;

pren.: časť tela v oblasti srdca, hruď, prsia: chytiť sa za s.; pritisol si ho na s.; poet. (dve) milujúce sa s-ia (dvaja) milujúci sa

2. kniž. duš., citový život a záujem, cit: materinské s.; vložiť do niečoho celé (svoje) s.

3. fam. oslovenie milej osoby: s. moje, vráť sa skoro!

4. čo (tvarom) pripomína srdce: medovníkové s.; s. zvona udierajúca časť; kart. karta so znakom červeného srdca

5. jedlo zo zvieracieho srdca: s. na smotane

6. kniž. stred. časť, stred: v s-i hôr, krajina v s-i Európy

mať s. ako kameň, mať tvrdé, kamenné s. byť bezcitný, nemilosrdný; mať mäkké, zlaté, verné, šľachetné s. byť dobrý, verný, šľachetný; mať s. na pravom mieste byť ľudský; nemať s., s-a, byť bez s-a byť bezcitný; zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne; s ťažkým s-om nerád; s ľahkým s-om bez zábran; brať, vziať, zobrať si niečo k s-u (začať) chápať vážne; poslúchať hlas s-a, ísť za hlasom s-a spravovať sa citom; → leží mu to na s-i; otvoriť niekomu, pred niekým s.; stratiť s. zaľúbiť sa; mať, nosiť niekoho v s-i mať rád; mať s. až v hrdle (od strachu ap.) byť silne vzrušený; prirásť k s-u; odpadnúť od s-a; čo máš na s-i? a) čo ťa trápi? b) čo chceš povedať? mať na niekoho ťažké s. hnevať sa naňho, zazlievať mu niečo; s. mu krváca prežíva veľkú duš. bolesť; zlomiť niekomu s. a) pripútať ho láskou b) raniť; vraziť niekomu nôž do s-a; mať s. na mieste byť spokojný; mať, čo s. ráči všetko želané v hojnosti; spadol mu → kameň zo s-a; to je → vec jeho s-a; nosí dieťa pod s-om je ťarchavá; je mu ľahko na s-i, pri s-i, okolo s-a je veselý; je mu ťažko na s-i, pri s-i, okolo s-a je smutný; v kútiku, v hĺbke s-a tajne, skryto; nemá (to) s., aby teraz odišiel nedá mu, nemôže teraz odísť; expr. s. mu padlo do nohavíc dostal strach; čo oči nevidia, (to) s. nebolí; čo na s-i, to na jazyku hovorí, čo si myslí; na → jazyku med, v s-i jed;

srdcový príd. k 1, 2, 4: s-á komora, chyba, s-é choroby; hovor. s-á záležitosť citová, ľúbostná; kart. s. kráľ;

srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.; s. moje! (v oslovení); zlaté s. prívesok; vyšívať s-a; vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

srdiečkový príd.;

srdienko -a -nok s. zdrob. hypok. (obyč. v oslovení)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
srdce ‑a sŕdc s.; srdcový

srdce -ca pl. G sŕdc I -cami s.

-ce/666750±783 7.87: substantíva s. N+A sg. 42035→41868±51 srdce/29234 plece/6203 ce/2684 vajce/1807 vrece/1503 slnce/302 citoslovce/107 brdce/8 (8/20)

-e/22989619±26198 3.64: substantíva s. N+A sg. 1537648→1537516
+114
−161
srdce/29234 obdobie/23821 stretnutie/22204 rozhodnutie/21141 riešenie/20639 šťastie/18186→18191±3 vedenie/17753 postavenie/15027 prostredie/15012 správanie/13277 umenie/11707 zvýšenie/10713 konanie/10370 zdravie/10183 územie/9942 vedomie/9785 spojenie/8867 úsilie/8796 poznanie/8729 počasie/8707 more/8418 zariadenie/7866 napätie/7804 vydanie/7735 vzdelanie/7637 vytvorenie/7478 zníženie/7430 okolie/7368 hodnotenie/7131 podujatie/6943 prekvapenie/6905 vysvetlenie/6835 zabezpečenie/6707 vyhlásenie/6691 oddelenie/6466 pôsobenie/6459 plece/6203 prijatie/6130 výročie/6128 združenie/6127 využitie/6103 čítanie/6046 podozrenie/5944 ovocie/5888 vzdelávanie/5852 pole/5754 zamestnanie/5747 použitie/5711 hnutie/5617 povolenie/5521 hľadanie/5484 zlepšenie/5446 utrpenie/5436 presvedčenie/5303 myslenie/5273 pozvanie/5167 spracovanie/5135 vyjadrenie/5110 označenie/5062 poslanie/4938 poradie/4935 učenie/4917 násilie/4905 poistenie/4823 námestie/4734 používanie/4698 rokovanie/4672 rozšírenie/4668 predstavenie/4654 pokračovanie/4650 vyšetrovanie/4634 pochopenie/4594 získanie/4592 oblečenie/4534 tvrdenie/4498 rozprávanie/4435 vystúpenie/4413 zhromaždenie/4356 dosiahnutie/4342 ubytovanie/4332 znamenie/4328 povolanie/4318 umiestnenie/4266 ocenenie/4233 zranenie/4181 uznanie/4172 rozdelenie/4058 zrušenie/4018 obočie/3924 porovnanie/3808 využívanie/3791 zloženie/3788 svedomie/3758 riadenie/3752 chápanie/3735 zastúpenie/3700 popoludnie/3696 vyšetrenie/3681 sklamanie/3602 odpustenie/3577 uplatnenie/3556 bývanie/3556 financovanie/3537 potvrdenie/3461 porušenie/3437 vybavenie/3432 storočie/3430 zavedenie/3426 požehnanie/3373 vnímanie/3351 poschodie/3343 želanie/3329 oznámenie/3282 otvorenie/3270 zvyšovanie/3252 odvolanie/3250 potešenie/3243 ochorenie/3232 písanie/3155 zachovanie/3138 usporiadanie/3133 nešťastie/3104 podnikanie/3100 určenie/3089 odstránenie/3086 vyučovanie/3016 nariadenie/3008 budovanie/2984 pomenovanie/2975 vytváranie/2919 (1772/724182)

cit1 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radostiemócia: kladné emócie

2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadokpochopenieporozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humorusrdce


červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líckniž.: rumeňrumenec: rumeň, rumenec na tvárikniž. pýr: pýr hanbypoet.: zábron (Hviezdoslav)broň (Roy)kniž. zried. zápyr (Figuli)

2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce


prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriskacentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkakniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiacapolovicapolovička: polovica, polovička týždňa

3. p. nástroj 1


srdce 1. fam. nežné oslovenie milej osoby: srdce moje, vráť sa skoroexpr. srdiečko: srdiečko mojedrahýdrahá: drahý môj, neodchádzajmilýmiláhypok. miláčikexpr.: zlatozlatko: zlatko, podaj mi knihuexpr.: holúbokchrobáčik: môj malý holúbok, chrobáčikexpr.: dušadušinkadušička

2. p. cit1 2 3. p. červeň 2 4. p. stred 1


stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izbycentrum: centrum mestaodb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníkaodb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazykniž. srdce: srdce Európystržeň: stržeň vreduzastar. stredok

2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňapolovicapolovička: polovica, polovička storočia

3. p. stredobod


stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

3. p. spevnieť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

srdce


srdce, -a, sŕdc str.

1. ústredný orgán krvného obehu, majúci tvar nepravidelne splošteného kužeľa, uložený v hrudi: ľudské s., s. zvieraťa, zdravé, choré s.; činnosť s-a, choroby, poruchy s-a, operácia s-a; pravá, ľavá komora s-a; zmršťovanie s-a; s. bije, klope, tlčie, búcha, expr. trepoce (pokojne, rýchlo, splašene, od radosti, od vzrušenia ap.); s. búcha ako kladivo veľmi, silne; pichá ma v s-i; rozšírenie s-a choroba; porážka s-a; jeho s. prestalo biť zomrel; pren. s. (sa) mu stislo, stiahlo, zovrelo, s. mu búcha až v hrdle o pocitoch žiaľu, strachu, obavy ap.; s. ho bolí prežíva duševnú bolesť; s. sa mu ide rozskočiť o pocite prudkej radosti, veľkého vzrušenia;

pren. časť tela pri srdci, ľavá strana hrude: chytiť sa za s., tisnúť si ruky na s.; Priloží mu ucho k srdcu. (Ráz.) Hlúpa Tera! — zvolala Genka, tisnúc dáždnik mimovoľne na srdce. (Jégé); vinúť k s-u niekoho a) objímať, b) s láskou sa starať o niekoho;

pren. centrum vnútorného, citového, duchovného života človeka, jeho povahy a charakteru, vnútorný svet človeka; symbol lásky: (mať) dobré, láskavé, čisté, bezúhonné, verné, šľachetné, zápalisté, ohnivé, horúce, citlivé, odvážne s.; materinské s.; mať mäkké s. byť prístupný citom; mať zlaté s. o dobrom človeku; mať široké, otvorené s. o priamom, bezprostrednom človeku, ktorýrád ľudí; sebecké, bezcitné, skazené s., prázdne, hluché s. bez citu; mať tvrdé, kamenné, studené, ľadové, zatvrdnuté s. byť neprístupný citom; mať zatrpknuté, smutné s.; mať zlomené s. byť veľmi sklamaný; expr. mať zajačie s. o bojazlivom tvorovi; vlčie s. (Fig.) bezcitné; človek bez s-a bez citu, bez súcitu; získať, podmaniť si s. niekoho získať si priazeň, sympatie; s. mu prekypuje citom je plný citu; vkráda sa mu do s-a pochybnosť opanúva ho.; vnímať niečo s-om citovo; kniž. priateľ môjho s-a milý, blízky človek; vyvolená môjho s-a, veliteľka môjho s-a milá; blízky, milý s-u; srdce mu zahorelo láskou zaľúbil sa; byť s-om mladý citove; duševne; zahrávať si so s-om niekoho s láskou; dať svoje s. niekomu zaľúbiť sa; kniž. mať miesto v s-i niekoho byť u niekoho obľúbený; je to vec jeho s-a veľmi blízka, milá; koná, ako mu s. káže podľa vlastného citu; dať celé (svoje) s. do niečoho svoj um a oduševnenie; s. mu jasalo (od radosti) veľmi sa tešil, bol šťastný; nepokoj zmocnil sa jeho s-a celý sa znepokojil; vliať do sŕdc odvahu povzbudiť; Dievča je samé srdce (Vaj.) veľmi citlivé. Tu ho zas opustilo v rozhodnej chvíli srdce (Záb.) stratil odvahu. Či srdcu rozkážeš? (Min.) citu; expr. Němcová je blízka nielen slovenskému životu, ale i slovenskému srdcu (Vlč.) cíteniu.

mať s. (až) v hrdle pociťovať úzkosť, mať strach; mať, nosiť niekoho v s-i mať rád, milovať niekoho; zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne; veľmi; chytilo ma, drží ma to (niečo) za s. niečo na mňa veľmi zapôsobilo, urobilo veľký dojem; vylievať, otvoriť s. niekomu, pred niekým zdôverovať sa, žalovať sa; zdôveriť sa, vyžalovať sa; vziať, brať si niečo k s-u a) uvedomovať si závažnosť niečoho; b) cítiť sa dotknutý niečím; pripustiť si niečo k s-u prikladať niečomu veľkú dôležitosť; má (leží mu) niečo na s-i trápi ho niečo; kameň mu spadol, ťarcha mu spadla zo s-a uľavilo sa mu, zbavil sa veľkej starosti; div (dobre, že) mu s. nepuklo veľmi žialil; v kútiku, v hĺbke s-a (niečo si želať) tajne, skryte; dobyť si s. niekoho, nájsť si cestu k s-u niekoho získať si náklonnosť niekoho; s. ma ťahá niekam, k niekomu chcem ísť niekam, túžim za niekým; niečo mi prirástlo k s-u obľúbil som si niečo; nemať s., s-a, hovor. nemať v sebe kus s-a byť tvrdý, nemilosrdný; človek bez s-a tvrdý, nemilosrdný; mať s. na (pravom) mieste byť správnym človekom; hovor. už má s. na mieste už je spokojný; mať ťažké (horké) s. na niekoho hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo; vraziť niekomu nôž do s-a spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; trhať niekomu s. spôsobovať mu duševnú bolesť; s ťažkým s-om (odísť) nerád, s ľahkým s-om bez starosti; je mu ťažko na s-i (okolo s-a) je smutný, má starosti, je mu ľahko na s-i (okolo s-a) je veselý, bezstarostný; má, čo len s. žiada (ráči) všetko; nosí (má) s. na dlani je priamy, otvorený; nosí dieťa pod s-om je tehotná; klásť niekomu niečo na s. zdôrazňovať, prikazovať; čo na s-i, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človeku; má na jazyku med a v s-i jed (úsl.) o pokryteckom, falošnom človeku; hovor. expr. spadlo mu s. do nohavíc stratil odvahu, dostal strach; mať s. v sáre (Mor.) mať strach; žart. zabudol, nechal si s. u niekoho (Ráz.) zaľúbil sa; oženiť sa podľa s-la z lásky; vytisnúť, vyhodiť niekoho zo s-a prestať mať rád, prestať ľúbiť niekoho; zraniť, zlomiť s. niekomu spôsobiť žiaľ; počúvať hlas svojho s-a, ísť za hlasom s-a riadiť sa citom; mať s. dokorán otvorené byť prístupný citom; vrylo sa mu to do s-a zapamätal si to; vidieť až do s-a niekomu poznať najtajnejšie myšlienky niekoho; s. mu krváca prežíva veľkú duševnú bolesť;

2. (fam.) oslovenie milej, dôverne známej osoby: Ira moja, srdce zlaté, čo prikážeš robiť? (Vaj.) Srdce moje, už sa i obliekam. (Al.)

3. niečo, čo sa tvarom al. inými vlastnosťami podobá srdcu: s. zvona; kovové srdce vo zvonici (Fig.); perníkové srdce; V štíte strechy od ulice je do dosák vyrezané srdce. (Gab.);

kart. druh karty červenej farby;

4. bás. stred niečoho, najdôležitejšia časť niečoho, stredisko; s. Európy stát v strede Európy; Engelschalk išiel úfajúc, že sa bez prekážky dostane až do srdca opevnení. (Jégé) Čím ďalej, tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.);

srdcový príd. k 1: s. sval, s-á komora, s-échlopne, s-á dutina, s. tep, s-á činnosť, s. kŕč, s-á choroba, chyba, s-á porážka; k 3: srdcové červené stopy, ktoré zostali po rúži (Štef.) podoby srdca; kart. s-é eso červené so znakom srdca

srdce [sr-, ser-, sir-; -e, -o] m
1. dutý kužeľovitý sval v tele človeka al. živočícha zabezpečujúci svojimi sťahmi krvný obeh: gest welmi nemoczen a pani geho gednu tehlu hrege a druhu klade proti srczy (H. ŠTUBŇA 1569 KL); rozlične choroby se okolo srdcia nachazegu, gakožto tremor cordis, pulsatio cordia; ženy ktere wedle toho take mdlobu a srdce plapolanj, tjskanj mjwagj, tye nemagu lepsse lekarstwy aneb remedium, gako nasse aurum potabile (OCh 17. st); na tom sem se zarmutila, ze sa na srdce ponosugete (RADVAŇ 1714); po kterem gedle chnedkj zle bol w chlawe a na srdcj, takže welike mislenkj ho dohazalj (KRUPINA 1741)
L. ale my pomnyc a hledyc na muske srdce geho, neb czastokrad rycierskeho stawu osoby y gineho stawu lydy Turkowy stateczne a mužne odbygel (B. ŠTIAVNICA 1583) odvahu; rozwažugicze tieto wssecky prycžiny, gednomislne gednim chtenim, dichanym a gednimy usty, k tomu gednim srdczem nachazime a toto statutum sobe do meskych knych zapisugeme (L. MIKULÁŠ 1686) jednomyseľne; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se horkosty srdčenu; srdce syly a treseny geho s kosty srdce gelenyho prigaty v wyne odgima (HL 17. st farm) stvrdnutou časťou jelenieho srdca; cordis dilatatio: rozssyreni srdca (KS 1763 med) choroba srdca; scrobiculus cordis: gamka srdca (KS 1763 med) srdečná jamka, jamka na hrudníku v oblasti srdca; gestli o tomto čase hwezda Kralik neb Srdcze lewowe nazwana zo Sluncem wichodi a s tim zachodi, wlchkge znači powetri (PR 18. st astron) Regulus, najjasnejšia hviezda súhvezdia Lev; klopanie, trasenie s-a med choroba srdca, búchanie srdca: rada proty traseny srdca (LR1 17. st); wino spolu warene s nimi (so spikinardom a nevendulou) hoga hripawost a zmisssane ze sskoricow a hrebickami tissj srdce klopany (PR 18. st); wždy rano na lačne srdce usip každemu do pissteku soli ze sirku zmissaneg (HK 18. st) nalačno
F. zspolu y z ditatkem mym mylim, ktere pod srdčem nosim (PREŠOV 1666) o tehotnosti; dosti sem pohanske srdce sebe nakloniti se usilowal, však to nic neprospelo (B. BYSTRICA 1675 RaT) pohana
2. centrum vnútorného, citového i duchovného života človeka, vnútorný svet človeka: aby nám ráčil poslaci Ducha Swatého, v naše sirdca daci (ASL 14. st); take kazdy s wasz naboznym serczem poproste mileho Pana Buoha za dwa stawy: za swethsky y duchowny (S. KAPITULA 1480 DSJ); pred Tebau wssecky nasse srdczia, mysly y wuole, (Bože), gsau otewrene (Mod 1573 E); kazatel skrussene srdcya dostyučynenjm a zasluhou Krista Gežisse tessj (KoB 1666); dobreho pokoga staleho na mnohe leta z uprimneho srca prageme (H. MIČINÁ 1687); wsstip (Bože) do srdce nasseho lasku a swornost (AgS 1708); y zatwrdil Pán srdco faraónowé (KB 1757);
x. pren náb malženství tvé čisté vždy zachovaj, ani srdcem cizích žen žádaj, živuot svuoj v čistote mej (ASL 1532) nepomysli žiadostivo na cudzie ženy; degz my, mug Pane, tweho narozeny včasten bity, tebe w geslickach srdce meho chowaty (AgS 1708) o príprave prijať Krista a o obnove človeka; ty ale, ktery hledely očyma, a newydely srdczem, gakssto lúpežny na owczu wlczy rwaly na lúpež (PeP 1770) o pochopení, precítení videného; to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomislných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj (DC 1797) obdaril odvahou, posilnil
L. tedy s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu (S. ĽUPČA 1603) v hneve; list nass wi ste zapsani do srdce nasseho (TC 1631) prebývate v nás; wssak ho (Krista) ze srdca meho witrhnutj njkoliw nemužess (RW 1702 náb) o odcudzení; Spasitely, deg my, abich te do pleneček wiry me tebe zawinuce, do gesliček srdce meho wzdicky snazne skladal a w nem warowal (AgS 1708 náb) do srdca pripraveného na tvoj príchod; ona času wečerniho, po umiwanj prwe noh učedlnikum, nelačnym srdcem, ale dobre nakrmenim, po gedeni beranka se posluhuwala (DuH 1723 náb) prázdnym; podz, posztzely szebe v mem serdtzu, (Ježiš), ráts ho prijátz za szvu chisu (HPS 1752 náb) prebývaj vo mne; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili (PP 1734 náb) nedokonale, vlažne; oprawdiwa mudrost nezustawa na zewnitrnych zmisloch, ale pisse na tabulach srdce (MS 1758) je v srdci; z ktereho (Božieho slova) my weselo začyerame a fflassku srdce nasseho, yako dewečka Hagar, naplnugeme (CF 18. st) jeho priestor; z gruntu, zo základu s-a z hĺbky, z celého srdca, úprimne: a ja teš podobnym spusobem z meho gruntu srdce wšeho dobreho memu bratovi vinšujem (S. HORY 1750 CM); z zakladu srde mého vzdáwám dekowánj (Pie 18. st); ženského s-a, zmäkčený s-om zoženštený: effoeminatus: zmakčeny srdcem (KS 1763); ženskeho srdce (LD 18. st); kamenné, ľadové, mramorové, neobrezané, skamenelé, spráchnaté, suché, tvrdé, zamrznuté, zatvrdlé s. neschopné niečo duchovné prijať, neprístupné: twrdossigny a neobrezaneho srdce y ussy ste se wždicky Duchu Sw. protiwily (Le 1730); neni prospessnessiho a spasitedlnegssiho prostredku nad to negswetegsse gmeno Gežiss y z tich zkamenelich srdc ku wihnani tmi hrichu (MS 1758); wipusti Buch slowo swe skrze kazatela a roztopi se zatwrdle a zamrznute srdce ku pokaňi (GK 1779); phárao král ale twrdého srdca byl (PrW 1780); měl srdce suché a spráchnaté (ŽP 1788); které tak ledowé srdce bi bilo, abi seba wsenásobnú horliwostú podežané necítilo? (BN 1790); sama nauze kamenne srdce gegjch obmekčiti muže (PT 1796); čoby bolo srdco mramorowe neb ocelowe, moselo bi sa pohnuty nad gegich mukamy (MiK 18. st); prísť pod strechu s-a náb usídliť sa v srdci: o, Pane, negsem hoden, aby si pryssel pod strechu srdca meho, ale rekny toliko slovicko a bude vzdrawena dussicka moga (AgS 1708); dodať, pridať s. obdarovať duchom, odvahou: animo: srdce přidati (GrP 1771); to weliké knjža aposstolské, s. Peter, aby malomisslných neprestrassyl, ale radneg srdce gim dodal, upewnil a k sebe priwábyl, gich nazýwa bratrj (DC 1797)
F. ešte si len húsky pásla, už si v mojom srdci riastla (RL 15. st) o ľúbosti; tu sem nieczo obmekczeny srdcze Geho Milostti czytil (STRÁŽNICA 1529) o prejave citu; pocítil dobrotu; my sme pak tak nebyli zatvrdlého srdce, vslyšely sme ho, ze Martyn Krayczy poruczyl gest hospodary swemu penize (ŽIAR n. Hr. 1572) o citlivosti k druhého problémom, ťažkostiam; v ústech (ľudí) sám med, reč lahodná, v srdci jed, v činech lest zrádná (RL 1641) o zlobe; neb mnozí nosí v ústech med, ale na srdci mají jed (PV 1641-50) o zlobe; my dobre na srdcy ginacž než usty wiznawame (ZA 1676) o konaní dobra; dotel mi nebude na meste srdca, kim neswem (RADVAŇ 1694) o pokoji, spokojnosti; kdj pred fatentem Hruba mluwyla, že ona na Kohudku len tasskuo srdce ma (KRUPINA 1695) o krivde; kdybych pod srdcem mel, dal bych tobě o veľkodušnosti; oko do srdcza okno o poznaní a činoch človeka; widim, že žadost gista na srdcy twem ležj máš nej. otázky, prosby; Bůh truchliwe zrcadlo y djwadlo gim na ženach predklada, aby bolest tuto k srdcy swemu pripustili aby ju pocítili (SP 1696); yakowe weczy mal (brat) zložene u ngey, že na svogem srdczy nyezadržim, ale geho djetom oddam (JASENICA 1710) neutajím; rozwass a powass to dobre (človeče), gestly tobe spaseny dusse twe w srdcy ležy (Le 1730) má oň skutočný záujem; oznámene gest tehdy swatému, že by tento klerik na zle pamatowal a že by zlobywost w srdcy swem zdržowal (ŽA 1732) prechovával; mnohý wssak polowičným srdcem pekné to predsewzeťý prigali, áno w potupni žert obrátili (PP 1734) ledabolo; kdiž sj ho zamordowala, či te srdce nebolelo? (PUKANEC 1739) o výčitkách; čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724-44) má na srdci, ho ťaží; unanimes sumus: gsme gedno srdce geden umysl (WU 1750) o jednote zmýšľania; similo: giné mluwiti, giné myslyti, giné na gazyku, giné na srdcy mjti (WU 1750) o inom konaní ako sa hovorí; sertzo jak voszk topi se v tzeském bolyu o prežívaní bolesti; jich sertzo jeszt od kamenya tvardsé sú neoblomní (DŽ 1752); trilingve: ne tam choďa usta, kam srdco (KS 1763) nehovorí sa to, čo si myslíme; div mu srdce nevyskoči od hanby velikej, kterú má (PV 1761-81) o pocite hanby; labasco: oslabugem se, upadám, srdco tratjm, poddáwám se strácam odvahu; non sum tam ferreus: negsem tak zelezného srdca pevný, odvážny (KS 1763); já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat (AD 1770-90) keď je človek zaľúbený; naš upadok welky uznat a k srdcy pripustit (L. MIKULÁŠ 1773) precítiť; gak by gi to welmi k srdcy sslo a gu sužowalo? (MPS 1777) brala vážne; to w srdcy drž sylňe, pryteluw cťiť pilňe (GP 1782) pamätaj na niečo; gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal (PK 1782) o veľkej ľútosti; cyzý milownjk pristupil k srdcy twému (KO 1782) je ti milý; a to jsíce čudné jest, že Renaitove srdce ňepuklo (BR 1785) o veľkej vnútornej bolesti; žáden mi ňebil k srdcu (BR 1785) po vôli; co w srdci, to na gaziku (PT 1796) (o pravdovravnosti); powedala mu, wzdi mi srdce plače, gestli ta pres den newidim som smutný; a čo len srdco požadalo k wižiwnosti geho, bywal w dome krasnem a majetnem čo si predstavil; nemile a odporne slowo otcu, ktere tak se mu zdalo, gak bi mu s pistole do srdca strelil (MiK 18. st) bolo ostré ako strela; mať Krista v s-i (o viere): nemúž nic smutného býti, kdo můž Krista v srdci míti (SK 1697)
3. oslovenie milej osoby: Pán Boh te žehnaj, serdce mé milé, devečko má jediná; na te myslím, mé premilé serdce (ASL 1603-04); srdce moge, prigdite dolu do nasseho otce, lebo mne za toho dagi, kdo mne bude od otce pitatj (ŠTÍTNIK 1700); mea lux: srdco mé; mel meum: srdco mé, múg mily; melliculum: srdco me, múg sladky (KS 1763)
4. ozdoba al. niečo, čo tvarom pripomína srdce: (porúčam) prsten zlatj na spusob srdce (ORLOVÉ 1694); podražec ma kwetek byly, okruhly, lysty ma yako psoser polny, yako srdce (HL 17. st)
5. (stredná) pohyblivá časť zvona: Martinowy Remennarowi od remene, czo oprawel, kteri drzi srczo na swone (TRENČÍN 1580); dano za srdcze zwaranj do medjanu f 80; kdy do Bjstryce wozyly z welkeho zwona srdce, na kočz dano 1 1/4 (Zvolen 1615; 1640); dano kowačowj, čuo sprawil gedno ohnjwo na retaz do studne, srdco na pokow y obluk nakladal den 22 1/2 (ŽILINA 1693-94); na kostelnyho zwona srdce remena s 48; dano Petroujskimu, ket nagpru robil remen do toho zwona na srdce, dalo sa mu sex 2 wina (KRUPINA 1706); dano za remen na srdco do zwona fl 1 (BÁNOVCE n. B. 1747); odlup ze zwona kusstek, kde srdco byge (HK 18. st E)
6. stredná časť nej. predmetu, stred niečoho: wezmj gednu hrst petrželowych korenou, vmj gich dobre a srdce z njch odhod (VK 1764); gako bil Jonass w brisse welriby tri dny a tri nocy, tak bude sin čloweka w srdcy zeme tri dni a tri nocy (SlK 1766-80)
7. svedomie: to psani, W. Milosti, raczyli by ste na wašych srdczech a konsczyenczyach zachovati (BÁNOVCE n. B. 1529); conscio: powedomy sem, swedomj mám, zná srdco swedomj (KS 1763); -ový, srdečný príd
1. k 1: syrop z ruoze srdce y žaludku posylnuge, treseni srdečne odgima (MT 17. st); kdy nekdo welmy ranen gest, deg mu hned 3 ližky (vodky), to zdržuge srdecnu krw (RT 17. st); moc magy (perly) posylnowaty duchy srdečne (HL 17. st)
L. phren: mysl, rozum, wnjtrnosti srdečné (KS 1763) vnútorný, duševný pokoj; mediana, vena: na ruce čloweka žila prostredny, srdečny (KS 1763 med) tepna; ponegprweg wezmy unicornu, oprawdoweg slonoweg kosti, srdečneg gelenieg kóstky pol kvintlika (RT 17. st farm) stvrdnutú časť jelenieho srdca; s-á jamka, loch s. med jamka na hrudníku v oblasti srdca: kdy člowek frass ma, pomaž tomu čloweku w ustiech na gambach a na srdečneg yamce (RT 17. st); pomaž pupek, srdečnu gamku, tilo a sluchy muškatoweho orecha masti (RTA 17. st); ventriculus cordia: dlabina, loch srdečny (KS 1763); s-á bolesť, s-é klaní pichanie srdca: mnozj wetssj bolest magj gako gest bolest srdečna (PoP 1723-24); cardiaca: bolest srdca aneb srdečné kláni (KS 1763)
2. kt. lieči, posilňuje srdce: wyborny srdečny lekwar sprawiti; prassek srdečny we wsseligakych nemocjach bez starosti k užjwanj (RT 17. st); srdečna wodka; prassek srdečny (RTA 17. st)
L. cardiaca: srdečna zelina (LD 18. st bot) srdcovník jablčníkovitý Leonurus marrubiastrum
3. k 2: spoweť gest, ktera se cžiny samemu Panu Bohu wssemohuczemu, Synu geho milemu y Duchu Swatemu skrze srdecžne zdychany a pobožne modlitby (BAg 1585); a srdečneg naklonnosty proty neg neukazal (ZVOLEN 1637 E); pry dobrem mogem rozume a premysslowany srdeczneho tento testament a posledny mogu wuoly sem uczinil (KRUPINA 1683); pervéj, nes prereknye, szlisis joho posádanyé, serdetsné volányé (DŽ 1752); lotrowe skrz srdečne pokanj k Panu Bohu umiragj (DuH 1723);
L. celým srdcem te milugi, srdečný Gežjssi, a tobe se obetugi (Pie 18. st) drahý, milovaný; ne zamračenj wnjtrné, zyma, naklónnost, suchota srdečná, dussná ospáňliwost (BlR 18. st) duchovná prázdnota, vyprahnutosť; s-á bolesť, rana, trápenie, útrpnosť, žalosť bôľ, smútok, žiaľ: cordolium: bolest srdce, srdečná žalost (WU 1750); srdečné trápení mé do hrobu mne privede (AD 1770-90); a predce vudce milovník pre hrubosť srdečnéj bolesťi na život svúj zabudnúc; Van Stiphout prišel, který počestnosť svú jéj učiníc a srdečnú jakúsi ranu patríc, ťešil ju (BR 1785)
4. k 3: moga mila, srdečna Marina, gdete, prosim, do pana Sylassiho (ŠTÍTNIK 1700) drahá
5. k 4: na srdcovu formu waindlički k passteczkam suce (L. JÁN 1683)
6. odvážny, udatný, smelý: animosus: smělý, srdnatý, zmužilý, srdečný (WU 1750)
7. k 6: do strkowitég planég zemi zasadeným malinowým stromkom ma se srdečny, prostredny koren odrubať (BiN 1799); -osť ž
1. úprimnosť: aby ony z nagwnjtrnegssych srdca srdečnost(i) litowali, že mňa (Pána) nekdy obrážali (BlR 18. st)
2. radosť z vnútorného pokoja, vnútorná radosť: Pán Gežiss milostiwosti, původ, nádege radosti, sladká studenka milosti, prawá rozkoss srdečnosti (CC 1655); -iečko [-é-], -ienko [-ie-, -é-] dem k 1: mexikansči obiwatele kazdy rok wiceg nezli dwacat tisic srdeček z maličkich ditek wirezali a gemu na obeť obetowali (MS 1758); corculum: srdečko (KS 1763); k 2: devečko má milá, potešeni ného, ráč obveseliti srdéčka smutného (ASL 1603-04); Pan B. nechce obet usmrceneho howadka, ale obet zkrusseneho a potreneho srdečka (SLK 1641-57); Amor moge srdecsko netrapi, Kupido escze w nem nesedi (HLOHOVEC 1744); polovníci poluju, na srdénka strahujú (PV 18. st); pre teba, duša má, mne srdenko bolí (AD 18. st); k 3: útočište nedám žádnému jinému, serdečko mé milé (PV ( 1595- 1608)); hned je zdravejší, má najmilejší, mé serdéčko (ASL 1603-04); zdrawi dobreho od Pana Boha W. M. winsugem, moge milgou (!) srdecko (RADVAŇ 1694); animulus: srdečko; meum corculum: srdecko mé (KS 1763); neprišou Janko, moje srdienko, tej noci (PV 18. st); k 6: wezmi dobromisly y s kwetem try hrstky, z dobreg žlteg fialky srdečiek 15 hrstek (RT 17. st)

Srdce_1 Srdce Srdce_2 Srdce Srdce_3 Srdce Srdce_4 Srdce Srdce_5 Srdce Srdce_6 Srdce Srdce_7 Srdce
srdce
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) srdce večne? Ani ten náš nepotrvá. Toto srdce pocíti posledný úder. Tieto pľúca
G (bez) srdca čo priletela a zabodla nám do srdca jelenia jeseň to je jeseň keď
D (k) srdcu denníkoch tak vrúcne pritískal k srdcu . Som zvedavý, čo povieš na to.“
A (vidím) srdce predsa tiež ženského rodu a ruku na srdce , „nesedia“ na ňu všetky prívlastky
L (o) srdci vrstovníci... Mám ho v hlave, v srdci , v krvi, je to skrátka tak,
I (so) srdcom ale aj v deťoch. Iba s ťažkým srdcom si uvedomovala, že nemá iné
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (tri) srdcia karibských nocí rozcliveli kamenné srdcia pri spomienke na staré matere.
G (bez) sŕdc dokumentom Na bulvári zlomených sŕdc , ktorý sa venuje celosvetovej
D (k) srdciam krok, ktorým prinášala radosť srdciam divákov, sa ani raz nevychýlil
A (vidím) srdcia povedala Ruth. „Dávate ľuďom nové srdcia , nové obličky, nové pečene a
L (o) srdciach základných informácií o ich „ srdciach " (hlavných mestách). Do kontextu
I (so) srdcami Oni na svet pozerali svojimi srdcami . Kráčali bez slov. Načo rušiť
{caseletter} - 0

Zvukové nahrávky niektorých slov

bez srdca a súcitu sans coeur et sans pitié
duše a jeho srdca âme et de son coeur
hlas mi otváral srdce voix m'ouvrait le coeur
oči a aké srdce quel coeur et quels yeux
pre dušu a srdce pour l'âme et le coeur
srdca a bez ducha coeur et sans esprit
srdce a prebudia ma coeur et m'éveillent
vaše srdce váš brat votre coeur votre frère
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu