Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

sršať -í -ia nedok.

1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;

pren. expr.: z očú mu s-ia iskry blýskajú sa mu (od hnevu); s-í z neho nenávisť, radosť vyžaruje

2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou; oči mu divo s-li; s. od zlosti

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sršať ‑í ‑ia nedok.

hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkovprekypovaťkypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmomiskriťexpr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

p. aj topiť sa1 2


sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky stranyšľahaťvyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výškyprskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, sršíiskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúťexpr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťoukniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševneniekniž. sálaťvyžarovaťzračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosťiskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sršať, -í, -ia nedok.

1. (obyč. o iskrách) prudko, vo väčšom množstve vyletovať, odskakovať (pri kresaní a pod.), iskriť sa; šľahať, vyšľahovať: Iskry sršali na všetky strany. (Laz.) [Z vlasov] akoby sršali iskry proti svetlu. (Kuk.); pren. bás. Z úľov našich sršia silné roje (Krčm.) vyletujú; pren. expr. z očí mu sršia iskry, blesky, plamene (hnevu) oči mu blýskajú (od hnevu); el. tech. sršanie elektriny koróna;

2. expr (z čoho, z koho, zried. i v čom) sálať, vyžarovať: z očí mu srší hnev, zlosť, strach; z pohľadu mu sršala radosť, horkosť, nenávisť; v očiach jej srší zvedavosť, pomsta; sršiace svetlo lampy (Tim.); sršiaci diamant (Ráz.); Zdravie a sila srší z jeho tela. (Tim.)

3. expr. (čím, bezpredm., zried. i od čoho) vo veľkej miere sa prejavovať niečím, oplývať, prekypovať niečím; planúť, horieť niečím: oči mu sršia nenávisťou, jedom, hnevom, radosťou; jeho reč srší veselosťou; [Ďuro] sršal od zlosti. (VHV) [Milina] sršiac pomstou bežala za ním. (Tim.) Partner srší vtipom. (Karv.) Oči mu sršali ako vlkovi (Tim.) planuli zlosťou, hnevom; sršiace, krvou podbehnuté oči (Skal.); (Kostým) priam srší barbarskou farebnosťou. (Tat.)

4. expr. (na koho i čo) so zlosťou, s hnevom, podráždene hovoriť: Cigániš, holomok! — sršali na neho ako osy. (Páz.) Sršal výhovorku kupec. (Fr. Kráľ)

5. zried. (o tekutine) prudko striekať, crčať, rinúť sa: [krv] zo srdca s každým jeho tlkotom sršiaca do ciev (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

sršať nedokonavé sloveso
(ja) srším VKesa+; (ty) sršíš VKesb+; (on, ona, ono) srší VKesc+; (my) sršíme VKepa+; (vy) sršíte VKepb+; (oni, ony) sršia VKepc+;

(ja som, ty si, on) sršal VLesam+; (ona) sršala VLesaf+; (ono) sršalo VLesan+; (oni, ony) sršali VLepah+;
(ty) srš! VMesb+; (my) sršme! VMepa+; (vy) sršte! VMepb+;
(nejako) sršiac VHe+;

sršať ndk byť zúrivý, zúriť: ale Telámon, kteryž ze Reki bogowal, wydá, že ony postupugj a srssj, chtjce vtecy, zaželel toho welmy hi 18. st

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor