sršať -í -ia nedok.
1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;
pren. expr.: z očú mu s-ia iskry blýskajú sa mu (od hnevu); s-í z neho nenávisť, radosť vyžaruje
2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou; oči mu divo s-li; s. od zlosti
hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociach • hovor.: flámovať • lumpovať • hovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do rána • hovor. zastaráv. al. expr. mulatovať • expr.: bújať • bujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali karty • nár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)
2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosť • oplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť farieb • prekypovať • kypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťou • iskriť • expr. sršať: iskrí, srší humorom
iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom) • prskať: prskavky prskajú
2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sa • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech • striebriť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa • ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa • mihotať sa • mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje
3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami • hýriť • expr. sršať • prekypovať • kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou
kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypí • prekypovať • pretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)
2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieť • prekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vrie • kvasiť sa • búriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búri • burácať (o mori)
3. mať hojnosť • prekypovať • oplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravím • expr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťou • hýriť • iskriť: hýri, iskrí vtipmi • vyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou
oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkov • prekypovať • kypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmom • iskriť • expr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami
p. aj topiť sa1 2
sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí
2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti
sršať, -í, -ia nedok.
1. (obyč. o iskrách) prudko, vo väčšom množstve vyletovať, odskakovať (pri kresaní a pod.), iskriť sa; šľahať, vyšľahovať: Iskry sršali na všetky strany. (Laz.) [Z vlasov] akoby sršali iskry proti svetlu. (Kuk.); pren. bás. Z úľov našich sršia silné roje (Krčm.) vyletujú; pren. expr. z očí mu sršia iskry, blesky, plamene (hnevu) oči mu blýskajú (od hnevu); el. tech. sršanie elektriny koróna;
2. expr (z čoho, z koho, zried. i v čom) sálať, vyžarovať: z očí mu srší hnev, zlosť, strach; z pohľadu mu sršala radosť, horkosť, nenávisť; v očiach jej srší zvedavosť, pomsta; sršiace svetlo lampy (Tim.); sršiaci diamant (Ráz.); Zdravie a sila srší z jeho tela. (Tim.)
3. expr. (čím, bezpredm., zried. i od čoho) vo veľkej miere sa prejavovať niečím, oplývať, prekypovať niečím; planúť, horieť niečím: oči mu sršia nenávisťou, jedom, hnevom, radosťou; jeho reč srší veselosťou; [Ďuro] sršal od zlosti. (VHV) [Milina] sršiac pomstou bežala za ním. (Tim.) Partner srší vtipom. (Karv.) Oči mu sršali ako vlkovi (Tim.) planuli zlosťou, hnevom; sršiace, krvou podbehnuté oči (Skal.); (Kostým) priam srší barbarskou farebnosťou. (Tat.)
4. expr. (na koho i čo) so zlosťou, s hnevom, podráždene hovoriť: Cigániš, holomok! — sršali na neho ako osy. (Páz.) Sršal výhovorku kupec. (Fr. Kráľ)
5. zried. (o tekutine) prudko striekať, crčať, rinúť sa: [krv] zo srdca s každým jeho tlkotom sršiaca do ciev (Hviezd.)
sršať ndk byť zúrivý, zúriť: ale Telámon, kteryž ze Reki bogowal, wydá, že ony postupugj a srssj, chtjce vtecy, zaželel toho welmy hi 18. st