putnať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) uväzovať niekomu, niečomu putá, sputnávať; zväzovať, zabraňovať v pohybe: Viažte, putnajte, ale sácať sa nedám. (Vaj.) Hŕstku šľachticov putnajú a ženú pred sebou von. (Fig.) Koňom putnajú predné nohy ohlávkami. (Vaj.) Vysoká tráva putnala nohy. (Hor.); pren. Putá zo železa putnajú slobodu (J. Kráľ) nedovoľujú slobodne žiť;
dok. sputnať
spútať, -a, -ajú i sputnať, -á, -ajú dok. (koho, čo)
1. dať do pút, putami obmedziť voľný pohyb, zviazať, poviazať: s. ruky, nohy niekomu; okovami, reťazami spútaný; Sputnaného v želiezkach doviedli ma na trenčiansku stanicu. (Jes.) Sputnajte ma, obeste ma! (Vaj.); pren. rieka je ľadom spútaná zamrznutá;
2. uviesť do tesnej spojitosti, závislosti, spojiť: byť láskou spútaný; Mater i syn spútaní sú navždy — nerozlučne. (Kuk.)
3. obmedziť vo voľnosti prejavu, ovládnuť; skrotiť: s. prírodné sily, živly, s. vojny; s. fantáziu niekoho; [City] sputnali jej celú bytnosť. (Kuk.) Životom sme spútaní. (Heč.); sputnaná túžba (Zúb.); Ducha nemožno sputnať múrmi. (Král.);
nedok. spútavať i sputnávať, -a, -ajú