sprostredkovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto (čo) niečo sprostredkuje, prostredník: s. kúpy, predaja; s. medzi firmou a robotníkmi (Gráf); peniaze sú sprostredkovateľom výmeny tovarov; s. realít (Al.); zastar. s. práce, sobášov, manželstva;
sprostredkovateľka, -y, liek ž.;
sprostredkovateľský príd.: s-á odmena za sprostredkovanie; práv. s-á zmluva ktorou sa za sprostredkovanie zaručuje odmena, provízia