sprostredkovať dok. i nedok. byť prostredníkom; umožniť, umožňovať, obstar(áv)ať: s. kúpu, zamestnanie; s-nie informácií;
nedok. i opak. sprostredkúvať -a, sprostredkovávať -a
sprostredkovať urobiť prostredníka, stať sa prostredníkom, umožniť spojenie, styk (pri nejakej akcii): sprostredkovať miesto v zamestnaní, sprostredkovať obchod • hovor. pošikovať: pošikoval mi dobrý kšeft • hovor. dohodiť (pri získavaní, kúpe niečoho): dohodiť niekomu kupca na auto
p. aj zaobstarať
zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstarať • zaopatriť • kniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné doklady • zadovážiť • zastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážil • hovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbu • hovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na auto • hovor. expr. splašiť • zastar. vystanoviť (Dobšinský) • hovor.: vybehať • vypriasť • vyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinky • hovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimu • nár. zaopáčiť (Kalinčiak) • získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovať • hovor.: pošikovať • dohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miesto • vybojovať • hovor. expr.: vydupať • vydupkať • vytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov
sprostredkovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (čo i bezpredm.) urobiť, robiť prostredníka, stať sa, byť prostredníkom; umožniť, umožňovať styk, spojenie: s. sňatok, manželstvo, obchod, kúpu, predaj, prácu; peniaze sprostredkujú výmenu tovarov; s. styk niekoho s niekým, niečoho s niečím; Vyjednáva, sprostredkuje, prosí o priazeň pre svojho pána. (Al.) Rád kupčí a najmä sprostredkuje. (Ráz.) „Nechže teda bude takto,“ sprostredkoval Ladislav. (Záb.);
nedok. i opak. i sprostredkovávať i sprostredkúvať, -a, -ajú