sprostredkovať dok. i nedok. byť prostredníkom; umožniť, umožňovať, obstar(áv)ať: s. kúpu, zamestnanie; s-nie informácií;
nedok. i opak. sprostredkúvať -a, sprostredkovávať -a
intervenovať podnikať niečo na prospech niekoho, niečoho, robiť intervenciu • sprostredkúvať: intervenuje, sprostredkúva u riaditeľa prijatie pracovníka • zakročovať • zasahovať (v prospech niekoho, niečoho)
sprostredkovať, -uje, -ujú dok. i nedok. (čo i bezpredm.) urobiť, robiť prostredníka, stať sa, byť prostredníkom; umožniť, umožňovať styk, spojenie: s. sňatok, manželstvo, obchod, kúpu, predaj, prácu; peniaze sprostredkujú výmenu tovarov; s. styk niekoho s niekým, niečoho s niečím; Vyjednáva, sprostredkuje, prosí o priazeň pre svojho pána. (Al.) Rád kupčí a najmä sprostredkuje. (Ráz.) „Nechže teda bude takto,“ sprostredkoval Ladislav. (Záb.);
nedok. i opak. i sprostredkovávať i sprostredkúvať, -a, -ajú
sprostredkovávať, sprostredkúvať p. sprostredkovať