sproste p.
sprostý
sprostne p.
sprostý
sprostnosť, sprostný, sprostosť p.
sprostý
sprostý, sprostný príd
1. (o človeku) obyčajný, nevzdelaný: nez ya prosim W. Milost, ponewacz gest sprosti czlowek, zebi stie mu neraczili kriwdi czinity trenčín 1647; takže nam guž horssye nastawa, nežly sprostimy sedliakmy bity s. ľupča 1715; člowek sprostny, neuceny mnostwi učiteluw tak premuohel, že se nan proto oborili, zubami zkripali ms 1758; a tak s poradu radnich pánuw a wogenského stawu Marcian gest zwolen, po stupnech ze sprostného wogáka wyzdwyžen pep 1771
o (zbojníci) nelen sprostemu lidu ublizugj, ale y zemanstwo na domich gegich zbigagj súľov 1667; niekedy prisslj na konach sprostj lyde wečer a do sweta newieme, kde sa ty lyde podely (slatinka) 1676 pospolitý ľud; že je (nevoľný sedliak) kus sprostejší, každý ho vysmeje, každý ho omyká, každý z neho žije asl 18. st expr preveľmi naivný
2. (o človeku) nižšieho stavu, nie urodzený: (smrť) gak vrozenych, tak sprostých pod práwo nemilosrdenstwj swého powoláwáss sro 1766; byl jména pekného, Jánošík rečený, rodu jen sprostého, junák velký, silný asl (1781); bez wssého rozďilu, že takowi desenter ge stawu sprostého, meščanského neb zemanského kur 18. st
3. (o človeku) úprimný, čistý, priamy, otvorený: werim, že Wassa Milost toto me sprosne (!) psany na dobru stranku obrati holíč 1611 prosbu; ma sprosta otcowska milost musi geho bozske ustupiti sr 17. st; zdass sy, diable Satanassy, newidel služebnika meho Joba, že mu negnj rowneho na Zemy, ktery bj tak sprostnj, sprawedliwj bil kt 1753; lepssi sprosty w lasce boskeg bez wsseho umeňi, než učeny, w kterem žadneg láski boskeg ňeňi gv 1755; bude-li oko twe sprostne, wssecko telo twe bude swetle, a pakli bude neprawe, take telo twe tmawe bude ms 1758; pren budmež gako holubice sprostnj, Gežiss tomu chce kk 1709 čistý
4. (o človeku) s obmedzenými schopnosťami, nechápavý, obmedzený, pomaly chápajúci: prawite, že to učenegssy, nežly wy učinily, a tak že y wy, sprostegssy, nežly ony, mužete to učinity za 1676; kdo má ďeťa z dobrym wtipom, snadno ho naučy, a gestly ge sproste ďeťa, dost sa s ňim namučy gv 1755; ty pak, kterj tak prjsnj saud winassegj, sprosty gsau a ňespusobnj k tomu, aby staw krale poznaťi mohli pt 1796
• človek upadá do jamy, bydlíce s ludmi sprostými pv 17.–18. st nezmúdrie
5. (o človeku) menej zručný, slabšie pripravený, nedokonalý: s takowim podwodem sprostegssy remeselnik chce lepssiho wen witisnut ca 1698; to bol powelmy sprosti pisar turiec 1779
6. (o žene) radodajná: protiw czarom prosnih (!) newest ro 18. st
7. (o veci) jednoduchý, nie zložitý: včenij křestianske w kratičký a sprostný spusob sebraty gsem přijnucen; aby žádným giným wijce katechysmem sprostná srdce lidska neobtěžowali bk 1581; 1612; s teg pričini ne sprostu, ale težku smrt zasluzila s. ľupča 1632; simplex: sprostny vt 1648; wahi sprostie s. l. 1656; gednym slowem, ne tak zachadzi s nami Bůch, gak lyde ze swogymi poddanymi, kterym gen sproste gedlo sporadagy pp 1734; lepsseg bywat w sprostem dome, nežli w dluhoch žiti gv 1755; vminily gsme k slawneg stolicy z tuto nassy sprostnu instantii pristupity l. mikuláš 1767; narjdenj a zakoni kupecke nechať prjme a sprostne budu pt 1796
o prede wssemj wecmj musiss se učiti sprosté hlasy, z kterjch gest reč lidská op 1685 gram hlásky
8. (o veci) často, pravidelne sa vyskytujúci, bežný, všedný, zvyčajný, obyčajný, nie výnimočný: abi ste racžili pana triczatnika požadaty k sobe a s tych mych sprostnych registrow pocžet včinyty kuklov 1610; nebo woda bez Slova Božijho gest sprosta woda a ne křest bk 1612; wezmy 2 žltky, cukru sprosteho 2 lothy rt 17. st; vulgaris: obecny, každodénny, sprosty ks 1763
• nekdy y pod sprostym ruchem chodj mudrost s welkym bruchem sin 1678
9. (o veciach, reči a i.) prezrádzajúci prostotu, obmedzenosť, hlúpy, prázdny: gestli by se bratry spolu, bud w krcžme, budto ginde kdekoly powadily sprostimy rečmy ca 1663; tá prísaha není než púha, sprostá, makawá lež, medem lsti, ošemetnosti omaštená v zevnitrnosti asl 1678; sprosté domniwáni, že nápog owcám sskodliwý gest vov 1779; nenj to sprosty proty zlemu wichowanj prostredek mladjch lidj od uradu a hodnosty witwaraty pt 1796
10. neprimeraný, nedôležitý, zanedbateľný; nepodstatný, skromný: wssecku tuto causu zaopatryty narydym, aby Wassa Welkomožnost poznala, že netoliko w takowychto malych a sprostych wecech, ale y w ginych možnegssych a platnegssych chcy se propugčzyty budatín 1627; masári w tjchto časich welmi sprosty w remesle swem masárskem profecy magj jelšava 1748; když ga skrze psany toto me sice sproste, wssak gak se domnjwam užitečne mišlenky pred Gych Wisoce Urozenu Milosty zgewiti a wiprawiti usilugem levoča 1752
11. horšej kvality, nekvalitný: uzda duplowana czynowanym zubadlom d 80, uzda sprostegssja d 60, uzda nagsprostegssja y zubadlom d 36 zvolen 1669 e; uzda sprostegssia i ze zubadlem fl 0 80 d b. bystrica 1692 e; k obedu dalo se muky pitlowaneg 1/4, sprostegsseg 1/8 žilina 1712; pri tem mestie Jeruzaleme nebeskem nachazi se dwanacte bran krasnich ne z drewa aneb s kamenia sprosteho, než z drahich perel sprawenich kt 1753; czugle do sprostegsseg uzdi krupina 1721; sprostňegssjch ssnúrek za 5 kr prodáwágú 7 rjfůw, 2 čtwrté lu 1775; gestly gen howadzjna malo sprostegssj se zda, hnedky p. ľupča 1783
12. bežný, právoplatný: my, kapitan sprosteg varmedy Neogradskeg y wssecy k temu poradku prjdany haytmany, viceheitmany a desgatnicy turie 1724; subst
s. m kto je nevzdelaný, jednoduchý človek: po sedmi skutcých telesných gest giných tolik duchowných, totiž hressýci trestaťi a sprostným naučeňý daťi cc 1655; (Boh) z trunu sweho prawdu powi gak sprostemu tak kralowi gš 1758; neb ohawnosť Pána gest každý posmešník a ze sprostími rozmlúwáňí geho bn 1796;
-o, -e prísl k 3: sami toho tagi, zieby takowe drewo nerubaly, krome ty, ktery wihorely a stawety se usilowaly, kterimssto tak sprostie wereno bity nemuze ilava 1632 naivne; sudce sproste podle duowoduw zretedlnosty nech rozsudcuge kob 1666; wiera pak gest netoliko sproste o Kristu Panu werity, že se narodil, že na krizy umrel, že z mrtwich wstal a na nebesa wstaupil ags 1708; tato cnost (striedmosť a miernosť) nechce wšetečně skumati tagemstwj božj, ani wtipem pochopiti članky wjry, toliko chce sprostně a uprimně wěriti mps 1777; k 7: aby sprostnie ziadny przytel v to diediczstvy niezahal trnava 1512 sll; a tak o hodyne stwrteg menowany od sprostich lidy do sweho hrobu gest neseny a sproste pochowany (b. bystrica) 1647; starodawny lyde mjssaly wino s wodu a žily welmy sproste kob 1666 striedmo; mnozy lide se welmi sprostne k nabožnostj priprawugj sp 1696; wistupek kradežtwa tyassy by bilo wedle wssech praw, nezlj sprosta na dum padnutj p. ľupča 1706; druhe (rukávce) z čerwenim hadbabom, tretge sproste bgelene hrabovka 1726; in directo: sprosto ks 1763
o sproste a kratice, mluwjce, tak mnoho mluwjl tu Kristus Pan cs 18. st jedným slovom, skrátka
• čo mass z prace, to sy schowag, a žyg pry tem sprosťe, neb gak pracu twogu zmrhass, psota ti wyrosťe gp 1782; k 9: gsuce geste pry pamety, nechtel gsem meg manželky szproszte zanechaty prešov 1645 bez zabezpečenia; solute: sprosto, nedbáňliwe ks 1763; k 11: my nebjwsse tak nahljwy, abichme tak sproste mohlj zapsatj do nassich knich, odkladalj sme den ne toliko geden sliače 1611; prosy slowutna obecz slawny a wznesseny magistrat strany slowenskeho kostola, ponewadž gedna strana pod dachom welmy sprosto ge zaopatrena b. bystrica 1687 e;
-osť ž
1. jednoduchosť, prostota: sprostnostj potud počitug, prjsne nedelag kob 1666; gessče ty trwáss w sprostnostj twég? mp 1718; tela swatych zasate w sprostoti wstanu pri swogem wskrisseni gš 1758; podla nasseg nehodneg poniženosty a sprostnosty ružomberok 1776; na libežnost, sseleptawost ňepromenug rečy, prawde sprostost a podwodnost ffalessnosti swečy gp 1782
• častokrát pod kúži ovčí skrytá leží mysl vlčí, nazewnitr sprostnost ukazuje, vnitr pak liškou úlistnou (!) sluje rl 1641
2. obmedzenosť, nechápavosť: z teg pryčiny odpredawa zwrchuoznamenému Mategowy Ambrozowy mladšiemu, že nenj spuosobna pro sprostnost swu takeg castky sweg opatrowati d. kubín 1661 e; že boly tria bratya, dwa s nych dostateczny k rychtarowany zostawaly, trety pak sprosty, ktery pre sprostost nebol dostateczny rychtarowat orlové 1698; a jestli by tež nektery ze sprostnosti a hluposti svu pru neb právo a spravedlnost neumel promovirovat mb 1759; nenj hrjch, čo do vst, ale čo z vst gjde. O, sprostost! Kde sslo gablko, které w ragj Adam zedel? pe 1764; nassi ale gednak pre welku chudobu swogu, gednak pre sprostnost swogu a nedostatok prokuratrum folkušová 1766
3. nevedomosť, nevzdelanosť: ruditas: hlúpost, neumelost, sprostost ks 1763
4. neovládanie niečoho, neznalosť: jejunitas: njzskost, galowost, sprostost ks 1763
5. pokora, priamosť, úprimnosť: prawě obraceny krestian chodj w sprostnosti a uprimnosti sr 17. st; každy člowek trogake ma myti swedectwj. Predne od Boha, potom od wlastnjho swedomj, že pred tymto swetem w sprostnostj, w uprimnostj a milosti Božj obcuge sp 1696; (apoštoli) techto tak dywokych, osskliwych lydý zatwrdlost, maudrost, wladu do krestanskeg tychosti, uprymnosťy a sprostosty, pokory garma zapráhli pp 1734; zlosti tento swet miluge, lásku nenáwidi, za sprostost spasitedlnu náremňe se wstydi gv 1755; s weliku sprostnostj máss swůg rozum podnožiti wjre we wssech prawdách krestianských mps 1777
o Pane, w sprostnosti srdce swého k tobě pristupugi ko 1782 náb s pokorou v srdci