Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

sprostý

I. príd.

1. kt. má slabé rozumové schopnosti, hlúpy, tupý, op. múdry; svedčiaci o tom, nerozumný, nezmyselný; s. človek; s-é reči, vtipy

2. hovor. expr. nepríjemný, mrzutý, odporný, hlúpy: s-á situácia; s-á náhoda nepredvídaná

3. hovor. expr. malicherný (význ. 2), obyčajný, bezvýznamný, bezcenný, hlúpy: hnevá sa pre s-é pero

● expr.: s. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať s-é šťastie nezaslúžené;

sprosto prísl.: s. tárať, s. sa usmievať, s. vyzerať;

sprostosť -i ž.

1. k sprostý (význ. 1), hlúposť: ľudská s.

2. expr. sprostý čin, sprostá reč, nerozum, hlúposť: stvárať, tárať s-i

3. expr. pletka (význ. 1), maličkosť, hlúposť: kupovať s-i, hnevať sa pre s.

II. sprostý m. sprostý človek

● s. má šťastie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sprostý ‑ého príd. i m.; sprosto prísl.; sprostosť ‑i ‑í ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamný • nedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosť • nezávažný • nepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumenty • kniž.: irelevantný • indiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentné • zanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chyba • bezcenný (op. cenný): bezcenná rada • kniž. efemérny • zried. efemerický • kniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autor • všedný • banálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne reči • malicherný: malicherný spor • hovor. expr.: hlúpy • sprostý • subšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkosti • drobný • nepatrný • malý • ničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veci • prázdny • zbytočný: prázdne gestá, zbytočné starosti • expr. mizerný: trápiť sa pre mizerný groš • expr. smiešny: smiešna hádka • expr.: troškársky • trochársky • blchársky • trpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetok • expr.: naničhodný • nanič (neskl.)

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)

nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutie • nezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odpor • hlúpy • sprostý • kniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosť • expr.: bláznivý • pochabý • zried. pochábeľský • pomätený • subšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázky • detinský • detský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápady • nerozvážny • neuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanie • expr.: nenormálny • šialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostí • expr. pubertálny • hovor. pejor. somársky: somárska vojna

p. aj neuvážený

nezaslúžený získaný bez zásluhy; neprávom prisúdený (op. zaslúžený) • neopodstatnený: nezaslúžené, neopodstatnené zvýšenie platu; nezaslúžená, neopodstatnená kritika • neodôvodnený • bezdôvodný (op. odôvodnený): neodôvodnené výčitky; bezdôvodné obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený): neoprávnená pokuta • nespravodlivý (pri javoch so záporným dosahom): nezaslúžený, nespravodlivý trest • hovor. expr.: hlúpy • sprostý (pri javoch s kladným dosahom): ten má ale hlúpe, sprosté šťastie

nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu • nelogický • alogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvody • hlúpy • sprostý • subšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázky • absurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienka • pochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé reči • nerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojny • neopodstatnený • neodôvodnený • bezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvo • zried.: bezzmyselný • protirozumový • protizmyselný

p. aj zbytočný

obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy

2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2

obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklý • bežný • všedný • častý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý jav • zvyčajný • pravidelný • nepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom čase • normálny • prirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stave • každodenný • denný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravy • prozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžby • rutinný • rutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťou • pejor. ordinárny: podávať ordinárny rum • triviálny • banálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiek • expr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisíce • zaužívaný • tradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadok • jednoduchý • prostý • radový • nevýznačný • nevýznamný • drobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojak • pospolitý • zastar. obecný: pospolitý ľud • hocijaký • bársaký • ledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelec • bezvýznamný • bezcenný • expr. mizerný • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe pero • expr. praobyčajný

2. p. jasný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sprostý, 2. st. -ejší príd.

1. (o človeku) s obmedzenými schopnosťami, nechápavý, nerozvážny, nerozumný, hlúpy (op. múdry): s. človek; s-á hus nadávka hlúpej žene; somár s., blázon s. (Kuk.), sprosták s. (Al.) nadávky; Bol by si sprostý odisť z takého miesta (Zgur.) zle by si urobil; hovor. expr. s. ako teľa, baran, poleno, tĺk veľmi; s-á ako hus (Záb.); stojí, pozerá ako s.; Sprostý má šťastie (prísl.) často sa aj hlúpemu niečo podarí, pošťastí; pren.: s-á hlava, kotrba hlúpy človek; Vyhovárala sa na sprostý ženský rozum (Taj.) na hlúposť.

● expr. byť z niečoho s. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; hovor. robiť sa s-ým predstierať nevedomosť, neinformovanosť; Tvoju sprostú hlavu! vyjadrenie silného záporu.

2. prezrádzajúci sprostotu, obmedzenosť, hlúpy, nemúdry, nerozumný, malicherný, bez vtipu, nezmyselný, prázdny: s-é reči, klebety, vtipy, žarty; s. výraz tváre; urobil s-ú tvár (Kuk.); sprosté narážky a špinavé upodozrievanie (Urb.);

3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, hlúpy; hrubý: s-á situácia; obyčajná sprostá krádež (Zúb.); Boli to sprostí vrahovia. (Min.)

4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať s-é šťastie; s-á náhoda;

5. zastar- radový, bežný, obyčajný, prostý, jednoduchý: Žiaľ drumbieľ v útlosť zavitý, to hrá si len sprostá deva. (Sládk.) Pod sprostou zemou si ona tak pokojne odpočinie. (J. Mat.) Vidíš, čo mi narobil: a keby prečo, ale pre sprostého junca! (Kuk.)

Morfologický analyzátor

sprostý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) sprostý; (bez) sprostého; (k) sprostému; (vidím) sprostého; (o) sprostom; (so) sprostým;

(dvaja) sprostí; (bez) sprostých; (k) sprostým; (vidím) sprostých; (o) sprostých; (so) sprostými;


(jeden) sprostejší; (bez) sprostejšieho; (k) sprostejšiemu; (vidím) sprostejšieho; (o) sprostejšom; (so) sprostejším;

(traja) sprostejší; (bez) sprostejších; (k) sprostejším; (vidím) sprostejších; (o) sprostejších; (so) sprostejšími;


(jeden) najsprostejší; (bez) najsprostejšieho; (k) najsprostejšiemu; (vidím) najsprostejšieho; (o) najsprostejšom; (s) najsprostejším;

(štyria) najsprostejší; (bez) najsprostejších; (k) najsprostejším; (vidím) najsprostejších; (o) najsprostejších; (s) najsprostejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) sprostý; (bez) sprostého; (k) sprostému; (vidím) sprostý; (o) sprostom; (so) sprostým;

(štyri) sprosté; (bez) sprostých; (k) sprostým; (vidím) sprosté; (o) sprostých; (so) sprostými;


(jeden) sprostejší; (bez) sprostejšieho; (k) sprostejšiemu; (vidím) sprostejší; (o) sprostejšom; (so) sprostejším;

(dva) sprostejšie; (bez) sprostejších; (k) sprostejším; (vidím) sprostejšie; (o) sprostejších; (so) sprostejšími;


(jeden) najsprostejší; (bez) najsprostejšieho; (k) najsprostejšiemu; (vidím) najsprostejší; (o) najsprostejšom; (s) najsprostejším;

(tri) najsprostejšie; (bez) najsprostejších; (k) najsprostejším; (vidím) najsprostejšie; (o) najsprostejších; (s) najsprostejšími;


ženský rod

(jedna) sprostá; (bez) sprostej; (k) sprostej; (vidím) sprostú; (o) sprostej; (so) sprostou;

(tri) sprosté; (bez) sprostých; (k) sprostým; (vidím) sprosté; (o) sprostých; (so) sprostými;


(jedna) sprostejšia; (bez) sprostejšej; (k) sprostejšej; (vidím) sprostejšiu; (o) sprostejšej; (so) sprostejšou;

(štyri) sprostejšie; (bez) sprostejších; (k) sprostejším; (vidím) sprostejšie; (o) sprostejších; (so) sprostejšími;


(jedna) najsprostejšia; (bez) najsprostejšej; (k) najsprostejšej; (vidím) najsprostejšiu; (o) najsprostejšej; (s) najsprostejšou;

(tri) najsprostejšie; (bez) najsprostejších; (k) najsprostejším; (vidím) najsprostejšie; (o) najsprostejších; (s) najsprostejšími;


stredný rod

(jedno) sprosté; (bez) sprostého; (k) sprostému; (vidím) sprosté; (o) sprostom; (so) sprostým;

(štyri) sprosté; (bez) sprostých; (k) sprostým; (vidím) sprosté; (o) sprostých; (so) sprostými;


(jedno) sprostejšie; (bez) sprostejšieho; (k) sprostejšiemu; (vidím) sprostejšie; (o) sprostejšom; (so) sprostejším;

(dve) sprostejšie; (bez) sprostejších; (k) sprostejším; (vidím) sprostejšie; (o) sprostejších; (so) sprostejšími;


(jedno) najsprostejšie; (bez) najsprostejšieho; (k) najsprostejšiemu; (vidím) najsprostejšie; (o) najsprostejšom; (s) najsprostejším;

(dve) najsprostejšie; (bez) najsprostejších; (k) najsprostejším; (vidím) najsprostejšie; (o) najsprostejších; (s) najsprostejšími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

sproste p.
sprostý

sprostne p.
sprostý

sprostnosť, sprostný, sprostosť p.
sprostý

sprostý, sprostný príd
1. (o človeku) obyčajný, nevzdelaný: nez ya prosim W. Milost, ponewacz gest sprosti czlowek, zebi stie mu neraczili kriwdi czinity trenčín 1647; takže nam guž horssye nastawa, nežly sprostimy sedliakmy bity s. ľupča 1715; člowek sprostny, neuceny mnostwi učiteluw tak premuohel, že se nan proto oborili, zubami zkripali ms 1758; a tak s poradu radnich pánuw a wogenského stawu Marcian gest zwolen, po stupnech ze sprostného wogáka wyzdwyžen pep 1771
o (zbojníci) nelen sprostemu lidu ublizugj, ale y zemanstwo na domich gegich zbigagj súľov 1667; niekedy prisslj na konach sprostj lyde wečer a do sweta newieme, kde sa ty lyde podely (slatinka) 1676 pospolitý ľud; že je (nevoľný sedliak) kus sprostejší, každý ho vysmeje, každý ho omyká, každý z neho žije asl 18. st expr preveľmi naivný
2. (o človeku) nižšieho stavu, nie urodzený: (smrť) gak vrozenych, tak sprostých pod práwo nemilosrdenstwj swého powoláwáss sro 1766; byl jména pekného, Jánošík rečený, rodu jen sprostého, junák velký, silný asl (1781); bez wssého rozďilu, že takowi desenter ge stawu sprostého, meščanského neb zemanského kur 18. st
3. (o človeku) úprimný, čistý, priamy, otvorený: werim, že Wassa Milost toto me sprosne (!) psany na dobru stranku obrati holíč 1611 prosbu; ma sprosta otcowska milost musi geho bozske ustupiti sr 17. st; zdass sy, diable Satanassy, newidel služebnika meho Joba, že mu negnj rowneho na Zemy, ktery bj tak sprostnj, sprawedliwj bil kt 1753; lepssi sprosty w lasce boskeg bez wsseho umeňi, než učeny, w kterem žadneg láski boskeg ňeňi gv 1755; bude-li oko twe sprostne, wssecko telo twe bude swetle, a pakli bude neprawe, take telo twe tmawe bude ms 1758; pren budmež gako holubice sprostnj, Gežiss tomu chce kk 1709 čistý
4. (o človeku) s obmedzenými schopnosťami, nechápavý, obmedzený, pomaly chápajúci: prawite, že to učenegssy, nežly wy učinily, a tak že y wy, sprostegssy, nežly ony, mužete to učinity za 1676; kdo má ďeťa z dobrym wtipom, snadno ho naučy, a gestly ge sproste ďeťa, dost sa s ňim namučy gv 1755; ty pak, kterj tak prjsnj saud winassegj, sprosty gsau a ňespusobnj k tomu, aby staw krale poznaťi mohli pt 1796
• človek upadá do jamy, bydlíce s ludmi sprostými pv 17.–18. st nezmúdrie
5. (o človeku) menej zručný, slabšie pripravený, nedokonalý: s takowim podwodem sprostegssy remeselnik chce lepssiho wen witisnut ca 1698; to bol powelmy sprosti pisar turiec 1779
6. (o žene) radodajná: protiw czarom prosnih (!) newest ro 18. st
7. (o veci) jednoduchý, nie zložitý: včenij křestianske w kratičký a sprostný spusob sebraty gsem přijnucen; aby žádným giným wijce katechysmem sprostná srdce lidska neobtěžowali bk 1581; 1612; s teg pričini ne sprostu, ale težku smrt zasluzila s. ľupča 1632; simplex: sprostny vt 1648; wahi sprostie s. l. 1656; gednym slowem, ne tak zachadzi s nami Bůch, gak lyde ze swogymi poddanymi, kterym gen sproste gedlo sporadagy pp 1734; lepsseg bywat w sprostem dome, nežli w dluhoch žiti gv 1755; vminily gsme k slawneg stolicy z tuto nassy sprostnu instantii pristupity l. mikuláš 1767; narjdenj a zakoni kupecke nechať prjme a sprostne budu pt 1796
o prede wssemj wecmj musiss se učiti sprosté hlasy, z kterjch gest reč lidská op 1685 gram hlásky
8. (o veci) často, pravidelne sa vyskytujúci, bežný, všedný, zvyčajný, obyčajný, nie výnimočný: abi ste racžili pana triczatnika požadaty k sobe a s tych mych sprostnych registrow pocžet včinyty kuklov 1610; nebo woda bez Slova Božijho gest sprosta woda a ne křest bk 1612; wezmy 2 žltky, cukru sprosteho 2 lothy rt 17. st; vulgaris: obecny, každodénny, sprosty ks 1763
• nekdy y pod sprostym ruchem chodj mudrost s welkym bruchem sin 1678
9. (o veciach, reči a i.) prezrádzajúci prostotu, obmedzenosť, hlúpy, prázdny: gestli by se bratry spolu, bud w krcžme, budto ginde kdekoly powadily sprostimy rečmy ca 1663; tá prísaha není než púha, sprostá, makawá lež, medem lsti, ošemetnosti omaštená v zevnitrnosti asl 1678; sprosté domniwáni, že nápog owcám sskodliwý gest vov 1779; nenj to sprosty proty zlemu wichowanj prostredek mladjch lidj od uradu a hodnosty witwaraty pt 1796
10. neprimeraný, nedôležitý, zanedbateľný; nepodstatný, skromný: wssecku tuto causu zaopatryty narydym, aby Wassa Welkomožnost poznala, že netoliko w takowychto malych a sprostych wecech, ale y w ginych možnegssych a platnegssych chcy se propugčzyty budatín 1627; masári w tjchto časich welmi sprosty w remesle swem masárskem profecy magj jelšava 1748; když ga skrze psany toto me sice sproste, wssak gak se domnjwam užitečne mišlenky pred Gych Wisoce Urozenu Milosty zgewiti a wiprawiti usilugem levoča 1752
11. horšej kvality, nekvalitný: uzda duplowana czynowanym zubadlom d 80, uzda sprostegssja d 60, uzda nagsprostegssja y zubadlom d 36 zvolen 1669 e; uzda sprostegssia i ze zubadlem fl 0 80 d b. bystrica 1692 e; k obedu dalo se muky pitlowaneg 1/4, sprostegsseg 1/8 žilina 1712; pri tem mestie Jeruzaleme nebeskem nachazi se dwanacte bran krasnich ne z drewa aneb s kamenia sprosteho, než z drahich perel sprawenich kt 1753; czugle do sprostegsseg uzdi krupina 1721; sprostňegssjch ssnúrek za 5 kr prodáwágú 7 rjfůw, 2 čtwrté lu 1775; gestly gen howadzjna malo sprostegssj se zda, hnedky p. ľupča 1783
12. bežný, právoplatný: my, kapitan sprosteg varmedy Neogradskeg y wssecy k temu poradku prjdany haytmany, viceheitmany a desgatnicy turie 1724; subst
s. m kto je nevzdelaný, jednoduchý človek: po sedmi skutcých telesných gest giných tolik duchowných, totiž hressýci trestaťi a sprostným naučeňý daťi cc 1655; (Boh) z trunu sweho prawdu powi gak sprostemu tak kralowi gš 1758; neb ohawnosť Pána gest každý posmešník a ze sprostími rozmlúwáňí geho bn 1796;
-o, -e prísl k 3: sami toho tagi, zieby takowe drewo nerubaly, krome ty, ktery wihorely a stawety se usilowaly, kterimssto tak sprostie wereno bity nemuze ilava 1632 naivne; sudce sproste podle duowoduw zretedlnosty nech rozsudcuge kob 1666; wiera pak gest netoliko sproste o Kristu Panu werity, že se narodil, že na krizy umrel, že z mrtwich wstal a na nebesa wstaupil ags 1708; tato cnost (striedmosť a miernosť) nechce wšetečně skumati tagemstwj božj, ani wtipem pochopiti članky wjry, toliko chce sprostně a uprimně wěriti mps 1777; k 7: aby sprostnie ziadny przytel v to diediczstvy niezahal trnava 1512 sll; a tak o hodyne stwrteg menowany od sprostich lidy do sweho hrobu gest neseny a sproste pochowany (b. bystrica) 1647; starodawny lyde mjssaly wino s wodu a žily welmy sproste kob 1666 striedmo; mnozy lide se welmi sprostne k nabožnostj priprawugj sp 1696; wistupek kradežtwa tyassy by bilo wedle wssech praw, nezlj sprosta na dum padnutj p. ľupča 1706; druhe (rukávce) z čerwenim hadbabom, tretge sproste bgelene hrabovka 1726; in directo: sprosto ks 1763
o sproste a kratice, mluwjce, tak mnoho mluwjl tu Kristus Pan cs 18. st jedným slovom, skrátka
• čo mass z prace, to sy schowag, a žyg pry tem sprosťe, neb gak pracu twogu zmrhass, psota ti wyrosťe gp 1782; k 9: gsuce geste pry pamety, nechtel gsem meg manželky szproszte zanechaty prešov 1645 bez zabezpečenia; solute: sprosto, nedbáňliwe ks 1763; k 11: my nebjwsse tak nahljwy, abichme tak sproste mohlj zapsatj do nassich knich, odkladalj sme den ne toliko geden sliače 1611; prosy slowutna obecz slawny a wznesseny magistrat strany slowenskeho kostola, ponewadž gedna strana pod dachom welmy sprosto ge zaopatrena b. bystrica 1687 e;
-osť ž
1. jednoduchosť, prostota: sprostnostj potud počitug, prjsne nedelag kob 1666; gessče ty trwáss w sprostnostj twég? mp 1718; tela swatych zasate w sprostoti wstanu pri swogem wskrisseni gš 1758; podla nasseg nehodneg poniženosty a sprostnosty ružomberok 1776; na libežnost, sseleptawost ňepromenug rečy, prawde sprostost a podwodnost ffalessnosti swečy gp 1782
• častokrát pod kúži ovčí skrytá leží mysl vlčí, nazewnitr sprostnost ukazuje, vnitr pak liškou úlistnou (!) sluje rl 1641
2. obmedzenosť, nechápavosť: z teg pryčiny odpredawa zwrchuoznamenému Mategowy Ambrozowy mladšiemu, že nenj spuosobna pro sprostnost swu takeg castky sweg opatrowati d. kubín 1661 e; že boly tria bratya, dwa s nych dostateczny k rychtarowany zostawaly, trety pak sprosty, ktery pre sprostost nebol dostateczny rychtarowat orlové 1698; a jestli by tež nektery ze sprostnosti a hluposti svu pru neb právo a spravedlnost neumel promovirovat mb 1759; nenj hrjch, čo do vst, ale čo z vst gjde. O, sprostost! Kde sslo gablko, které w ragj Adam zedel? pe 1764; nassi ale gednak pre welku chudobu swogu, gednak pre sprostnost swogu a nedostatok prokuratrum folkušová 1766
3. nevedomosť, nevzdelanosť: ruditas: hlúpost, neumelost, sprostost ks 1763
4. neovládanie niečoho, neznalosť: jejunitas: njzskost, galowost, sprostost ks 1763
5. pokora, priamosť, úprimnosť: prawě obraceny krestian chodj w sprostnosti a uprimnosti sr 17. st; každy člowek trogake ma myti swedectwj. Predne od Boha, potom od wlastnjho swedomj, že pred tymto swetem w sprostnostj, w uprimnostj a milosti Božj obcuge sp 1696; (apoštoli) techto tak dywokych, osskliwych lydý zatwrdlost, maudrost, wladu do krestanskeg tychosti, uprymnosťy a sprostosty, pokory garma zapráhli pp 1734; zlosti tento swet miluge, lásku nenáwidi, za sprostost spasitedlnu náremňe se wstydi gv 1755; s weliku sprostnostj máss swůg rozum podnožiti wjre we wssech prawdách krestianských mps 1777
o Pane, w sprostnosti srdce swého k tobě pristupugi ko 1782 náb s pokorou v srdci

Zvukové nahrávky niektorých slov

sprostý: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

alebo ako obyčajný vojak ≈ nebo jako sprostej voják
ani sprosté rádio a ≈ ani pitomé rádio a
hlúpi a sprostí, ale ≈ hloupí a nevědomí, ale
ľudí, vy chumaji sprostí ≈ lidi, vy blbouni pitomí
sa nezasmeješ, len sprostému ≈ se nezasměješ, jenom blbému
som videl veľa sprostých ≈ jsem viděl hodně pitomejch
sprostej hlavy, že sa ≈ hloupy hlavy, že se
Sprostý, darebný, lenivý, skazuziaty ≈ Blbej, nanicovatej, línej, vodrbanej
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a ty si sprostý ≈ and you are dumb
dvere, ty sprostý hlupák ≈ door, you stupid prat
hlúpi a sprostí, ale ≈ silly and ignorant but
Je mladá a sprostá ≈ She's young and silly
sprostý pankhart,“ povedal Weary ≈ dumb bastard,' Weary said
sú príliš sprostí, aby ≈ are too dumb to
taký sprostý nie som ≈ I'm not so stupid
To je sprostá lož ≈ That's a fucking lie
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor