sproste p. sprostý
sprostne p. sprostý
sprostnosť, sprostný, sprostosť p. sprostý
sprostý, sprostný príd
1. (o človeku) obyčajný, nevzdelaný: nez ya prosim W. Milost, ponewacz gest sprosti czlowek, zebi stie mu neraczili kriwdi czinity (TRENČÍN 1647); takže nam guž horssye nastawa, nežly sprostimy sedliakmy bity (S. ĽUPČA 1715); člowek sprostny, neuceny mnostwi učiteluw tak premuohel, že se nan proto oborili, zubami zkripali (MS 1758); a tak s poradu radnich pánuw a wogenského stawu Marcian gest zwolen, po stupnech ze sprostného wogáka wyzdwyžen (PeP 1771)
L. (zbojníci) nelen sprostemu lidu ublizugj, ale y zemanstwo na domich gegich zbigagj (SÚĽOV 1667); niekedy prisslj na konach sprostj lyde wečer a do sweta newieme, kde sa ty lyde podely ((SLATINKA) 1676) pospolitý ľud; že je (nevoľný sedliak) kus sprostejší, každý ho vysmeje, každý ho omyká, každý z neho žije (ASL 18. st expr) preveľmi naivný
2. (o človeku) nižšieho stavu, nie urodzený: (smrť) gak vrozenych, tak sprostých pod práwo nemilosrdenstwj swého powoláwáss (SRo 1766); byl jména pekného, Jánošík rečený, rodu jen sprostého, junák velký, silný (ASL ( 1781)); bez wssého rozďilu, že takowi desenter ge stawu sprostého, meščanského neb zemanského (Kur 18. st)
3. (o človeku) úprimný, čistý, priamy, otvorený: werim, že Wassa Milost toto me sprosne (!) psany na dobru stranku obrati (HOLÍČ 1611) prosbu; ma sprosta otcowska milost musi geho bozske ustupiti (SR 17. st); zdass sy, diable Satanassy, newidel služebnika meho Joba, že mu negnj rowneho na Zemy, ktery bj tak sprostnj, sprawedliwj bil (KT 1753); lepssi sprosty w lasce boskeg bez wsseho umeňi, než učeny, w kterem žadneg láski boskeg ňeňi (GV 1755); bude-li oko twe sprostne, wssecko telo twe bude swetle, a pakli bude neprawe, take telo twe tmawe bude (MS 1758);
x. pren budmež gako holubice sprostnj, Gežiss tomu chce (KK 1709) čistý
4. (o človeku) s obmedzenými schopnosťami, nechápavý, obmedzený, pomaly chápajúci: prawite, že to učenegssy, nežly wy učinily, a tak že y wy, sprostegssy, nežly ony, mužete to učinity (ZA 1676); kdo má ďeťa z dobrym wtipom, snadno ho naučy, a gestly ge sproste ďeťa, dost sa s ňim namučy (GV 1755); ty pak, kterj tak prjsnj saud winassegj, sprosty gsau a ňespusobnj k tomu, aby staw krale poznaťi mohli (PT 1796)
F. človek upadá do jamy, bydlíce s ludmi sprostými (PV 17.-18. st) nezmúdrie
5. (o človeku) menej zručný, slabšie pripravený, nedokonalý: s takowim podwodem sprostegssy remeselnik chce lepssiho wen witisnut (CA 1698); to bol powelmy sprosti pisar (TURIEC 1779)
6. (o žene) radodajná: protiw czarom prosnih (!) newest (RO 18. st);
7. (o veci) jednoduchý, nie zložitý: včenij křestianske w kratičký a sprostný spusob sebraty gsem přijnucen; aby žádným giným wijce katechysmem sprostná srdce lidska neobtěžowali (BK 1581); ( 1612); s teg pričini ne sprostu, ale težku smrt zasluzila (S. ĽUPČA 1632); simplex: sprostny (VT 1648); wahi sprostie (s. l. 1656); gednym slowem, ne tak zachadzi s nami Bůch, gak lyde ze swogymi poddanymi, kterym gen sproste gedlo sporadagy (PP 1734); lepsseg bywat w sprostem dome, nežli w dluhoch žiti (GV 1755); vminily gsme k slawneg stolicy z tuto nassy sprostnu instantii pristupity (L. MIKULÁŠ 1767); narjdenj a zakoni kupecke nechať prjme a sprostne budu (PT 1796)
L. prede wssemj wecmj musiss se učiti sprosté hlasy, z kterjch gest reč lidská (OP 1685 gram) hlásky
8. (o veci) často, pravidelne sa vyskytujúci, bežný, všedný, zvyčajný, obyčajný, nie výnimočný: abi ste racžili pana triczatnika požadaty k sobe a s tych mych sprostnych registrow pocžet včinyty (KUKLOV 1610); nebo woda bez Slova Božijho gest sprosta woda a ne křest (BK 1612); wezmy 2 žltky, cukru sprosteho 2 lothy (RT 17. st); vulgaris: obecny, každodénny, sprosty (KS 1763)
F. nekdy y pod sprostym ruchem chodj mudrost s welkym bruchem (SiN 1678)
9. (o veciach, reči a i.) prezrádzajúci prostotu, obmedzenosť, hlúpy, prázdny: gestli by se bratry spolu, bud w krcžme, budto ginde kdekoly powadily sprostimy rečmy (CA 1663); tá prísaha není než púha, sprostá, makawá lež, medem lsti, ošemetnosti omaštená v zevnitrnosti (ASL 1678); sprosté domniwáni, že nápog owcám sskodliwý gest (VOv 1779); nenj to sprosty proty zlemu wichowanj prostredek mladjch lidj od uradu a hodnosty witwaraty (PT 1796)
10. neprimeraný, nedôležitý, zanedbateľný; nepodstatný, skromný: wssecku tuto causu zaopatryty narydym, aby Wassa Welkomožnost poznala, že netoliko w takowychto malych a sprostych wecech, ale y w ginych možnegssych a platnegssych chcy se propugčzyty (BUDATÍN 1627); masári w tjchto časich welmi sprosty w remesle swem masárskem profecy magj (JELŠAVA 1748); když ga skrze psany toto me sice sproste, wssak gak se domnjwam užitečne mišlenky pred Gych Wisoce Urozenu Milosty zgewiti a wiprawiti usilugem (LEVOČA 1752)
11. horšej kvality, nekvalitný: uzda duplowana czynowanym zubadlom d 80, uzda sprostegssja d 60, uzda nagsprostegssja y zubadlom d 36 (ZVOLEN 1669 E); uzda sprostegssia i ze zubadlem fl 0 80 d (B. BYSTRICA 1692 E); k obedu dalo se muky pitlowaneg 1/4, sprostegsseg 1/8 (ŽILINA 1712); pri tem mestie Jeruzaleme nebeskem nachazi se dwanacte bran krasnich ne z drewa aneb s kamenia sprosteho, než z drahich perel sprawenich (KT 1753); czugle do sprostegsseg uzdi (KRUPINA 1721); sprostňegssjch ssnúrek za 5 kr prodáwágú 7 rjfůw, 2 čtwrté (LU 1775); gestly gen howadzjna malo sprostegssj se zda, hnedky (P. ĽUPČA 1783)
12. bežný, právoplatný: my, kapitan sprosteg varmedy Neogradskeg y wssecy k temu poradku prjdany haytmany, viceheitmany a desgatnicy (TURIE 1724); subst s. m kto je nevzdelaný, jednoduchý človek: po sedmi skutcých telesných gest giných tolik duchowných, totiž hressýci trestaťi a sprostným naučeňý daťi (CC 1655); (Boh) z trunu sweho prawdu powi gak sprostemu tak kralowi (GŠ 1758); neb ohawnosť Pána gest každý posmešník a ze sprostími rozmlúwáňí geho (BN 1796); -o, -e prísl k 3: sami toho tagi, zieby takowe drewo nerubaly, krome ty, ktery wihorely a stawety se usilowaly, kterimssto tak sprostie wereno bity nemuze (ILAVA 1632) naivne; sudce sproste podle duowoduw zretedlnosty nech rozsudcuge (KoB 1666); wiera pak gest netoliko sproste o Kristu Panu werity, že se narodil, že na krizy umrel, že z mrtwich wstal a na nebesa wstaupil (AgS 1708); tato cnost (striedmosť a miernosť) nechce wšetečně skumati tagemstwj božj, ani wtipem pochopiti članky wjry, toliko chce sprostně a uprimně wěriti (MPS 1777); k 7: aby sprostnie ziadny przytel v to diediczstvy niezahal (TRNAVA 1512 SLL); a tak o hodyne stwrteg menowany od sprostich lidy do sweho hrobu gest neseny a sproste pochowany ((B. BYSTRICA) 1647); starodawny lyde mjssaly wino s wodu a žily welmy sproste (KoB 1666) striedmo; mnozy lide se welmi sprostne k nabožnostj priprawugj (SP 1696); wistupek kradežtwa tyassy by bilo wedle wssech praw, nezlj sprosta na dum padnutj (P. ĽUPČA 1706); druhe (rukávce) z čerwenim hadbabom, tretge sproste bgelene (HRABOVKA 1726); in directo: sprosto (KS 1763)
L. sproste a kratice, mluwjce, tak mnoho mluwjl tu Kristus Pan (CS 18. st) jedným slovom, skrátka
F. čo mass z prace, to sy schowag, a žyg pry tem sprosťe, neb gak pracu twogu zmrhass, psota ti wyrosťe (GP 1782); k 9: gsuce geste pry pamety, nechtel gsem meg manželky szproszte zanechaty (PREŠOV 1645) bez zabezpečenia; solute: sprosto, nedbáňliwe (KS 1763); k 11: my nebjwsse tak nahljwy, abichme tak sproste mohlj zapsatj do nassich knich, odkladalj sme den ne toliko geden (SLIAČE 1611); prosy slowutna obecz slawny a wznesseny magistrat strany slowenskeho kostola, ponewadž gedna strana pod dachom welmy sprosto ge zaopatrena (B. BYSTRICA 1687 E); -osť ž
1. jednoduchosť, prostota: sprostnostj potud počitug, prjsne nedelag (KoB 1666); gessče ty trwáss w sprostnostj twég? (MP 1718); tela swatych zasate w sprostoti wstanu pri swogem wskrisseni (GŠ 1758); podla nasseg nehodneg poniženosty a sprostnosty (RUŽOMBEROK 1776); na libežnost, sseleptawost ňepromenug rečy, prawde sprostost a podwodnost ffalessnosti swečy (GP 1782)
F. častokrát pod kúži ovčí skrytá leží mysl vlčí, nazewnitr sprostnost ukazuje, vnitr pak liškou úlistnou (!) sluje (RL 1641)
2. obmedzenosť, nechápavosť: z teg pryčiny odpredawa zwrchuoznamenému Mategowy Ambrozowy mladšiemu, že nenj spuosobna pro sprostnost swu takeg castky sweg opatrowati (D. KUBÍN 1661 E); že boly tria bratya, dwa s nych dostateczny k rychtarowany zostawaly, trety pak sprosty, ktery pre sprostost nebol dostateczny rychtarowat (ORLOVÉ 1698); a jestli by tež nektery ze sprostnosti a hluposti svu pru neb právo a spravedlnost neumel promovirovat (MB 1759); nenj hrjch, čo do vst, ale čo z vst gjde. O, sprostost! Kde sslo gablko, které w ragj Adam zedel? (PE 1764); nassi ale gednak pre welku chudobu swogu, gednak pre sprostnost swogu a nedostatok prokuratrum (FOLKUŠOVÁ 1766)
3. nevedomosť, nevzdelanosť: ruditas: hlúpost, neumelost, sprostost (KS 1763)
4. neovládanie niečoho, neznalosť: jejunitas: njzskost, galowost, sprostost (KS 1763)
5. pokora, priamosť, úprimnosť: prawě obraceny krestian chodj w sprostnosti a uprimnosti (SR 17. st); každy člowek trogake ma myti swedectwj. Predne od Boha, potom od wlastnjho swedomj, že pred tymto swetem w sprostnostj, w uprimnostj a milosti Božj obcuge (SP 1696); (apoštoli) techto tak dywokych, osskliwych lydý zatwrdlost, maudrost, wladu do krestanskeg tychosti, uprymnosťy a sprostosty, pokory garma zapráhli (PP 1734); zlosti tento swet miluge, lásku nenáwidi, za sprostost spasitedlnu náremňe se wstydi (GV 1755); s weliku sprostnostj máss swůg rozum podnožiti wjre we wssech prawdách krestianských (MPS 1777)
L. Pane, w sprostnosti srdce swého k tobě pristupugi (KO 1782 náb) s pokorou v srdci