sprievod -u m.
1. (organizovaný) zástup ľudí idúci za nejakým spoločným cieľom al. niekoho sprevádzajúci: pohrebný s., prvomájový, lampiónový s., pochodovať v s-e
2. sprevádzajúca (-e) osoba (-y); suita: čestný s.
3. spoločná cesta s niekým, sprevádzanie: deti (išli) v s-e rodičov
4. (v umel. prejave) sprevádzanie hudbou al. textom: orchestrálny, hudobný s., spievať so s-om klavíra; slovný s. k obrazom text
sprievod -du pl. N -dy m.
*doprovod ↗ správ. sprievod
sprievod 1. usporiadaný zástup ľudí idúci s istým spoločným zámerom al. niekoho sprevádzajúci: májový sprievod, zaradiť sa do sprievodu • pochod: protestný pochod • procesia (slávnostný sprievod veriacich): procesia pútnikov, predspevovať na procesii • zastar. kondukt: svadobný kondukt (Vajanský)
2. osoba, osoby sprevádzajúce obyč. významnú osobnosť: prišiel riaditeľ so sprievodom • suita: čestná suita • družina: kniežacia družina • hovor. garde (osoba sprevádzajúca dievča do spoločnosti): robiť niekomu garde
sprievod, -u m.
1. pohybujúci sa (obyč. organizovaný) zástup ľudí, napr. niekoho sprevádzajúci, niečo oslavujúci, manifestujúci ap.: prvomájový s., lampiónový s.; svadobný, pohrebný s.; zaradiť sa do s-u; pochodovať v s-e; Všade v tomto kraji konali sa procesie, sprievody, púte. (Fel.) Vyšiel ohromný sprievod z Rösslovho domu. (Hor.) Vracajú sa domov v husom sprievode (Tat.) kráčajú jeden za druhým.
2. osoba, osoby niekoho sprevádzajúce(-a), suita: čestný s.; plukovník s oficiálnym sprievodom (Kal.); sprievod kráľa Svätopluka (Stod.); Ako ozbrojený sprievod vyskočia na voz i dvaja milicionári. (Heč.); hovor. robiť niekomu s. sprevádzať ho;
3. spoločná chôdza, cesta s niekým, sprevádzanie: (ísť) v s-e niekoho spolu s niekým; Šla v sprievode Jura Riečicu do dielne. (Skal.)
4. sprevádzanie hudobným nástrojom, hudbou (obyč. v umeleckom prejave); sprevádzanie textom: hudobný, orchestrálny s. (napr. spevu); spievať so s-om klavíra; Húf zemianstva si začal v sprievode hudby vyspevovať. (Kal.); slovný s. ku kresbám, obrázkom text