spriečiť -i dok. postaviť priečne: s. brvná
// spriečiť sa
1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: dosky sa s-li; kľúč sa v zámke s-l zasekol;
pren. slová sa mu s-li v hrdle čosi mu bránilo rozprávať
2. vzoprieť sa (význ. 2), vzpriečiť sa: s. sa rodičom, rozkazu
3. spríkriť sa, sprotiviť sa, zbridiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-lo sa mu poslúchať
spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo
2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)
p. aj zaťať sa
3. p. sprotiviť sa 1, 2
sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli
2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa
vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri
3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit
vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. p. vztýčiť sa
zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sa • zaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do steny • zahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do pery • zabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechet • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrhol • spriečiť sa • vzpriečiť sa • zapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečil • zakliniť sa • hovor.: zacviknúť sa • zapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi dosky • zachytiť sa • expr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromu • spätiť sa • zháčiť sa • zaraziť sa (v reči) • zaťať sa • zatnúť sa • seknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohne • pozasekávať sa • pozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)
priečiť sa, -i, -ia nedok.
1. (komu) byť proti vôli, protiviť sa: jedlo, leňošenie sa mu prieči; Viem, prieči sa ti vravieť také veci. (Kost.)
2. (čomu) odporovať, byť v rozpore: to sa prieči zdravému rozumu, jemným mravom, zákonom, jeho presvedčeniu;
3. (s kým i bezpredm.) škriepiť sa, hádať sa, prieť sa: p. sa s niekým pre niečo, o niečom; Čože sa priečite ako cigáni? (Kuk.) Vari ste malí chlapci, aby ste sa priečili! (Tim.);
dok. k 1 spriečiť sa, k 3 popriečiť sa
spriečiť sa, -i, -ia dok.
1. obrátiť sa naprieč, priečne, krížom, vzpriečiť sa: brvná, spriečené medzi skalami (Pláv.); nohy sa mi spriečia (Taj.) popletú, zamotajú; Kľúč sa spriečil. (Janč.); pren. Slová sa im spriečili v hrdle (Jil.) nemohli, nevedeli rozprávať, niečo im bránilo v rozhovore.
2. (komu, čomu, bezpredm. i proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa; vzpriečiť sa: Ja sa spriečim aj ministrovi aj každému. (Laz.) Teraz sa im spriečil, neverí im už. (Zgur.) Nezmeniteľné nezmeníš a osudu sa nespriečiš. (Laz.) Ani len nepomyslel spriečiť sa rozkazu. (Tat.) Strýc sprieči sa jeho odchodu. (Podj.) Kôň zastal, spriečil sa, fŕkal. (Urbk.) Keď ho chceli dať do gymnázia, spriečil sa. (Karv.) Spriečila sa, vzbúrila sa proti tomu neznámemu určovateľovi svojho osudu. (Hor.) Kým je oheň malý, slúži človeku verne ako pes, nesprieči sa v ničom. (Švant.)
3. (komu i bezpredm.) stať sa protivným, odporným, sprotiviť sa: Sladká polievka sa mu tak spriečila v ústach, že ju sťažka prezrel. (Taj.) Spriečilo sa mu ďalej richtárčiť. (Zgur.) Nesprieči sa ani fazuľka, kukurička. (Taj.)
|| spriečiť zried. (čo) postaviť, dať krížom, priekom: s. brvná, konáre
spriečiť sa [-é-, -í-] dk (naproti) komu postaviť sa, vzoprieť sa: naproti tak patrnemu s. Aposstola swedectwj nemohúc se sprečit, nowoewangelicy to sice drža dur 1719; (diabol) pakli se nam prawdu zpričj, nedbagmež na geho reči pop 1723–24; -ať sa, -ovať sa ndk: gestli bi sme snad (peniaze) položity se spreczowalj žilina 1696; nebo proti zakonu božjmu gest (hriech), a proto zprijčuge se wůly božj sk 1697; ponewač ty naproty posluhowanj pod gednjm spusobem ani z nagmenssim slowem se nesprečuwaly dum 1718; nermaut se, mno(ho) nepečug, gakž mužeš, hnewu se zprečug mbf 1721; daruwam ťi techda žiwot pod tím záwáskom, žebi gedna z twích cer za ťeba prissla dobrowolňe umreť, ňesprgéčag sa se mnú ds 1795 neprotiv sa, nehádaj sa
spriečovať sa p. spriečiť sa