Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spriečiť -i dok. postaviť priečne: s. brvná

// spriečiť sa

1. postaviť sa priečne, vzpriečiť sa: dosky sa s-li; kľúč sa v zámke s-l zasekol;

pren. slová sa mu s-li v hrdle čosi mu bránilo rozprávať

2. vzoprieť sa (význ. 2), vzpriečiť sa: s. sa rodičom, rozkazu

3. spríkriť sa, sprotiviť sa, zbridiť sa: jedlo sa mu s-lo, s-lo sa mu poslúchať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spriečiť ‑i ‑ia dok.; spriečiť sa

spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilovzoprieť savzopäť sazopnúť savztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälozapriečiť sazaseknúť sazadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo

2. postaviť sa na odpor • vzoprieť savzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôlivzbúriť sasprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiuzried. sprieť sa (Timrava)hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)

p. aj zaťať sa

3. p. sprotiviť sa 1, 2


sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť saspríkriť saspríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstavazoškliviť sa: zošklivil sa sám sebeznechutiť sazbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilospriečiť sazried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilozried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli

2. postaviť sa na odpor • spriečiť savzpriečiť savzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniuvzbúriť sazried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúcehohovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)hovor. zastaráv. zoprieť sa


vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odporvzoprieť sazastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprelasprotiviť savzpriečiť saspriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazupovstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovipostaviť sa: neopováži sa postaviť rodičomkniž.: vzopnúť savzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odporfraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrilarozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnilirozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri

3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúťexpr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jedkniž.: vzbĺknuťvzblčaťvzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silourozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenilexpr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilokniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit


vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odporzastaráv. zoprieť savzpriečiť saspriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonusprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniupostaviť sa: neodváži sa postaviť matkeexpr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenýmizried. popružiť sa (Dobšinský)kniž.: vzopnúť savzopäť saspäť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliuspätiť sazastar.: vzpätiť savzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáťvzbúriť sapovstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstalafraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)

2. p. vztýčiť sa


zaseknúť sa 1. zaboriť sa niečím ostrým, špicatým do niečoho • zaraziť sazaťať sa: zasekol sa, zaťal sa nechtami do stromu; guľka sa zarazila do stenyzahryznúť sa (zubami): zahryzla sa v zlosti do peryzabodnúť sa (hrotom): tŕň sa zabodol pod nechetpozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

2. zastaviť sa v činnosti, v pohybe, v reči a pod. • zadrhnúť sa: motor sa v činnosti zasekol, zadrholspriečiť savzpriečiť sazapriečiť sa (nemôcť byť v činnosti pre priečnu, nepriaznivú polohu): kľúč sa spriečil, vzpriečilzakliniť sahovor.: zacviknúť sazapasovať sa: zakliniť sa, zacviknúť sa, zapasovať sa medzi doskyzachytiť saexpr. zakvačiť sa: padák sa zachytil, zakvačil do stromuspätiť sazháčiť sazaraziť sa (v reči) • zaťať sazatnúť saseknúť (v rozprávaní, v behu): zaťal sa, sekol a nepovedal už ani slova; keď sa zatne, už sa nepohnepozasekávať sapozasekovať sa (postupne sa zaseknúť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priečiť sa, -i, -ia nedok.

1. (komu) byť proti vôli, protiviť sa: jedlo, leňošenie sa mu prieči; Viem, prieči sa ti vravieť také veci. (Kost.)

2. (čomu) odporovať, byť v rozpore: to sa prieči zdravému rozumu, jemným mravom, zákonom, jeho presvedčeniu;

3. (s kým i bezpredm.) škriepiť sa, hádať sa, prieť sa: p. sa s niekým pre niečo, o niečom; Čože sa priečite ako cigáni? (Kuk.) Vari ste malí chlapci, aby ste sa priečili! (Tim.);

dok. k 1 spriečiť sa, k 3 popriečiť sa


spriečiť sa, -i, -ia dok.

1. obrátiť sa naprieč, priečne, krížom, vzpriečiť sa: brvná, spriečené medzi skalami (Pláv.); nohy sa mi spriečia (Taj.) popletú, zamotajú; Kľúč sa spriečil. (Janč.); pren. Slová sa im spriečili v hrdle (Jil.) nemohli, nevedeli rozprávať, niečo im bránilo v rozhovore.

2. (komu, čomu, bezpredm. i proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, vzoprieť sa; vzpriečiť sa: Ja sa spriečim aj ministrovi aj každému. (Laz.) Teraz sa im spriečil, neverí im už. (Zgur.) Nezmeniteľné nezmeníš a osudu sa nespriečiš. (Laz.) Ani len nepomyslel spriečiť sa rozkazu. (Tat.) Strýc sprieči sa jeho odchodu. (Podj.) Kôň zastal, spriečil sa, fŕkal. (Urbk.) Keď ho chceli dať do gymnázia, spriečil sa. (Karv.) Spriečila sa, vzbúrila sa proti tomu neznámemu určovateľovi svojho osudu. (Hor.) Kým je oheň malý, slúži človeku verne ako pes, nesprieči sa v ničom. (Švant.)

3. (komu i bezpredm.) stať sa protivným, odporným, sprotiviť sa: Sladká polievka sa mu tak spriečila v ústach, že ju sťažka prezrel. (Taj.) Spriečilo sa mu ďalej richtárčiť. (Zgur.) Nesprieči sa ani fazuľka, kukurička. (Taj.)

|| spriečiť zried. (čo) postaviť, dať krížom, priekom: s. brvná, konáre

Morfologický analyzátor

spriečiť dokonavé sloveso
(ja) spriečim VKdsa+; (ty) spriečiš VKdsb+; (on, ona, ono) sprieči VKdsc+; (my) spriečime VKdpa+; (vy) spriečite VKdpb+; (oni, ony) spriečia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spriečil VLdsam+; (ona) spriečila VLdsaf+; (ono) spriečilo VLdsan+; (oni, ony) spriečili VLdpah+;
(ty) sprieč! VMdsb+; (my) spriečme! VMdpa+; (vy) spriečte! VMdpb+;
(nejako) spriečiac VHd+;

spriečiť sa [-é-, -í-] dk (naproti) komu postaviť sa, vzoprieť sa: naproti tak patrnemu s. Aposstola swedectwj nemohúc se sprečit, nowoewangelicy to sice drža dur 1719; (diabol) pakli se nam prawdu zpričj, nedbagmež na geho reči pop 1723–24;
-ať sa, -ovať sa ndk: gestli bi sme snad (peniaze) položity se spreczowalj žilina 1696; nebo proti zakonu božjmu gest (hriech), a proto zprijčuge se wůly božj sk 1697; ponewač ty naproty posluhowanj pod gednjm spusobem ani z nagmenssim slowem se nesprečuwaly dum 1718; nermaut se, mno(ho) nepečug, gakž mužeš, hnewu se zprečug mbf 1721; daruwam ťi techda žiwot pod tím záwáskom, žebi gedna z twích cer za ťeba prissla dobrowolňe umreť, ňesprgéčag sa se mnú ds 1795 neprotiv sa, nehádaj sa


spriečovať sa p.
spriečiť sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor