doprevádzať, -a, -ajú nedok.
1. kniž. zastar. (koho, čo) vyprevádzať, odprevádzať; sprevádzať: Doprevádza svoju paniu do kostola. (Kuk.) Každé švihnutie doprevádzal výčitkou i radou. (Fel.)
2. používa sa nenáležite miesto sprevádzať (na hudobnom nástroji, napr. na klavíri a pod.);
dok. k 1 doprevadiť i doprevodiť
sprevádzať, -a, -ajú nedok
1. (koho) ísť s niekým, byť niekomu sprievodcom, robiť niekomu sprievod: Otec ma sprevádza k svojmu bohatému bratovi. (Al.) [Berta] sprevádzala bohatú dámu po cestách. (Vans.) Psiská z celej dediny ho sprevádzali. (Švant.) Po snehu nás sprevádzalo päť dlhých tieňov (Bedn.) pohybovali sa spolu s nami. Boh ťa sprevádzaj! (Kuk.) pozdrav veriacich ľudí tomu, kto odchádza, lúči sa; pren. s. niekoho zrakom, pohľadom, očami sledovať;
2. (koho) byť stále s niekým, neopúšťať: obraz Katicin, ktorý ho všade sprevádzal (Kuk.); Jeho všade sprevádza len nezdar. (Tim.) Moje požehnanie bude ťa sprevádzať na tvojej púti. (Vans.) V živote domácom tiež ho sprevádzalo šťastie. (Kuk.)
3. (čo) súčasne a). v súvislosti s niečím sa diať, konať, vyskytovať sa ap., súčasne prebiehať: údery sprevádza buchot; choroba sprevádzaná bolesťou; Posledné slová sprevádzal Büky mocným posunkom ruky. (Vaj.) Smiech a jasot sprevádzajú naše pohyby. (Al.)
4. (čo, koho, čím i bezpredm.) hrať na hudobnom nástroji sprievod k hre iného hudobného nástroja al. k spevu, zried. spievať sprievod: klavírom sprevádzať spev (Tim.); Spev jedného sprevádza druhý pískaním. (Vaj.) Peterc spieva — harmonika ho sprevádza. (Ráz.) Otila sprevádzala spevom ich hru. (Tim.) Ja hrám na klavíri a tak rada sprevádzam! (Stod.)