sprevádzať -a nedok.
1. ísť spolu s niekým ako spoločník, informátor ap., byť niekomu sprievodcom: s-a ho na cestách, s. turistov;
pren. s. niekoho pohľadom, zrakom, očami sledovať
2. byť stále s niekým, neopúšťať: s-a ho nezdar, nech ťa s-a šťastie
3. byť sprievodným javom, súčasne prebiehať: horúčku s-a slabosť, búrka s-ná lejakom
4. hrať ako doplnok k inému hud. výkonu: speváka s-l gitarista, s. huslistu na klavíri
*doprevádzať ↗ správ. sprevádzať
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
sprevádzať p. vodiť 1
vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po meste • expr. vláčiť
2. sprostredkúvať vstup • privádzať • pozývať • uvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky
3. porov. viesť
doprevádzať, -a, -ajú nedok.
1. kniž. zastar. (koho, čo) vyprevádzať, odprevádzať; sprevádzať: Doprevádza svoju paniu do kostola. (Kuk.) Každé švihnutie doprevádzal výčitkou i radou. (Fel.)
2. používa sa nenáležite miesto sprevádzať (na hudobnom nástroji, napr. na klavíri a pod.);
dok. k 1 doprevadiť i doprevodiť
sprevádzať, -a, -ajú nedok
1. (koho) ísť s niekým, byť niekomu sprievodcom, robiť niekomu sprievod: Otec ma sprevádza k svojmu bohatému bratovi. (Al.) [Berta] sprevádzala bohatú dámu po cestách. (Vans.) Psiská z celej dediny ho sprevádzali. (Švant.) Po snehu nás sprevádzalo päť dlhých tieňov (Bedn.) pohybovali sa spolu s nami. Boh ťa sprevádzaj! (Kuk.) pozdrav veriacich ľudí tomu, kto odchádza, lúči sa; pren. s. niekoho zrakom, pohľadom, očami sledovať;
2. (koho) byť stále s niekým, neopúšťať: obraz Katicin, ktorý ho všade sprevádzal (Kuk.); Jeho všade sprevádza len nezdar. (Tim.) Moje požehnanie bude ťa sprevádzať na tvojej púti. (Vans.) V živote domácom tiež ho sprevádzalo šťastie. (Kuk.)
3. (čo) súčasne a). v súvislosti s niečím sa diať, konať, vyskytovať sa ap., súčasne prebiehať: údery sprevádza buchot; choroba sprevádzaná bolesťou; Posledné slová sprevádzal Büky mocným posunkom ruky. (Vaj.) Smiech a jasot sprevádzajú naše pohyby. (Al.)
4. (čo, koho, čím i bezpredm.) hrať na hudobnom nástroji sprievod k hre iného hudobného nástroja al. k spevu, zried. spievať sprievod: klavírom sprevádzať spev (Tim.); Spev jedného sprevádza druhý pískaním. (Vaj.) Peterc spieva — harmonika ho sprevádza. (Ráz.) Otila sprevádzala spevom ich hru. (Tim.) Ja hrám na klavíri a tak rada sprevádzam! (Stod.)
sprevádzať1 [-o-; -dzať, -ďať, -zať], sprevodiť2 [-o-], sprevadzovať [-e-, -o-; -zo-], sprevodzovať [-o-; -zo-] ndk 1. koho odprevádzať, doprevádzať niekoho: drabom czechownim, kteri Geho Milost pana sprowazeli prez horu, d 50 žilina 1617; ty sam (Bože), y kroky mé tak sprowodiž bezpečne sr 17. st; Buh sprowody gsy tebe (umierajúceho) k ziwotu wecnemu a zachowag gsy tebe k buducimu weseleny ags 1708; cžiňeňj naše, prosyme Pane, pomocy twú sprowoď uz 1722; tenže mlynar to (aby ho previedol cez lavice) učynity nechtel, než radegj pana instansa neuctiwimy rečmy a latjm sprowadzel; takže mlynar s toho gemu na očy nahodil, že by ho snad preto sprowadzal, čuo mu kresačku za inšpektorstwi sweho ziaty bil dal? záturčie 1743; (Ježiš Kristus) potem z newislowitedlnu radostu ze sebu gu (Máriu) do nebes sprowadzal ms 1749; (Anton) mučedlnjku až na plac a poprawné mjsto sprowázowal vp 1764; nech ťa sprowáďagú naglepssdý duchowe a priwedú bez wsseho úpadu až na místo, z kterého gse pre twú prácu pohnúl br 1785; to čjnily y zastupowe, který Krista Pana sprewazowalj do Geruzalema; nebo pobožni (anjeli) zde obhagugi a ge na cestach sprowozugi cs 18. st 2. čo viesť (vodu ap.): delibro: wodu, staw spússťam, sprowáďám; duco: wedem, wodjm, sprowáďám ks 1763; toto pak, čo ňesťestí jeho malo biť, k úžitku a k vislobozeňí sprováďalo, neb skril jest sa br 1785 3. čo uskutočňovať, vykonávať niečo: potom opowazili se zoldnerowe židowssti nad Krystem Panem weliku a neslichanu ukrutnost zprowadzati ms 1758; takže gesli by takoweho nassy majstrowe remeslo sprowaczaty dostihly, aby mu ho bespecsne zebraly (topoľčany 18. st) 4. z čoho zvádzať niekoho (z cesty): obreduj mojo krotsaje, i provadz jich v tvéj sztzéstze svetéj, bi mnye nyichto nyeszprovádzél z nyéj dž 1752