Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma hssjV

sprevádzať -a nedok.

1. ísť spolu s niekým ako spoločník, informátor ap., byť niekomu sprievodcom: s-a ho na cestách, s. turistov;

pren. s. niekoho pohľadom, zrakom, očami sledovať

2. byť stále s niekým, neopúšťať: s-a ho nezdar, nech ťa s-a šťastie

3. byť sprievodným javom, súčasne prebiehať: horúčku s-a slabosť, búrka s-ná lejakom

4. hrať ako doplnok k inému hud. výkonu: speváka s-l gitarista, s. huslistu na klavíri

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sprevádzať ‑a ‑ajú dok.

*doprevádzaťspráv. sprevádzať

nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


sprevádzať p. vodiť 1


vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po mesteexpr. vláčiť

2. sprostredkúvať vstup • privádzaťpozývaťuvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

3. porov. viesť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doprevádzať, -a, -ajú nedok.

1. kniž. zastar. (koho, čo) vyprevádzať, odprevádzať; sprevádzať: Doprevádza svoju paniu do kostola. (Kuk.) Každé švihnutie doprevádzal výčitkou i radou. (Fel.)

2. používa sa nenáležite miesto sprevádzať (na hudobnom nástroji, napr. na klavíri a pod.);

dok. k 1 doprevadiť i doprevodiť


sprevádzať, -a, -ajú nedok

1. (koho) ísť s niekým, byť niekomu sprievodcom, robiť niekomu sprievod: Otec ma sprevádza k svojmu bohatému bratovi. (Al.) [Berta] sprevádzala bohatú dámu po cestách. (Vans.) Psiská z celej dediny ho sprevádzali. (Švant.) Po snehu nás sprevádzalo päť dlhých tieňov (Bedn.) pohybovali sa spolu s nami. Boh ťa sprevádzaj! (Kuk.) pozdrav veriacich ľudí tomu, kto odchádza, lúči sa; pren. s. niekoho zrakom, pohľadom, očami sledovať;

2. (koho) byť stále s niekým, neopúšťať: obraz Katicin, ktorý ho všade sprevádzal (Kuk.); Jeho všade sprevádza len nezdar. (Tim.) Moje požehnanie bude ťa sprevádzať na tvojej púti. (Vans.) V živote domácom tiež ho sprevádzalo šťastie. (Kuk.)

3. (čo) súčasne a). v súvislosti s niečím sa diať, konať, vyskytovať sa ap., súčasne prebiehať: údery sprevádza buchot; choroba sprevádzaná bolesťou; Posledné slová sprevádzal Büky mocným posunkom ruky. (Vaj.) Smiech a jasot sprevádzajú naše pohyby. (Al.)

4. (čo, koho, čím i bezpredm.) hrať na hudobnom nástroji sprievod k hre iného hudobného nástroja al. k spevu, zried. spievať sprievod: klavírom sprevádzať spev (Tim.); Spev jedného sprevádza druhý pískaním. (Vaj.) Peterc spieva — harmonika ho sprevádza. (Ráz.) Otila sprevádzala spevom ich hru. (Tim.) Ja hrám na klavíri a tak rada sprevádzam! (Stod.)

Morfologický analyzátor

sprevádzať nedokonavé sloveso
(ja) sprevádzam VKesa+; (ty) sprevádzaš VKesb+; (on, ona, ono) sprevádza VKesc+; (my) sprevádzame VKepa+; (vy) sprevádzate VKepb+; (oni, ony) sprevádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) sprevádzal VLesam+; (ona) sprevádzala VLesaf+; (ono) sprevádzalo VLesan+; (oni, ony) sprevádzali VLepah+;
(ty) sprevádzaj! VMesb+; (my) sprevádzajme! VMepa+; (vy) sprevádzajte! VMepb+;
(nejako) sprevádzajúc VHe+;

sprevádzať1 [-o-; -dzať, -ďať, -zať],
sprevodiť2 [-o-],
sprevadzovať [-e-, -o-; -zo-],
sprevodzovať [-o-; -zo-] ndk
1. koho odprevádzať, doprevádzať niekoho: drabom czechownim, kteri Geho Milost pana sprowazeli prez horu, d 50 žilina 1617; ty sam (Bože), y kroky mé tak sprowodiž bezpečne sr 17. st; Buh sprowody gsy tebe (umierajúceho) k ziwotu wecnemu a zachowag gsy tebe k buducimu weseleny ags 1708; cžiňeňj naše, prosyme Pane, pomocy twú sprowoď uz 1722; tenže mlynar to (aby ho previedol cez lavice) učynity nechtel, než radegj pana instansa neuctiwimy rečmy a latjm sprowadzel; takže mlynar s toho gemu na očy nahodil, že by ho snad preto sprowadzal, čuo mu kresačku za inšpektorstwi sweho ziaty bil dal? záturčie 1743; (Ježiš Kristus) potem z newislowitedlnu radostu ze sebu gu (Máriu) do nebes sprowadzal ms 1749; (Anton) mučedlnjku až na plac a poprawné mjsto sprowázowal vp 1764; nech ťa sprowáďagú naglepssdý duchowe a priwedú bez wsseho úpadu až na místo, z kterého gse pre twú prácu pohnúl br 1785; to čjnily y zastupowe, který Krista Pana sprewazowalj do Geruzalema; nebo pobožni (anjeli) zde obhagugi a ge na cestach sprowozugi cs 18. st
2. čo viesť (vodu ap.): delibro: wodu, staw spússťam, sprowáďám; duco: wedem, wodjm, sprowáďám ks 1763; toto pak, čo ňesťestí jeho malo biť, k úžitku a k vislobozeňí sprováďalo, neb skril jest sa br 1785
3. čo uskutočňovať, vykonávať niečo: potom opowazili se zoldnerowe židowssti nad Krystem Panem weliku a neslichanu ukrutnost zprowadzati ms 1758; takže gesli by takoweho nassy majstrowe remeslo sprowaczaty dostihly, aby mu ho bespecsne zebraly (topoľčany 18. st)
4. z čoho zvádzať niekoho (z cesty): obreduj mojo krotsaje, i provadz jich v tvéj sztzéstze svetéj, bi mnye nyichto nyeszprovádzél z nyéj 1752

Zvukové nahrávky niektorých slov

sprevádzať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor