sprepitné, -ého str. hovor. dobrovoľná peňažná (obyč. menšia) odmena za obslúženie, napr. v kaviarni, u holiča ap.: Vezmite toto za unúvanie. (Podáva krčmárke sprepitné.) (Lask.) Nechal mu [poslíkovi] kráľovské sprepitné, päť korún. (Štef.)
sprepitie [-o-; -í], sprepitné [-o-; -ô, -í] s malá, obyč. peňažná odmena za preukázané služby, robotu, diškrécia: aby žadny towaryss za rad neunassel, anyž založne penyze, any tatykovy za obed neb večžery, any spropitne versstatu ca 1556 e; wymerczym za try schuze wedle obyczege spropitneho od kazdeho wymerawanij per d 3; murarowy, kdy murowal na studny, kdy se mela rubit, dalo se mu strowy y na spropity d 15; nagal sem hoferi zawodskich, tim sem dal, kdy dodelaly, na spropitno žilina 1559; 1610; 1659; kdy gen gim (hajným) bude dano na spropitno trenčín 1675; bibale: spropitnj, Trinckgeld fo 1737