Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec

// spravovať sa dať sa viesť niečím, riadiť sa: s. sa podľa svojich zásad, s. sa svojimi zásadami; s. sa novým predpisom, právnym poriadkom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spravovať ‑uje ‑ujú nedok.; spravovať sa

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja ženaspravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovaťhovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárilipejor.: bačovaťbašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetkuhovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej


spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravuviesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskumusmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládežedirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sámbyť riaditeľomhovor. robiť riaditeľabyť šéfomhovor. robiť šéfahovor.: riaditeľovaťšéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje inýadministrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spravovať, -uje, -ujú nedok. (čo) viesť, usmerňovať, riadiť, dirigovať: účasť ľudu pri spravovaní štátu; Musel vziať na seba mnohé úrady a spravovanie viacerých stolíc. (Jégé) Strýko bol Miriným bankárom a spravoval všetky jej finančné záležitosti v banke. (Štef.); človek, ktorý im všetko viedol a spravoval (Hruš.)

|| spravovať sa (čím, zried. i kým) pridržiavať sa niečoho (niekoho), dať sa viesť, usmerňovať niečím (niekým): Kto sa spravuje morálkou. keď ide o nás? (Urb.) Lejla ňou (matkou) žila v cudzine, ňou spravovala sa mimo očú. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

spravovať nedokonavé sloveso
(ja) spravujem VKesa+; (ty) spravuješ VKesb+; (on, ona, ono) spravuje VKesc+; (my) spravujeme VKepa+; (vy) spravujete VKepb+; (oni, ony) spravujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) spravoval VLesam+; (ona) spravovala VLesaf+; (ono) spravovalo VLesan+; (oni, ony) spravovali VLepah+;
(ty) spravuj! VMesb+; (my) spravujme! VMepa+; (vy) spravujte! VMepb+;
(nejako) spravujúc VHe+;

správať, spravovať ndk
1. čo dávať do pôvodného stavu, opravovať: Fafak Hanusowy plazeno, ze sprawal stolycze knezowske pohubene w kostole; Tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcsek do kostole, dal sem 1 f zvolen 1621; 1626; Simunyku, slosziaru, kdy mesku truhlu sprawal med 1, d 14 krupina 1684; chlapczu ssatočky sa muožu sprawat varšava 1760; z rozkazu s. s. sprawalo se gedno puto z retgazkou l. mikuláš 1783 pren zie sme my Adama Vsskrta k Opatrnostem Wassym poslaly, prosycze Oppatrnosty Wassych za sprawcze, kteryz sprawuge tiech, ktery zle dielagy hlohovec 1561 vykonáva trest, popravuje
o cuo dwa statusi do pergamini sprawal, ag protokol sprawil do pergamienj, od roboty d 75 krupina 1734 adm zapisoval na pergamen, robil záznam
2. čo hospodáriť, viesť, riadiť, spravovať niečo: ktery grunt bude uzywaty a sprawaty (Ján Mokro) alebo jeho syn turany 1604; a zatym aby (bratia) dobre sprawaly zeme a macochy aby z gegim žytom zasiewaly zvolen 1631; aby wladatel gruntu Ywanissouszkeho takoweg wozarny polowicu sprawal očová 1741
3. vykonávať nej. činnosť s nej. cieľom, robiť, udržovať niečo: Georgius Bobrik et Paulus Technowsky magu druhy kragni plot sprawat; Franciscus Segedy na Nowinach ma plot sprawaty zvolen 1653; 1659; maso, masyara gakekoly magi, ma se čystotne sprawaty a na sprawedlywe funty prodawaty liptov 1679 e; než guž terass konečne ho (most) sprawat a držat nechtegu pribylina 1766; na potokoch brehowitych potrebne mosty sprawowati, aby tym spusobem kral mal cestu rownu, bespečnu gk 1779; sussgerne, rebriky gezly nebudu hotowe, ket budem po dedinach chodjt, gezly richtar posial nerozkazal obczi aby sprawaly, richtar pokuty neminge kur 1790
4. komu dávať možnosť, dovoľovať niekomu niečo: pokud pak nebantowali Pocžarowanuow i past gim dobitkj (Domanižania) sprawali na sweg strane galanta 1664
5. adm čo robiť, určovať, vymeriavať výšku poddanských dávok: po odchode panou odwedenych sprawala se na meskom dome porub anebo limitatia; na mesky dom panom, kdy limitatiu počinalj sprawat, wyna (d.) 30 (sa dalo) krupina 1684; 17. st
6. koho viesť mladé pokolenie životom, vychovávať niekoho: od ney wzal gest wsseho statku hnuteho y nehnuteho tym spuosobem, aby on rowne, ako wlasny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu geho dekowati mohli sliače 1609;
správať sa, spravovať sa
1. s kým voči komu prejavovať sa v styku s niekým, chovať sa: czo se dczerj gegi Marieny dotycze, ta tež zhola (:ponewadz nesprawala se ludsky:) tohoto statku nicz nema zvolen 1596; mi pak nassich p. bratuw, wtom powedagice, ustowne i listowne sme napominaly, žebi sa lasku pritelsku s nami sprawely (jasenica 1670); zryedlo pak, kterim se do piwnicz chody, magi wsecki tria společne užiwat a pekne se sprawowat n. mesto n. v. 1688; ja toto kozla wezmem a pugdem pro swe a sprawugte se wy mezy sebu, yako wyte krupina 1692; piowarci sa dobre sprawa radvaň 1714 e; gestliže by nektery z mistruw neslussne a neporadne se sprawowal, má trestan a pokutowan byti ca 1716 e; ano triezliwe bude se držatj a sprauwatj krupina 1736
2. brať zreteľ na niečo, riadiť sa niečím, postupovať podľa niečoho: lyst otce sweho, ale y comendator swug, gak by se sprawal, ukazal p. ľupča 1657; amšlog potrebug podle welikosti suda, gako na 10-okovny sud 1 lót, podle čeho se budeš wedet pri druhých sudoch spráwat vk 1764 zachovávať postup


spravovať, spravovať sa p.
správať

sprawowať sprawowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

spravovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor