spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec
// spravovať sa dať sa viesť niečím, riadiť sa: s. sa podľa svojich zásad, s. sa svojimi zásadami; s. sa novým predpisom, právnym poriadkom
spravovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovanie sa nedok.
spravovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok.
držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí
2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup
3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov
4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa
hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili
2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)
3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej
spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov
spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu • viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum • usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže • dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám • byť riaditeľom • hovor. robiť riaditeľa • byť šéfom • hovor. robiť šéfa • hovor.: riaditeľovať • šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný • administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)
spravovať, -uje, -ujú nedok. (čo) viesť, usmerňovať, riadiť, dirigovať: účasť ľudu pri spravovaní štátu; Musel vziať na seba mnohé úrady a spravovanie viacerých stolíc. (Jégé) Strýko bol Miriným bankárom a spravoval všetky jej finančné záležitosti v banke. (Štef.); človek, ktorý im všetko viedol a spravoval (Hruš.)
|| spravovať sa (čím, zried. i kým) pridržiavať sa niečoho (niekoho), dať sa viesť, usmerňovať niečím (niekým): Kto sa spravuje morálkou. keď ide o nás? (Urb.) Lejla ňou (matkou) žila v cudzine, ňou spravovala sa mimo očú. (Vaj.)
správať, spravovať ndk 1. čo dávať do pôvodného stavu, opravovať: Fafak Hanusowy plazeno, ze sprawal stolycze knezowske pohubene w kostole; Tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcsek do kostole, dal sem 1 f (ZVOLEN 1621; 1626); Simunyku, slosziaru, kdy mesku truhlu sprawal med 1, d 14 (KRUPINA 1684); chlapczu ssatočky sa muožu sprawat (VARŠAVA 1760); z rozkazu s. s. sprawalo se gedno puto z retgazkou (L. MIKULÁŠ 1783) pren zie sme my Adama Vsskrta k Opatrnostem Wassym poslaly, prosycze Oppatrnosty Wassych za sprawcze, kteryz sprawuge tiech, ktery zle dielagy (HLOHOVEC 1561) vykonáva trest, popravuje; L. cuo dwa statusi do pergamini sprawal, ag protokol sprawil do pergamienj, od roboty d 75 (KRUPINA 1734) adm zapisoval na pergamen, robil záznam 2. čo hospodáriť, viesť, riadiť, spravovať niečo: ktery grunt bude uzywaty a sprawaty (Ján Mokro) alebo jeho syn (TURANY 1604); a zatym aby (bratia) dobre sprawaly zeme a macochy aby z gegim žytom zasiewaly (ZVOLEN 1631); aby wladatel gruntu Ywanissouszkeho takoweg wozarny polowicu sprawal (OČOVÁ 1741) 3. vykonávať nej. činnosť s nej. cieľom, robiť, udržovať niečo: Georgius Bobrik et Paulus Technowsky magu druhy kragni plot sprawat; Franciscus Segedy na Nowinach ma plot sprawaty (ZVOLEN 1653; 1659); maso, masyara gakekoly magi, ma se čystotne sprawaty a na sprawedlywe funty prodawaty (LIPTOV 1679 E); než guž terass konečne ho (most) sprawat a držat nechtegu (PRIBYLINA 1766); na potokoch brehowitych potrebne mosty sprawowati, aby tym spusobem kral mal cestu rownu, bespečnu (GK 1779); sussgerne, rebriky gezly nebudu hotowe, ket budem po dedinach chodjt, gezly richtar posial nerozkazal obczi aby sprawaly, richtar pokuty neminge (Kur 1790) 4. komu dávať možnosť, dovoľovať niekomu niečo: pokud pak nebantowali Pocžarowanuow i past gim dobitkj (Domanižania) sprawali na sweg strane (GALANTA 1664) 5. adm čo robiť, určovať, vymeriavať výšku poddanských dávok: po odchode panou odwedenych sprawala se na meskom dome porub anebo limitatia; na mesky dom panom, kdy limitatiu počinalj sprawat, wyna (d.) 30 (sa dalo) (KRUPINA 1684; 17. st) 6. koho viesť mladé pokolenie životom, vychovávať niekoho: od ney wzal gest wsseho statku hnuteho y nehnuteho tym spuosobem, aby on rowne, ako wlasny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu geho dekowati mohli (SLIAČE 1609); správať sa, spravovať sa 1. s kým voči komu prejavovať sa v styku s niekým, chovať sa: czo se dczerj gegi Marieny dotycze, ta tež zhola (:ponewadz nesprawala se ludsky:) tohoto statku nicz nema (ZVOLEN 1596); mi pak nassich p. bratuw, wtom powedagice, ustowne i listowne sme napominaly, žebi sa lasku pritelsku s nami sprawely ((JASENICA 1670)); zryedlo pak, kterim se do piwnicz chody, magi wsecki tria společne užiwat a pekne se sprawowat (N. MESTO n. V. 1688); ja toto kozla wezmem a pugdem pro swe a sprawugte se wy mezy sebu, yako wyte (KRUPINA 1692); piowarci sa dobre sprawa (RADVAŇ 1714 E); gestliže by nektery z mistruw neslussne a neporadne se sprawowal, má trestan a pokutowan byti (CA 1716 E); ano triezliwe bude se držatj a sprauwatj (KRUPINA 1736) 2. brať zreteľ na niečo, riadiť sa niečím, postupovať podľa niečoho: lyst otce sweho, ale y comendator swug, gak by se sprawal, ukazal (P. ĽUPČA 1657); amšlog potrebug podle welikosti suda, gako na 10-okovny sud 1 lót, podle čeho se budeš wedet pri druhých sudoch spráwat (VK 1764) zachovávať postup
spravovať, spravovať sa p. správať spravúnok m poľ zlepšenie, polepšenie: Pulcheria za ňič ňeprosila, ňeb weďela, že wssecké bi spredané tovari na správúnki pre sestri ňewistačili (DS 1795)