Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spraviť dok. urobiť (význ. 1 – 6): s. (si svoju) robotu, s. skúšku; s. uzol, s. raňajky, s. chybu; hovor. s. kariéru; zo smetiska s-li park; s. niekomu radosť, škodu, hanbu; čo s-š s peniazmi? uvidíš, čo ti s-m, keď prídeš

s. dojem zapôsobiť

s. niekomu po vôli vyhovieť; s. niekomu → čiaru cez rozpočet; s. bodku za niečím skončiť to; s. chybný krok pomýliť sa; expr.: s. s niekým, s niečím → krátky proces; (ne)s. → dieru do sveta; s. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si; s. → capa záhradníkom

// spraviť sa urobiť sa (význ. 1, 2): na dlani sa mu s-li mozole; s. sa milým, pekným

s. sa slepým, hluchým nereagovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spraviť ‑í ‑ia dok.; spraviť sa

spraviť sa -ví sa -via sa sprav sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


spraviť -ví -via sprav! -vil -viac -vený -venie dok.

-aviť/88559 5.70: verbá inf. dok. 85493 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 spraviť/4153 objaviť/3840 prejaviť/3369 vybaviť/3271 upraviť/2388 napraviť/2242 opraviť/2137 zostaviť/1299 (59/11362)

-iť/1321662±6 2.66: verbá inf. dok. 965512 urob/36699 vrát/18902 predstav/17799 vytvor/14279 zmen/13699 využ/13322 použ/12283 zist/11795 pochop/11538 vysvetl/11249 zabezpeč/11090 postav/10749 kúp/9655 priprav/8777 vyjadr/8686 dovol/8513 presvedč/8056 zvýš/7836 zaplat/7623 otvor/7558 nauč/7379 zastav/7198 zbav/6909 zabrán/6580 navštív/6306 urč/6130 uvedom/6018 zab/6004 zníž/5908 zachrán/5859 vyrieš/5826 uskutočn/5629 prež/5492 opust/5459 odstrán/5123 presad/5076 vstúp/5060 nahrad/4735 sústred/4728 uver/4688 skonč/4602 ovplyvn/4538 obrát/4434 spln/4416 zúčastn/4392 podpor/4353 zarad/4228 sprav/4153 pust/4152 porad/4146 spôsob/4143 priblíž/4116 spoj/3917 zlepš/3892 objav/3840 uplatn/3816 strat/3807 potvrd/3664 (2145/524688)

-viť/121945 5.26: verbá inf. dok. 113293 predstaviť/17799 postaviť/10749 pripraviť/8777 zastaviť/7198 zbaviť/6909 navštíviť/6306 spraviť/4153 objaviť/3840 vysloviť/3504 prejaviť/3369 vybaviť/3271 stráviť/3188 obnoviť/3049 upraviť/2388 osloviť/2381 napraviť/2242 stanoviť/2223 opraviť/2137 oživiť/1481 (115/18329)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sadovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sadorozumieť saporozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sastretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sapojednať sazjednať sapokonať sapohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sapouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sauzhovoriť sauzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sazrieknuť sauzriecť sazrozumieť sanár.: dopraviť sapokončiť sa (Kukučín)


nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


spraviť p. urobiť 1–4


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spraviť, -í, -ia dok.

1. (čo i bezpredm.) vykonať, urobiť; podniknúť: s. si svoju robotu; s. (veľký, pekný) kus práce; s. niečo dobre, zle; s. si výlet ísť na výlet; Vďačne spravím, čo môžem. (Stod.) Všetko spravíme podľa jeho úpravy. (Jes.) Čo sme len spravili, že nás takto káraš? (Ráz.) Čo môžeš spraviť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.) Raz v živote mal smelosť spraviť naprieky. (Laz.) Ako ho tá rozumela, spravila, čo mu na očiach videla. (Taj.); s. si svoje vykonať si svoju prácu, svoj podiel na nejakej povinnosti ap.; spravím všetko som odhodlaný na všetko; sprav (si), ako chceš, sprav si po svojom rozhodni sa sám;

2. (čo, čo z čoho) vyrobiť (z materiálu), zhotoviť, zostrojiť; vytvoriť, uskutočniť, realizovať, urobiť: s. nový plot; dať si s. topánky, šaty; Nosidlá pre neho z drúčkov spravil. (Pláv.); s. (si) zásoby na zimu; s. obed, cesto, večeru; s. oheň, vatru rozložiť; s. (si) posteľ upraviť ju na spanie; s. (si) účes; s. (si) úlohu; s. uzol, s. značku na niečom; s. zmluvu, testament; s. zoznam; s. obchod uskutočniť kúpu al. predaj; Spravili veľkú hostinu. (Dobš.); keď som u advokáta spravil návštevu (Jes.); Svetlo spraviť sa mu nechcelo (Tim.) zapáliť svetlo. Prijímaciu skúšku spravím. (Zúb.); s. si poznámky zapísať, poznačiť; s. poznámku vysloviť, poznamenať niečo; s. niekoľko krokov; s. (prudký, neočakávaný, mimovoľný) pohyb; s. kotrmelec, pren. expr. prenáhliť sa; s. krik, škandál; s. hlúposť, chybu; s. poriadok a) upratať; b) urovnať záležitosti, spor, hádku ap.; s. si úsudok o niekom, o niečom; Vystúpte sa, chlapci! Spravte cestu! (Jes-á) uvoľnite. Podojili a šli do kuchyne spraviť mlieko (Taj.) opatriť ho, precediť a uložiť ho.

s. (niekomu) čiaru cez rozpočet prekaziť, zmariť (niečie) plány; s. kríž nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje, prestať dúfať v úspech niekoho, niečoho; s. bodku za niečím skončiť niečo; expr., často iron. s. dieru do sveta dokázať niečo významné; s. vážnu, smutnú, kyslú, nevinnú tvár zatváriť sa vážne, smutne, kyslo, nevinne; s. dlhú tvár zatváriť sa prekvapene (obyč. nepríjemne); s. (dobrý, zlý) dojem (na niekoho) zapôsobiť (dobre, zle); s. kariéru dosiahnuť významné postavenie; s. (dobrú) partiu dobre sa vydať, oženiť; s. pokrok, veľký krok dopredu postúpiť; s. chybný krok pomýliť sa, chybiť; s. prvé kroky (s niečím, v niečom) začať podnikať niečo, začať na niečom pracovať; s. opatrenia vykonať niečo potrebné na zabezpečenie niečoho; s. si obraz, predstavu o niečom, o niekom získať predstavu, vedomosti o niečom, o niekom; hovor. s. si pohodlie pohodlne sa usadiť, rozložiť sa niekde; s. si voľno uvoľniť sa (z práce, z povinností); s. reklamu niekomu, niečomu vychváliť; urobiť známym niek oho, niečo; s. poklonu niekomu zalichotiť; s. miesto niekomu a) uvoľniť miesto (napr. na sedenie); b) vyhnúť sa, vystúpiť sa niekomu; s. si žart, posmech z niekoho, z niečoho žartom znevážiť, vysmiať niekoho, niečo; expr. s. si dobrý deň z niekoho znevážiť niekoho, utiahnuť si z niekoho;

3. (z koho, z čoho čo; koho, čo čím, akým) zmeniť niekoho, niečo na niečo; dať, dodať niekomu, niečomu isté vlastnosti; vytvoriť, urobiť: Na pláne bola aj maštaľka, ale aj z tej spravili izbietku. (Rys.) Jej muž by si zaslúžil, aby ho spravili školským inšpektorom. (Krno) Vojna spravila zo mňa žobráka. (Tomašč.) Spravili z frajtra generála. (Fr. Kráľ) Rád by ju na špatu spraviť. (Taj.) Ja som z teba spravil človeka. (Jes-á) Žena ho spravila iným človekom. (Podj.) Čo stojí všetka múdrosť sveta, ak má človeka spraviť nešťastným? (Ráz.); pren. expr. Aleže by ste spravili z nich fašírky! (Urb.) veľmi by ste ich zbili, dobili; s. si z niekoho otroka, sluhu prinútiť ho, aby slúžil, pracovne niekoho vykorisťovať

hovor. expr.: s. si z niekoho blázna zosmiešniť niekoho, urobiť si z niekoho posmech; s. z komára somára (vola) zveličiť vec; s. z núdze cnosť nevyhnutné vyhlásiť za dobrovoľné, chcené;

4. (čo komu, čomu; čo) spôsobiť, zapríčiniť, urobiť: s. niekomu radosť, bolesť, žiaľ, hanbu, škodu, krivdu, ujmu; s. niekomu dobre pomôcť; s. niekomu zle uškodiť, ublížiť; Čo ona vedela, že päť rokov spraví toľký prevrat! (Kuk.) Veď sa nebojte, veď ja vám nič nespravím (Urb.) neublížim vám.

spravilo mu to dobre a) dobre mu to padlo; b) (o lieku) pomohlo mu to; s. niečomu koniec skoncovať s niečím, prekaziť niečo; s. si koniec spáchať samovraždu; s. niekomu po vôli, s. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť; s. niekomu niečo na zlosť, na jed, napriek, naprotiveň, hovor. natruc nazlostiť, najedovať niekoho;

5. (s kým, s čím čo) naložiť nejako, zachovať sa k niekomu, k niečomu nejako, urobiť s niekým, s niečim niečo: Nevie, čo má spraviť s peniazmi. — Čo spravíme s ňou? (Ráz.) Čo sme dobrého spravili s tebou, spravili sme z lásky k tebe. (Tim.)

expr. s. s niekým, s niečim krátky proces, poriadok rázne, energicky zakročiť proti niekomu, niečomu;

6. zastar. (čo) napraviť, urovnať: Čas všetko zhubí aj spraví. (Sládk.) Spravíme to už akosi, pán Minárik, musíme. (Jil.)

|| spraviť sa

1. (bezpredm. i komu) utvoriť sa, vytvoriť sa, vzniknúť, urobiť sa: na vode sa spravili kruhy, spravila sa pena; na tvári sa mu spravili vyrážky, fľaky; spravili sa mu otlaky, pľuzgiere;

2. (kým, čím, akým, so spojkou že, akoby) predstierať niečo, zatváriť sa nejako, urobiť sa: s. sa chorým, hlúpym, slepým, hluchým; s. sa pekným, dobrým predstierať pekné, dobré vlastnosti; Spravil som sa, že nepočujem. (Chrob.) Spravil sa, akoby spal.

3. nár. (na koho, na čo) zmeniť sa, premeniť sa na niečo (v rozprávkach): Ty sa spravíš na krásneho mládenca, ako si teraz. (Dobš.) Spravila sa na kačičku. (Dobš.)

4. hovor. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, pojednať sa, dohovoriť sa s niekým na niečom; pokonať sa: S Provodovcami sa spraví: dá im dvadsaťtridsať volov za mladuchu. (Jégé) My sme sa len na to spravili s vami, že vás šťastlivo dostaneme domov. (Jégé) Spravíme sa medzi sebou v tichosti. (Kuk.) Spravme sa takto. Niečo dáte vy, niečo odpustíme my. (Ráz.)

5. hovor. zlepšiť svoj stav, zveľadiť sa, napraviť sa, zlepšiť sa: Prišiel do dediny dobrý učiteľ; učil, radil, pomáhal, že sa obec spravila až milá vec. (Taj.) Ani by ho nebola pani vzala, ale jeho mať prosila, že sa ono spraví, a že pláca — aká bude. (Taj.)

spraovať p. spraviť sprasiť sa dk (o svini) stať sa prasnou, oprasiť sa: ssla, kde se swině sprasyla, gakoby gen k nawsstjwenj (StN 1785)


spraviť dk
1. čo vyrobiť niečo: když holuby magu w hnizďe male holubence, gestli maličke poberess a hnizdo skazyss, ony zas hnizdo sprawa (GK 1779); twarohi sprawili sa dwa (TURIEC 18. st)
2. čo vykonať, dokonať niečo: geho informugte, yako se czo sprawilo (BIELSKO 1668); gestly čuo domoweho riadu sa nagde železneho, nech mezy sebou sprawia, yako naglepssie muocy budu (KRUPINA 1684); wie-li aneb slissel-li (svedok), že tu gistu kopaniczu priatelia Czibulkoussti dostati chtegice, y penize do ruku rychtarskych dali, y lyst uss spraweny mali (SUČANY 1748); s. sa
1. urobiť sa, vzniknúť: krjsstalj, ktere se w kotliku usedlj a sprawili, nech se že (!) železnu warechu wen wyberu (RT 17. st); že by se na mucznicj, tam kde pitel ge witrczenj, nie shiroka welmj diera sprawila (CA 1755); a kdy se krasta zprawi, pomazug neslanym maslom (RG 18. st)
2. s kým o čo, v čo, na čo, za čo, strany čoho, straniva čoho pokonať sa, dohodnúť sa s niekým: protoz czo gest nailepssiho tak se sprawte, zebi giz ti kriki nekdi prestaly (TRENČÍN 1588); Duro Kysel z skrze te zemi z Yankom Petrusom se sprawil a gemu gesste f 4 dolu položyl (OČOVÁ 1640); Kralowcžanya se relegowalj se na gini čas z strany pastwi, že prweg z strany portij nech se sprawia, a tak potom se gim pastwa dopusti (KRUPINA 1691); prawo mu nasslo, abi sa sprawil za skodu z Mičzom Šewczom, on sa sprawil, sskodu zaplatil (JASENICA 1704); tehdi na interes se sprawime, o gedno sto (KRUPINA 1736); ga w tich 200 zlatich, w kterich sa mug manžel sprawil na dum nass zahorsky ze želowskym p. massarom, stawugem na stranku mogu a detom polowiczu (M. KAMEŇ 1786)
L. mnohokrad przistupowali gsu przed na(s) a zalowali gsu sie o niekterze dieli diedicztwi sweho, tak se nemohli gsu w konecz gisti sie sprawiti (ŽK 1493) skončiť svoj spor dohodou; aby se radneg medzi sebu po pritelsky sprawily, napominal (MARTIN 1731) bez súdneho procesu, mimosúdne
3. v čom, o čo, (s) čím zariadiť sa, oboznámiť sa: prosim pokorne za nauczeny, kterak se mam sprawiti o ostatny owes, czo gest v lidy dluzneho (MOŠOVCE 1569); ness to gesste dokladam, gestly by pany, vred, chtely o statku druhey syroty manzelky mey nieco wedet, o tom se mohu knyhamy meskymy sprawit (ŽILINA 1601); o czem nepochibugi, ze se w tom tak sprawite a me napomenuti y raddu vposluchnete (ŠAŠTÍN 1610); nepochibugi, a tak pán y na tu otázku wj, se čjm sprawiti (FP 1744)
4. do čoho, v čom zlepšiť svoj stav, postavenie, zveľadiť sa, dať sa dokopy, posilniť sa, zosilnieť: tak skrze Gjch Milostj opatrnost a ffedrunek, k tomu me a meg mileg manželky prace a pylnost do hospodarstwj sme se sprawily (T. PETER 1717); spraw se zase a sylněgi nežli prwé bogůg (KO 1782); není si sice gešte dobre wisedený, není si na časi, ale wšak sá w koliske sprawíš (BU 1795)
5. do čoho stať sa členom niečoho, dostať sa do niečoho, začleniť sa do niečoho: ten jisty, ktery by se do cechu spraviti usiloval, aby predne sve rodne listy hodnoverne a statečne mel (B. BYSTRICA 1633 CM); yestlyže by nektery myster do tohoto naseho czechu se sprawyty a slobod takowych s namy užywaty minil (BREZNO 1701)
6. z čoho komu vyrovnať sa s niekým, vrátiť požičané niekomu: nazdal sem se, zze y von se mne prve ze fsseczkych dluhov spravy a tak potom se odtatto odpravy (PRIEKOPA 1580 E); s. si urobiť si: aby sobe (dcéra) sprawiti mohla odew aneb oblečenj bečelowne; (peniaze) že mu netreba pečatit, že si on po woli zprawy (TURIEC 1712); ( 1773)

sprawiť sprawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dokonca spravil niekoľko krokov il fit même quelques pas
je to, spravila som est, j'ai fait
nadskočil a spravil veľkú sursauta et fit une grosse
treba spraviť, aby sa il faut faire pour

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu