Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spracovať dok.

1. použiť ako surovinu pri výr. niečoho: s. drevo; priemyselne s. ovocie

2. prácou upraviť, opracovať: s. pôdu; s. cesto vypracovať; šport. s. loptu, prihrávku prevziať a vhodne s ňou postúpiť

3. použiť ako základ práce, využiť pri práci: s. údaje; filmové, hudobné s-nie (námetu); s-nie informácií

4. hovor. (názorovo) ovplyvniť, usmerniť: s-l ho, aby súhlasil s plánom;

nedok. spracúvať -a, spracovávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spracovať ‑uje ‑ujú dok.

ovplyvniť zanechať trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo, uplatniť vplyv • zapôsobiť: básnik ovplyvnil celú generáciuinterferovať (vzájomne): susedné jazyky interferovali, ovplyvnili sahovor. spracovať (uplatniť vplyv): spracovali nás, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval

porov. aj interferovať


prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovaťnahovoriťnavravieťnaviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostalipresvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriťexpr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasilhovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustilaoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčiliexpr. zjemn. uvravkať (Jaroš)hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohlinár. pozaobchodiť (Kukučín)zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisuarch. kapacitovaťhovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1


presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiťubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiťprehovoriťprevravieťnahovoriťnavravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasilzískaťzagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenuuhovoriťexpr.: uvravkaťuvariťhovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkaliarch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovaťoblomiťobmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli


spracovať 1. p. upraviť 3 2. p. ovplyvniť


uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieťexpr. uvravkať (Jaroš)hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasilprehovoriťprevravieťpresvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostaliexpr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlasoblomiťobmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovaťobrobiť (usmerniť na svoju stranu)


upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

4. p. usmerniť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spracovať, -uje, -ujú dok.

1. (čo) použiť na výrobu, zužitkovať ako surovinu: s. železo, kovy, surovinu, ovocie; s. drevo; domácke spracovanie ľanu;

2. (čo) dať niečomu vhodný tvar, upraviť, opracovať; vypracovať: s. pôdu kultivátorom; Cesto musí byť tuhé a dobre spracované. (Vans.); šport. s. loptu vhodne usmerniť, napr. pre streľbu ap.;

3. (čo) použiť, využiť ako námet, napr. v literatúre, vo výtvarnom umení, v hudbe ap.: básnické, hudobné, filmové, knižné spracovanie námetu; vedecky, umelecky s. tému, materiál; s. údaje; Mnohé otázky boli medzitým spracované. (Chorv.) Mojim cieľom bolo spracovať výjavy zo slovenskej dediny. Takto vznikla séria obrazov. (Al.)

4. hovor. (koho) použiť vplyv na niekoho, ovplyvniť, usmerniť: s. niekoho pre svoj zámer; psychicky s. niekoho;

nedok. spracovávať i spracúvať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

spracovať dokonavé sloveso
(ja) spracujem VKdsa+; (ty) spracuješ VKdsb+; (on, ona, ono) spracuje VKdsc+; (my) spracujeme VKdpa+; (vy) spracujete VKdpb+; (oni, ony) spracujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spracoval VLdsam+; (ona) spracovala VLdsaf+; (ono) spracovalo VLdsan+; (oni, ony) spracovali VLdpah+;
(ty) spracuj! VMdsb+; (my) spracujme! VMdpa+; (vy) spracujte! VMdpb+;
(nejako) spracujúc VHd+;

spracovať ndk
1. vyrobiť: wdowa Zahorak Catharina dala gisti prsten spracowat, dagicze swe zlatto čachtice 1736
2. čo do čoho zapracovať, spojiť: dwa pohary pozlatiste, ktere se geden do druhého spraczuge zvolen 1597

Zvukové nahrávky niektorých slov

spracovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor