správny2 príd.
1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: s. výpočet
2. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: s. postup, smer, s-a výživa; s-a výslovnosť spisovná; to je s-e!
● chytiť niečo za s. koniec dobre postupovať;
správne
I. prísl.: s. sa vyjadrovať; (veľmi, celkom) s.!
správnosť -i ž.: jazyková s. zhoda s normou; za s. vyhotovenia (zodpovedá) formula na listinách; mat. skúška s-i
II. správne čast. vyj. súhlas, dobre, tak je, áno
správny2 príd. taký, ako má byť, ako treba, ako sa vyžaduje, náležitý, riadny, dobrý: s. postup, s-a metóda, s. výber; s-a výchova, výživa, životospráva; s. človek (Tat.); uznávať niečo za s-e; dostať s. výsledok (napr. pri počtárskom úkone); dať s-u odpoveď (napr. pri skúške); nájsť si s. pomer k niekomu, k niečomu; mať o niečom s-u predstavu; zaujať s-e stanovisko, s. postoj k niečomu; lingv. s-a výslovnosť spisovná; hovor. hovoriť s-ou slovenčinou; Dolníkove údaje boli do posledných podrobností správne. (Urb.) „To je správne!“ prikyvujú chlapci. (Ráz.) To je správna reč! výraz súhlasu, schvaľovania; utvoriť si o niekom, o niečom s. obraz, s-u predstavu; ísť s-ym smerom, pren. konať, postupovať ako treba; nájsť s-u cestu, ukázať niekomu s-u cestu, pren. spôsob, ako treba postupovať, konať; zísť zo s-ej cesty, pren. dopustiť sa omylu, konať, postupovať zle, nesprávne
● prísť do s-ej koľaje (Gab.), prísť na s-u koľaj (Gab.) a) nájsť dobrý postup; b) začať sa správne vyvíjať; chytiť (držať) niečo za s. koniec dobre niečo robiť, nájsť dobrý postup; Len sa treba rozhliadnuť, a hneď ťa myšlienky zavedú na správnu stopu (Švant.) nájdeš dobré riešenie, vhodný postup;
správne prísl. ako treba, náležite, vhodne, dobre: s. konať, chápať, posudzovať, oceňovať niečo; s. sa orientovať; správne po slovensky písať (Fr. Kráľ); hovoriť gramaticky správne; Loď odchádza správne načas. (Taj.) Veľmi (celkom) správne! výraz súhlasu, schvaľovania;
správnosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je správne, zhoda so skutočnosťou, pravdou, s normou ap., náležitosť, bezchybnosť: s. tvrdenia; kritérium s-i; pochybovať o s-i niečoho; lingv. jazyková, gramatická s. zhoda s normou; mat. skúška s-i; za s. vyhotovenia (zodpovedá) ... formula na konci úradných listín, ktoré nepodpisuje vedúci funkcionár
(jedna) správnosť; (bez) správnosti; (k) správnosti; (vidím) správnosť; (hej) správnosť!; (o) správnosti; (so) správnosťou;
(štyri) správnosti; (bez) správností; (k) správnostiam; (vidím) správnosti; (hej) správnosti!; (o) správnostiach; (so) správnosťami;