správa, -y, správ ž.
1. činnosť, ktorej cieľom je vedenie nejakých záležitostí, starostlivosť o niečo, riadenie, vedenie: s. majetku, školy; prevziať niečo do svojej s-y, mať účasť na s-e niečoho; Rodičom prislúcha správa majetku dieťaťa. (Luby) Gilbert ujal sa správy Liptova. (Kal.) Správa mlyna prešla na jeho ruky. (Vaj.) Ak je s koňmi, zverenými jeho správe, stáva sa samostatným. (Podj.); zastar. V správe života líšili sa od ostatných (Jégé) v životospráve; národná s. po r. 1945 dočasná inštitúcia pre vedenie majetkov, podnikov po Nemcoch al. politicky nespoľahlivých osobách;
2. orgán, inštitúcia majúca (-ci) na starosti vedenie, riadenie niečoho, administratíva (na rozdiel od výkonnej činnosti): štátna, verejná, politická, ľudová, ľudovodemokratická s., finančná, hospodárska, vojenská s.;
3. vedenie podniku, družstva ap., vyššia organizačná jednotka podniku ap.: hlavná s. podniku, závodu; člen s-y; mestská, domová s.