Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
správať sa ‑a ‑ajú nedok.

*jednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (ako; ø) správ.konať: j. čestne správ. konať čestne; motív jednania správ. motív konania
2. (s kým) správ.rokovať: j. s bankou správ. rokovať s bankou
3. (s kým ako) správ.správať sa (k niekomu nejako): takto nemôžete j. s podriadenými správ. takto sa nemôžete správať k podriadeným; nejednali s nami korektne správ. nesprávali sa k nám korektne; arogantné jednanie správ. arogantné správanie

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerouzaobchádzaťzaobchodiťzachádzaťnakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslupočínať sisprávať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakomdisponovať (zároveň mať k dispozícii)


počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa


správať sa2 p. tučnieť


spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmipridŕžať sapridržiavať sapridržovať sadržať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisovzachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postupsprávať sa: správať sa podľa predpisov


tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzaťzachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodiasprávať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantnevychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádzanarábaťnakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmimanipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

správať, -a, -ajú nedok. nár. (čo) robiť, zhotovovať; vykonávať: Na dvore poriadok správa. (Sládk.) V nedeľu správali, skúšali svoj vynález, až kým nebol celkom hotový. (Tat.)


správať sa1, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i ku komu, voči komu, k čomu) počínať si, prejavovať sa v styku s niekým, s niečím istým spôsobom, chovať sa: dobre, slušne, prívetivo, zle, povýšene, neprístojne, hrubo sa s.; správal sa ku mne láskavo; nevie sa s. nezachováva zásady slušného chovania; Nevyžadovala správať sa k Podmaníkovi ako k cudziemu človeku. (Tat.) K otázke.. zintenzívnenia propagácie správal sa nevšímavo. (Karv.) Sváko Ondruš sa nepekne správa voči nám. (Fig.)

2. (o veciach, javoch, obyč. v odbornom štýle) prejavovať sa, reagovať istým spôsobom: Cievka, ktorou preteká elektrický prúd, správa sa akomagnet. — Balónik nevzlietol. Správal sa ako vrecko naplnené parou. (Hor.)

3. (podľa koho, podľa čoho, čím) spravovať sa, riadiť sa: V tejto veci sa nebude správať podľa Francka. (Zúb.) Počasie sa správalo podľa starého sedliackeho želania „mokrý apríl, teplý máj“. (Min.) Správa sa naše vedomie v samote inými zákonmi než v spoločnosti ľudí? (Zúb.)

4. nár. (s kým, s čím) znášať sa, (dobre) vychádzať: So synom sa nevadil a s nevestou sa tiež dobre správal. (Zgur.)

správať sa2, -a, -ajú nedok. nár. popravovať sa, tučnieť: Akože prasce — správajú sa? (Kuk.)

Morfologický analyzátor

správať nedokonavé sloveso
(ja) správam VKesa+; (ty) správaš VKesb+; (on, ona, ono) správa VKesc+; (my) správame VKepa+; (vy) správate VKepb+; (oni, ony) správajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) správal VLesam+; (ona) správala VLesaf+; (ono) správalo VLesan+; (oni, ony) správali VLepah+;
(ty) správaj! VMesb+; (my) správajme! VMepa+; (vy) správajte! VMepb+;
(nejako) správajúc VHe+;

sprauvať (sa) p.
správať


správať, spravovať ndk
1. čo dávať do pôvodného stavu, opravovať: Fafak Hanusowy plazeno, ze sprawal stolycze knezowske pohubene w kostole; Tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcsek do kostole, dal sem 1 f zvolen 1621; 1626; Simunyku, slosziaru, kdy mesku truhlu sprawal med 1, d 14 krupina 1684; chlapczu ssatočky sa muožu sprawat varšava 1760; z rozkazu s. s. sprawalo se gedno puto z retgazkou l. mikuláš 1783 pren zie sme my Adama Vsskrta k Opatrnostem Wassym poslaly, prosycze Oppatrnosty Wassych za sprawcze, kteryz sprawuge tiech, ktery zle dielagy hlohovec 1561 vykonáva trest, popravuje
o cuo dwa statusi do pergamini sprawal, ag protokol sprawil do pergamienj, od roboty d 75 krupina 1734 adm zapisoval na pergamen, robil záznam
2. čo hospodáriť, viesť, riadiť, spravovať niečo: ktery grunt bude uzywaty a sprawaty (Ján Mokro) alebo jeho syn turany 1604; a zatym aby (bratia) dobre sprawaly zeme a macochy aby z gegim žytom zasiewaly zvolen 1631; aby wladatel gruntu Ywanissouszkeho takoweg wozarny polowicu sprawal očová 1741
3. vykonávať nej. činnosť s nej. cieľom, robiť, udržovať niečo: Georgius Bobrik et Paulus Technowsky magu druhy kragni plot sprawat; Franciscus Segedy na Nowinach ma plot sprawaty zvolen 1653; 1659; maso, masyara gakekoly magi, ma se čystotne sprawaty a na sprawedlywe funty prodawaty liptov 1679 e; než guž terass konečne ho (most) sprawat a držat nechtegu pribylina 1766; na potokoch brehowitych potrebne mosty sprawowati, aby tym spusobem kral mal cestu rownu, bespečnu gk 1779; sussgerne, rebriky gezly nebudu hotowe, ket budem po dedinach chodjt, gezly richtar posial nerozkazal obczi aby sprawaly, richtar pokuty neminge kur 1790
4. komu dávať možnosť, dovoľovať niekomu niečo: pokud pak nebantowali Pocžarowanuow i past gim dobitkj (Domanižania) sprawali na sweg strane galanta 1664
5. adm čo robiť, určovať, vymeriavať výšku poddanských dávok: po odchode panou odwedenych sprawala se na meskom dome porub anebo limitatia; na mesky dom panom, kdy limitatiu počinalj sprawat, wyna (d.) 30 (sa dalo) krupina 1684; 17. st
6. koho viesť mladé pokolenie životom, vychovávať niekoho: od ney wzal gest wsseho statku hnuteho y nehnuteho tym spuosobem, aby on rowne, ako wlasny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu geho dekowati mohli sliače 1609;
správať sa, spravovať sa
1. s kým voči komu prejavovať sa v styku s niekým, chovať sa: czo se dczerj gegi Marieny dotycze, ta tež zhola (:ponewadz nesprawala se ludsky:) tohoto statku nicz nema zvolen 1596; mi pak nassich p. bratuw, wtom powedagice, ustowne i listowne sme napominaly, žebi sa lasku pritelsku s nami sprawely (jasenica 1670); zryedlo pak, kterim se do piwnicz chody, magi wsecki tria společne užiwat a pekne se sprawowat n. mesto n. v. 1688; ja toto kozla wezmem a pugdem pro swe a sprawugte se wy mezy sebu, yako wyte krupina 1692; piowarci sa dobre sprawa radvaň 1714 e; gestliže by nektery z mistruw neslussne a neporadne se sprawowal, má trestan a pokutowan byti ca 1716 e; ano triezliwe bude se držatj a sprauwatj krupina 1736
2. brať zreteľ na niečo, riadiť sa niečím, postupovať podľa niečoho: lyst otce sweho, ale y comendator swug, gak by se sprawal, ukazal p. ľupča 1657; amšlog potrebug podle welikosti suda, gako na 10-okovny sud 1 lót, podle čeho se budeš wedet pri druhých sudoch spráwat vk 1764 zachovávať postup


spravovať, spravovať sa p.
správať

Zvukové nahrávky niektorých slov

správať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor