*jednať → správ. konať, rokovať, zaobchádzať, správať sa
správať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok.
*jednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok. 1. (ako; ø) správ. ▶ konať: j. čestne správ. konať čestne; motív jednania správ. motív konania 2. (s kým) správ. ▶ rokovať: j. s bankou správ. rokovať s bankou 3. (s kým ako) správ. ▶ správať sa (k niekomu nejako): takto nemôžete j. s podriadenými správ. takto sa nemôžete správať k podriadeným; nejednali s nami korektne správ. nesprávali sa k nám korektne; arogantné jednanie správ. arogantné správanie
narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)
počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil
správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť
2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo
3. p. spravovať sa
správať sa2 p. tučnieť
spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov
tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)
zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom
správať, -a, -ajú nedok. nár. (čo) robiť, zhotovovať; vykonávať: Na dvore poriadok správa. (Sládk.) V nedeľu správali, skúšali svoj vynález, až kým nebol celkom hotový. (Tat.)
správať sa1, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm. i ku komu, voči komu, k čomu) počínať si, prejavovať sa v styku s niekým, s niečím istým spôsobom, chovať sa: dobre, slušne, prívetivo, zle, povýšene, neprístojne, hrubo sa s.; správal sa ku mne láskavo; nevie sa s. nezachováva zásady slušného chovania; Nevyžadovala správať sa k Podmaníkovi ako k cudziemu človeku. (Tat.) K otázke.. zintenzívnenia propagácie správal sa nevšímavo. (Karv.) Sváko Ondruš sa nepekne správa voči nám. (Fig.)
2. (o veciach, javoch, obyč. v odbornom štýle) prejavovať sa, reagovať istým spôsobom: Cievka, ktorou preteká elektrický prúd, správa sa akomagnet. — Balónik nevzlietol. Správal sa ako vrecko naplnené parou. (Hor.)
3. (podľa koho, podľa čoho, čím) spravovať sa, riadiť sa: V tejto veci sa nebude správať podľa Francka. (Zúb.) Počasie sa správalo podľa starého sedliackeho želania „mokrý apríl, teplý máj“. (Min.) Správa sa naše vedomie v samote inými zákonmi než v spoločnosti ľudí? (Zúb.)
4. nár. (s kým, s čím) znášať sa, (dobre) vychádzať: So synom sa nevadil a s nevestou sa tiež dobre správal. (Zgur.)
správať sa2, -a, -ajú nedok. nár. popravovať sa, tučnieť: Akože prasce — správajú sa? (Kuk.)
sprauvať (sa) p. správať
správať, spravovať ndk 1. čo dávať do pôvodného stavu, opravovať: Fafak Hanusowy plazeno, ze sprawal stolycze knezowske pohubene w kostole; Tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcsek do kostole, dal sem 1 f (ZVOLEN 1621; 1626); Simunyku, slosziaru, kdy mesku truhlu sprawal med 1, d 14 (KRUPINA 1684); chlapczu ssatočky sa muožu sprawat (VARŠAVA 1760); z rozkazu s. s. sprawalo se gedno puto z retgazkou (L. MIKULÁŠ 1783) pren zie sme my Adama Vsskrta k Opatrnostem Wassym poslaly, prosycze Oppatrnosty Wassych za sprawcze, kteryz sprawuge tiech, ktery zle dielagy (HLOHOVEC 1561) vykonáva trest, popravuje; L. cuo dwa statusi do pergamini sprawal, ag protokol sprawil do pergamienj, od roboty d 75 (KRUPINA 1734) adm zapisoval na pergamen, robil záznam 2. čo hospodáriť, viesť, riadiť, spravovať niečo: ktery grunt bude uzywaty a sprawaty (Ján Mokro) alebo jeho syn (TURANY 1604); a zatym aby (bratia) dobre sprawaly zeme a macochy aby z gegim žytom zasiewaly (ZVOLEN 1631); aby wladatel gruntu Ywanissouszkeho takoweg wozarny polowicu sprawal (OČOVÁ 1741) 3. vykonávať nej. činnosť s nej. cieľom, robiť, udržovať niečo: Georgius Bobrik et Paulus Technowsky magu druhy kragni plot sprawat; Franciscus Segedy na Nowinach ma plot sprawaty (ZVOLEN 1653; 1659); maso, masyara gakekoly magi, ma se čystotne sprawaty a na sprawedlywe funty prodawaty (LIPTOV 1679 E); než guž terass konečne ho (most) sprawat a držat nechtegu (PRIBYLINA 1766); na potokoch brehowitych potrebne mosty sprawowati, aby tym spusobem kral mal cestu rownu, bespečnu (GK 1779); sussgerne, rebriky gezly nebudu hotowe, ket budem po dedinach chodjt, gezly richtar posial nerozkazal obczi aby sprawaly, richtar pokuty neminge (Kur 1790) 4. komu dávať možnosť, dovoľovať niekomu niečo: pokud pak nebantowali Pocžarowanuow i past gim dobitkj (Domanižania) sprawali na sweg strane (GALANTA 1664) 5. adm čo robiť, určovať, vymeriavať výšku poddanských dávok: po odchode panou odwedenych sprawala se na meskom dome porub anebo limitatia; na mesky dom panom, kdy limitatiu počinalj sprawat, wyna (d.) 30 (sa dalo) (KRUPINA 1684; 17. st) 6. koho viesť mladé pokolenie životom, vychovávať niekoho: od ney wzal gest wsseho statku hnuteho y nehnuteho tym spuosobem, aby on rowne, ako wlasny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu geho dekowati mohli (SLIAČE 1609); správať sa, spravovať sa 1. s kým voči komu prejavovať sa v styku s niekým, chovať sa: czo se dczerj gegi Marieny dotycze, ta tež zhola (:ponewadz nesprawala se ludsky:) tohoto statku nicz nema (ZVOLEN 1596); mi pak nassich p. bratuw, wtom powedagice, ustowne i listowne sme napominaly, žebi sa lasku pritelsku s nami sprawely ((JASENICA 1670)); zryedlo pak, kterim se do piwnicz chody, magi wsecki tria společne užiwat a pekne se sprawowat (N. MESTO n. V. 1688); ja toto kozla wezmem a pugdem pro swe a sprawugte se wy mezy sebu, yako wyte (KRUPINA 1692); piowarci sa dobre sprawa (RADVAŇ 1714 E); gestliže by nektery z mistruw neslussne a neporadne se sprawowal, má trestan a pokutowan byti (CA 1716 E); ano triezliwe bude se držatj a sprauwatj (KRUPINA 1736) 2. brať zreteľ na niečo, riadiť sa niečím, postupovať podľa niečoho: lyst otce sweho, ale y comendator swug, gak by se sprawal, ukazal (P. ĽUPČA 1657); amšlog potrebug podle welikosti suda, gako na 10-okovny sud 1 lót, podle čeho se budeš wedet pri druhých sudoch spráwat (VK 1764) zachovávať postup
spravovať, spravovať sa p. správať spravúnok m poľ zlepšenie, polepšenie: Pulcheria za ňič ňeprosila, ňeb weďela, že wssecké bi spredané tovari na správúnki pre sestri ňewistačili (DS 1795)