spoznať dok.
1. oboznámiť sa, poznať: s. neznáme, s. svet, nových ľudí
2. zistiť totožnosť, poznať: v prvej chvíli ho nes-l
3. uvedomiť si, zistiť, zbadať, poznať: neskoro s-l, čo vykonal;
nedok. spoznávať -a
// spoznať sa oboznámiť sa, zoznámiť sa, poznať sa: s-li sa na zábave;
nedok. spoznávať sa
spoznať, -á, -ajú dok.
1. (koho, čo) zistiť, že niekto (niečo) je známy(-e), zistiť totožnosť, poznať: Jánošík nechcel ísť, že by ho tam pandúri spoznali a uväznili. (Al.) Mladý šuhaj podával ruky, spoznajúc ma. (Taj.) Jonáš ho [Poliaka] v prvej chvíli nespoznal. (Laz.) V nočnej príšere spoznal sochu svätého Bonifáca. (Hruš.)
2. (koho, čo) oboznámiť sa, zoznámiť sa s niekým, s niečím, poznať: Odhodlajte sa spoznať spomenutých Brmbolčekovcov! (Gab.) Pred piatimi rokmi ho spoznala. (Kuk.) Pechorím sa do sveta spoznať neznáme, krásne veci. (Žáry) Nezaškodí, keď kúsok sveta spozná. (Jil.)
3. (čo i so spoj. že) zistiť, uvedomiť si, zbadať: Až teraz chlapci spoznali, ako sa mali radi. (Fr. Kráľ) Neskôr spoznali, že kniha je rozpredaná. (Vaj.); s. niečo na vlastnej koži skúsiť;
nedok. spoznávať, -a, -ajú
|| spoznať sa (s kým, s čím) zoznámiť sa, oboznámiť sa: Už si sa spoznal s ľuďmi. (Kuk.) Tam spozná sa s Ančou, ona privykne k nemu. (Tim.); s. sa s loďou (Taj.); Chcem, aby ste sa spoznali vzájomne. (Kuk.);