Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spor -u m.

1. stretnutie sa nezhodných názorov, nezhoda, konflikt: rodinné s-y, s. o majetok, o trón, riešiť, urovnať s., vyhrať s.

2. (slovná) zvada, škriepka, hádka, rozopra: vyvolať s.

□ mať s., s-y s niekým sporiť sa

● o tom niet s-u je to nesporné; → jablko s-u;

sporový príd.: práv. s. poplatok, s-é trovy

sporový p. spor

spor, -u, 6. p. -e m. nezhoda, škriepka, zrážka, konflikt: vášnivý, rozhorčený s.; vyvolať s., dostať sa, prísť, zamiešať sa do s-u (s niekým); domáce s-y (Vaj.); s-y o trón; súdne s-y; vyhrať, prehrať s.; riešiť medzinárodné s-y mierovou cestou; vyrovnávanie s-ov (Bod.); boli v s-och (Podj.); Je s ním v spore pre dežmu. (Ráz.) Povstal spor medzi Leopoldom a Ladislavom. (Záb.) On rád viedol spor menovite s teológmi. (Vaj.); kniž. bez s-u o tom niet pochyby, nesporne; niet s-u o tom to je nesporné;

sporový príd.: práv. s. poriadok predpisuje postup, konanie pri súdnom spore

(jeden) sporový; (bez) sporového; (k) sporovému; (vidím) sporového; (hej) sporový!; (o) sporovom; (so) sporovým;

(traja) sporoví; (bez) sporových; (k) sporovým; (vidím) sporových; (hej) sporoví!; (o) sporových; (so) sporovými;

(jeden) sporový; (bez) sporového; (k) sporovému; (vidím) sporový; (hej) sporový!; (o) sporovom; (so) sporovým;

(tri) sporové; (bez) sporových; (k) sporovým; (vidím) sporové; (hej) sporové!; (o) sporových; (so) sporovými;

(jedna) sporová; (bez) sporovej; (k) sporovej; (vidím) sporovú; (hej) sporová!; (o) sporovej; (so) sporovou;

(tri) sporové; (bez) sporových; (k) sporovým; (vidím) sporové; (hej) sporové!; (o) sporových; (so) sporovými;

(jedno) sporové; (bez) sporového; (k) sporovému; (vidím) sporové; (hej) sporové!; (o) sporovom; (so) sporovým;

(štyri) sporové; (bez) sporových; (k) sporovým; (vidím) sporové; (hej) sporové!; (o) sporových; (so) sporovými;