sporný príd.
1. kt. je predmetom sporu: s-é územie
2. kt. je v spore: s-é strany
3. neistý, pochybný, problematický: s-é výsledky skúmania, s-é nároky; je s-é, kto bol autorom;
sporne prísl.;
spornosť -i ž.
1. ktorý je predmetom, príčinou sporu: s-é otázky; vyšetrovanie spornej veci (Šolt.);
práv. ktorý je predmetom súdneho rozhodovania;
2. neistý, presne nezistený, pochybný: Bolo sporné, kto bol otcom dieťaťa. (Luby); s-é prípady (napr. ochorenia);
3. zried. ktorý vedie, má spor: predvolať sporné stránky (Ráz.);
sporne prísl.: spornosť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) vlastnosť niečoho sporného;
2. sporná vec, diferencia
(jedna) spornosť; (bez) spornosti; (k) spornosti; (vidím) spornosť; (hej) spornosť!; (o) spornosti; (so) spornosťou;
(štyri) spornosti; (bez) sporností; (k) spornostiam; (vidím) spornosti; (hej) spornosti!; (o) spornostiach; (so) spornosťami;