sporný príd.
1. ktorý je predmetom, príčinou sporu: s-é otázky; vyšetrovanie spornej veci (Šolt.);
práv. ktorý je predmetom súdneho rozhodovania;
2. neistý, presne nezistený, pochybný: Bolo sporné, kto bol otcom dieťaťa. (Luby); s-é prípady (napr. ochorenia);
3. zried. ktorý vedie, má spor: predvolať sporné stránky (Ráz.);
sporne prísl.: spornosť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) vlastnosť niečoho sporného;
2. sporná vec, diferencia