Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spona -y spôn ž.

1. predmet na spínanie, spinka: s. do vlasov, na šaty, opasok so s-ou

2. odb. čo sprostredkuje spájanie: lingv. pomocné sloveso vyjadrujúce najvšeobecnejší slovesný význ. (existenciu dynamického príznaku; napr. byť, mať), sponové sloveso; hud. v notách svorka spájajúca niekoľko notových osnov;

sponový príd.: s-é sloveso;

sponka -y -niek ž.

1. zdrob. k 1: s. do vlasov

2. drôtik na spínanie spisov, spinka: spojiť hárky s-ou

3. spona (význ. 1)

spona, -y, spôn ž.

1. zariadenie na spínanie, predmet, ktorým sa niečo spína (napr. vlasy, šaty, knihy), obyč. ozdobný, spinka: ozdobná, zlatá s.; s. do vlasov; opasok s kovovou s-ou; zopäť šaty sponou; bachraté folianty so striebornými sponami (Mor.); Jaroslava hľadela naň, baviac sa rozpačito so sponou na prsiach. (Jégé); pren. Roztrhal zväzky s rodom, tie spony večnekrásne (Hviezd.) zväzky, putá, to, čo ho spájalo;

tech. súčasť konštrukcie spínajúca viac častí;

anat. kosť spájajúca panvové kosti: lonová s.;

2. čo spája, sprostredkuje spätosť, spojenie;

lingv. pomocné sloveso byť spájajúce podmet s neslovesnou časťou prísudku, kopula, sponové sloveso; v rýchlopise bod al. čiara oddeľujúca(-i) dve samohlásky, aby nesplynuli;

hud. (v notách) svorka spájajúca niekoľko notových osnov patriacich jednému hudobnému nástroju;

sponový² príd.: s-á kosť; s-é sloveso spona;

sponka, -y, -niek ž. zdrob. k 1: s. do vlasov;

kanc. upravený drôtik na spínanie spisov;

veter. prvý článok prsta koňa, prežúvavcov a ošípaných;

sponkový príd.: veter. s-á kosť

(jedna) spona; (bez) spony; (k) spone; (vidím) sponu; (hej) spona!; (o) spone; (so) sponou;

(tri) spony; (bez) spôn; (k) sponám; (vidím) spony; (hej) spony!; (o) sponách; (so) sponami;