spomienka -y -nok ž.
1. vybavenie si min. zážitku, pripamätanie si, rozpomienka: s. na mladosť, s. z detstva, mať na školu dobré s-y, venovať niekomu s-u
2. iba mn. pamäti, memoáre: písať, vydať svoje s-y
3. zastaráv. zmienka, spomenutie: to nestojí za s-u;
spomienkový príd.: s-á slávnosť na pamäť, oslavu niekoho, niečoho; s-á próza memoárová, pamäti
spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienky • pamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatke • kniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúr • kniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť
2. p. zmienka
zmienka stručné al. náhodné spomenutie: prvá zmienka o kostole je z 9. storočia • poznámka: urobiť poznámku o niečom • narážka (nepriama zmienka): zlomyseľná narážka • zastaráv. spomienka: to nestojí za spomienku
spomienka, -y, -nok ž.
1. pripamätanie si, oživenie v pamäti, rozpomienka: s. na rodičov, na priateľov, na domov, na mladosť, na zašlé časy, na minulosť; mať na niekoho, na niečo príjemné, zlé, trápne s-y; venovať niekomu vďačnú, pietnú s-u; niečo vyvoláva, privoláva, oživuje, prebúdza s-y; zaháňať nepríjemné s-y; ponoriť sa, zahrúziť sa do spomienok spomínať; v s-ach zaletieť niekam náhle sa rozpomenúť; Hlavou mu preleteli trpké spomienky (Karv.) s trpkosťou zaspomínal. Pretrhla niť svojich spomienok (Zúb.) prestala spomínať. Celé dni sa prehŕňala v spomienkach (Zgur.) spomínala. Jedna za druhou prebúdzali sa spomienky (Hruš.) prichádzali na um- Čas vymazal zo spomienok pot a mozole (Min.) časom sa zabudlo na námahu.
2. trochu zastar. zmienka o niekom, o niečom, pripomenutie niekoho, niečoho: O Píle bola spomienka hneď na začiatku tohto diela. (Vans.) Gazdovať začali tak na mále, že to nestojí ani za spomienku. (Tat.) Zasluhuje spomienky čo i len môjho skromného pera. (Jégé) V dedine láska málo prichádza do spomienky. (Kuk.);
spomienkový príd.: s. večer, s-á slávnosť na oslavu, na pamäť niekoho, niečoho; lit. s-á próza memoárová, pamäti;
spomienočka, -y, -čiek z. zdrob. expr.
(jedna) spomienka; (bez) spomienky; (k) spomienke; (vidím) spomienku; (hej) spomienka!; (o) spomienke; (so) spomienkou;
(dve) spomienky; (bez) spomienok; (k) spomienkam; (vidím) spomienky; (hej) spomienky!; (o) spomienkach; (so) spomienkami;
spomienka [-ie-, -é-, -í-] ž zmienka, spomenutie: ale proč a pro kteru pryčinu pry takowych rozlučkah roby sa spomynka swateho Pana? ská 18. st; prwny z tychto (miest) spomynku zaslužy Tarent pt 1778; obrazil krom teho (Dávid) Boha s pjchu a márnostu, jak dálej zpomenka bude prw 1780 o s-u učiniť spomenúť: tu su spominku s panem rychtarzem, V. O., mezy jinymi rzeczmi poniekud uczinili skalica 1537 sll; do s-y, v s-u prísť byť spomenutý: w posedeni gsucze s panem Girikem Nikolinim swedek, do negakeg spominky prissel nadepsany Martin Augustinek skalica 1728; (lúka) pred pani Ruttkay Janossku w spomjenku pryssla záturčie 1761