Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spomenúť -ie -ú dok. urobiť zmienku, zmieniť sa, pripomenúť: v rozhovore s-l svoju ženu; v s-tom časopise bol zaujímavý článok;

nedok. spomínať -a: s-ná udalosť

// spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa: s. si na rodinu, na podrobnosti; nemôže si s., čo má kúpiť

má, na čo si s-ie všetko;

nedok. spomínať, spomínať si: s. (si) na detstvo; na to budú ešte dlho s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spomenúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; spomenúť si

spomenúť -nie -nú spomeň! -nul -núc -nutý -nutie dok.


spomenúť si -nie si -nú si spomeň si! -nul si -núc si -nutie si dok.

-núť/160036±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

-úť/162806±19 2.31: verbá inf. dok. 155417 rozhodnúť/9077 stretnúť/8594 poskytnúť/7584 spomenúť/6751 zabudnúť/6283 vyhnúť/6060 pripomenúť/4501 dohodnúť/4169 vzniknúť/3380 pohnúť/2988 odhadnúť/2970 dotknúť/2760 uniknúť/2703 sadnúť/2697 spoľahnúť/2595 všimnúť/2329 preniknúť/2326 navrhnúť/1932 zdvihnúť/1929 ľahnúť/1797 posunúť/1776 vyzdvihnúť/1716 odtrhnúť/1501 nadobudnúť/1393 strhnúť/1351 zmiznúť/1338 padnúť/1295 presunúť/1282 rozvinúť/1270 podniknúť/1252 zvyknúť/1206 ukradnúť/1201 zhrnúť/1189 stihnúť/1033 rozbehnúť/1032 vyvinúť/1007 minúť/993 klesnúť/986 napadnúť/981 vytrhnúť/973 vypadnúť/963 zahrnúť/952 podotknúť/886 (636/44416)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa


spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúťspomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnelzmieniť saurobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienkudotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témyhovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o školepripomenúťnapomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípadypospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínalipoznamenaťpodotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spomenúť, -nie, -nú, rozk. -meň, star. i spomnúť, -ne, -nú, -nul/-mol i spomnieť, -ie, -ejú, spomnel dok. (koho, čo i bezpredm., zried. i o čom) zmieniť sa (obyč. v reči) o niekom, o niečom, pripomenúť: Ako som mať spomenula, stratili ste dobrú vôľu. (Kuk.) Valika vyrozprávala Paľkovi mnoho o svojej rodine a spomenula i moderné zásady mamine. (Jégé) Staré baby spomnú Janka i jeho zakliate poklady. (Botto) Neohovárali sme, slúžky ani nespomli. (Vans.) Ako sme už spomenuli, diela Moyzesove majú pečať prísnej logickosti. (Vaj.) Počula spomenúť meno ministra Smutného. (Urb.) Nemôžem nespomenúť prípad, ktorý sa mi stal o niekoľko dní neskôr. (Pláv.) Mať jej bola o niečom spomenula. (Švant.);

nedok. spomínať

|| spomenúť si, star. i spomnúť si i spomnieť si (čo, na koho, na čo i bezpredm.), zried. i spomenúť, star. i spomnúť i spomnieť (na koho, na čo i bezpredm.) priviesť si na pamäť, v mysli si niečo vybaviť, oživiť, rozpamätať sa: nemôže si s., čo mal urobiť; s. si na rodičov, na priateľov, na detstvo, na minulosť; Na mňa si spomeň, krásna! (Sládk.) Prebrala sa a spomla hrôzu na všetku. (Hviezd.) Tu náhle spomnel som si na ďaleký domov. (Kras.); človek, na ktorého si tu už dávno nikto nespomenul (Tat.); Sama nevie, kam motyku vyhodila: v tom ľaku, čo by si ju zabil, nespomenie si. (Taj.) Katrina spomenula na nedávny rozhovor so Zacharom. (Mor.) Spomeň, sme sa voľakedy radi mali. (Taj.);

nedok. spomínať si


spomínať, -a, -ajú nedok. (čo, koho i bezpredm.) (v reči) pripomínať, zmieňovať sa o niečom, o niekom: To bola priepasť, ktorú spomínal, keď mi rozprával o búde. (Ondr.) Prosila som ho, aby nespomínal Tkáčika pred mojím mužom. (Bedn.) Čo máme vždy spomínať starosti, sú nám ustavične za pätami. (Čaj.) Spomínali, že zajtra príde Samo. (Vans.) Len nespomínaj čerta, hneď je za pätami (Pláv.) netreba pripomínať nepríjemné, zlé veci (podľa povery);

opak. spomínavať, -a, -ajú;

dok. spomenúť

|| spomínať si (na koho, na čo i bezpredm., zastar. i čo) i spomínať (na koho, na čo, koho, čo i bezpredm.) privádzať si na pamäť, v mysli si vybavovať, oživovať, rozpomínať sa: s. (si) na rodičov, na domov, zašlé časy, na minulosť; s. (si) na niekoho, na niečo po dobrom, po zlom; Živo si spomínam, že sme voľakedy neboli o nič lepší. (Vám.) Spomínam si Liptov. (Al.) S hlbokým zadumaním spomínal ženušku. (Vaj.); veľká ľudská robota, ktorú spomínať budú aj tí, čo sa ešte nenarodili (Bedn..); Ja vás naučím, budete spomínať! (Kuk.) Potom nastalo krvavé zúčtovanie ... Ach, načo spomínať? (Zúb.) Nespomínajte (nás) po zlom! hovorí sa pri lúčení (obyč. na dlhší čas);

opak. spomínavať si i spomínavať;

dok. spomenúť si i spomenúť

spomenúť, spomnieť, spomnúť ndk
1. čo, koho urobiť zmienku, zmieniť sa o niekom, niečom, pripomenúť niekoho, niečo: gestly pak kdj nassa mattka anebo sswagrowe nebili by spomenuly, wass vrad vkazowal, abi ste samy pripomenuly, ze mame farbu w zalohu (B. BYSTRICA 1596); toho času žadneg wimienky skrze kopanicz neučinil pan Markouiczky ani nespomenul (TRENČÍN 1614); kdo bespečny bez bázne božj žjwy gest, any na spaseny swe, any na Boha nespomene (SK 1697); any on sam pred swedkowou nikdy nespomenul, abi sestry geho strany wiplatku za žiwobity aneb pred smrtou geho reqvirowaly (FOLKUŠOVÁ 1731); nyét tvoho pamjátku, u smertzi i v śádnoho, v hrobe Boha śivoho, chto szpomnye chválu tvu? (DŽ 1752); gisti cass hajnikom dedins(k)im biwsse, z dworskim z Gardian Andrassom w poli spomenul dworsky pred swetkom, ze by Csanglege Ancza bila samodruha (M. UHERCE 1751)
2. na čo, na koho oživiť si v pamäti, v mysli, rozpamätať sa na niečo, na niekoho: prosym was, na hroznu smrt spomniete (BAg 1585); nemohu znésti, když spomenem na tvé líčko, černé očko; spomeň na mne (v) smutný den (ASL 1603-04); zpomeniž na sweho Boha, kteryž dobrodenj mnoha čine (KK 1709); y w smrty me (láska) k tomu pohnula, abych na twe werne pratelstwy spomnula (LFu 1757); o, Pane Gežissy Kryste, spomni na mne w kralowstwi twogim (BD 1768); na Boha se spustim, neh mu Buh zaplati, žeby mne spomnul všady (PV 18. st); zdaliž kdo spj, nespomene, aby powstal? (BlR 18. st); -ínať ndk k 1: netoliko s Panem Bohem, ale take y z nassim blyžnym se zmerili, w lascze a w swornosti a w milowany geden druheho žiwy bili a wycze gim na prowineny gegych nespomynali (BAg 1585); gestlizie by tomu Linhartowi ti geho pryssowe neb kdozkoli giny tuto wiecz geho na woczi namital neb zpominal (RUŽOMBEROK 1551); sse sem bol po nekereg pryczine v pana Pettra Niary a tak spominal o Wasseg Milosti chottaroch (D. ŠTUBŇA 1566 KL); dluznika pred namj žádenkrať nespomjnali (KRUPINA 1611); domina A. pred niektorimi časi spominala, že yakowa častočka by na nu prinaležela (TURIEC 1651); tenže pak strik geho spominal (MARTIN 1672); pan Zybak pred tim prawom, ktere pany welkomozna o tu čzastku wyzdwichla, spomjnal (HLOHOVEC 1743); naskrze rozpamatowaty se (svedková) nemuože, žebi niekdi pred swedkom spominala bola, aby gu tenže pan Jeszensky Mihal býl newyplatil (T. ŠTIAVNIČKA 1757); kadykolvek pujdem, spominať te budem (PV 18. st)
F. wlka spomjname a wlk tu (SiN 1678) o prichodiacom; k 2: przosyme (!) Wassy Mylosty, sseby ste rzaczyly opaczyty a daly nykolko drabow, nebo zlyhame od Sahorczuo, ze welmy spomynagy, yako by ony tam mohly do neho zednuty (VÍGĽAŠ 1575); nebo pri této slawnosti spomýnat máme na mnostwý božských darůw, dobrodeňý, které nám Bůh hrýssňim čiňý (CC 1655); pán otec plače synáčka, spomína, kde jest dceruška (ASL 1676); čuo nahoworila, nepride fatenskj na pamet, nes spominala (KRUPINA 1741); daj, bi sme tze milovalyi, tvojo rani szpominalyi (HPS 1752); spomenúť si, spomnieť si dk na koho, čo, čoho oživiť si v pamäti, v mysli niečo, rozpamätať sa na niečo: i pri hrobe naše milování spomni sobe (ASL 1730); Pane, spomeň sy na mnie, kdiž prigdess do kralowstwj tweho (KT 1753); ačkolwek mi častokrate sebe na smrt spomnieme (SF 18. st); spomínať si ndk čo oživovať si niečo v pamäti, v mysli, pripomínať si niečo: przi wodach twych, o, Babilon, sedeli sme z bolesti, zpominali sobe Syon (KK 1709); bychom sobe spomjnaly, co nas ma potkaty (PoP 1723-24); occurro: pripomjnám, spomjnám sebe (KS 1763)


spomínať p. spomenúť

spomenúť_1 spomenúť spomenúť_2 spomenúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

spomenúť: →speex →vorbis
ešte si na mňa spomeniete vous vous souviendrez de moi
miestnosti a spomenul si pièce et il se souvenait
spomenúť dvoch iných chlapcov nommer deux autres garçons
spomenúť na svoje šťastie souvenir de son bonheur
zaujímavé spomenúť jeho činnosť intéressant de mentionner son activité
že som si spomenul que je me souvins

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu