spomenúť, -nie, -nú, rozk. -meň, star. i spomnúť, -ne, -nú, -nul/-mol i spomnieť, -ie, -ejú, spomnel dok. (koho, čo i bezpredm., zried. i o čom) zmieniť sa (obyč. v reči) o niekom, o niečom, pripomenúť: Ako som mať spomenula, stratili ste dobrú vôľu. (Kuk.) Valika vyrozprávala Paľkovi mnoho o svojej rodine a spomenula i moderné zásady mamine. (Jégé) Staré baby spomnú Janka i jeho zakliate poklady. (Botto) Neohovárali sme, slúžky ani nespomli. (Vans.) Ako sme už spomenuli, diela Moyzesove majú pečať prísnej logickosti. (Vaj.) Počula spomenúť meno ministra Smutného. (Urb.) Nemôžem nespomenúť prípad, ktorý sa mi stal o niekoľko dní neskôr. (Pláv.) Mať jej bola o niečom spomenula. (Švant.);
nedok. spomínať
|| spomenúť si, star. i spomnúť si i spomnieť si (čo, na koho, na čo i bezpredm.), zried. i spomenúť, star. i spomnúť i spomnieť (na koho, na čo i bezpredm.) priviesť si na pamäť, v mysli si niečo vybaviť, oživiť, rozpamätať sa: nemôže si s., čo mal urobiť; s. si na rodičov, na priateľov, na detstvo, na minulosť; Na mňa si spomeň, krásna! (Sládk.) Prebrala sa a spomla hrôzu na všetku. (Hviezd.) Tu náhle spomnel som si na ďaleký domov. (Kras.); človek, na ktorého si tu už dávno nikto nespomenul (Tat.); Sama nevie, kam motyku vyhodila: v tom ľaku, čo by si ju zabil, nespomenie si. (Taj.) Katrina spomenula na nedávny rozhovor so Zacharom. (Mor.) Spomeň, sme sa voľakedy radi mali. (Taj.);
nedok. spomínať si
spomínať, -a, -ajú nedok. (čo, koho i bezpredm.) (v reči) pripomínať, zmieňovať sa o niečom, o niekom: To bola priepasť, ktorú spomínal, keď mi rozprával o búde. (Ondr.) Prosila som ho, aby nespomínal Tkáčika pred mojím mužom. (Bedn.) Čo máme vždy spomínať starosti, sú nám ustavične za pätami. (Čaj.) Spomínali, že zajtra príde Samo. (Vans.) Len nespomínaj čerta, hneď je za pätami (Pláv.) netreba pripomínať nepríjemné, zlé veci (podľa povery);
opak. spomínavať, -a, -ajú;
dok. spomenúť
|| spomínať si (na koho, na čo i bezpredm., zastar. i čo) i spomínať (na koho, na čo, koho, čo i bezpredm.) privádzať si na pamäť, v mysli si vybavovať, oživovať, rozpomínať sa: s. (si) na rodičov, na domov, zašlé časy, na minulosť; s. (si) na niekoho, na niečo po dobrom, po zlom; Živo si spomínam, že sme voľakedy neboli o nič lepší. (Vám.) Spomínam si Liptov. (Al.) S hlbokým zadumaním spomínal ženušku. (Vaj.); veľká ľudská robota, ktorú spomínať budú aj tí, čo sa ešte nenarodili (Bedn..); Ja vás naučím, budete spomínať! (Kuk.) Potom nastalo krvavé zúčtovanie ... Ach, načo spomínať? (Zúb.) Nespomínajte (nás) po zlom! hovorí sa pri lúčení (obyč. na dlhší čas);
opak. spomínavať si i spomínavať;
dok. spomenúť si i spomenúť