spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a; externý s.;
spolupracovníčka -y -čok ž.
spolupracovník kto spoločne s niekým pracuje na jednom pracovisku al. na spoločnom diele: vedeckí spolupracovníci • kolega: stretnúť sa s kolegom z predchádzajúceho pracoviska • pejor. kolaborant (spolupracovník s politickým nepriateľom): odsúdiť kolaborantov
spolupracovník, -a, mn. č. -ci m. kto spolu s niekým pracuje na spoločnom diele al. na jednom pracovisku, jeden pracovník v pomere k ostatným pracovníkom zúčastneným na nejakej spoločnej činnosti al. pracujúcim na jednom pracovisku: s. časopisu; najužší s-ci; externý s.; vedeckí s-ci; J. M. Hurban, najagilnejší spolupracovník Ľudovíta Štúra (Mráz);
spolupracovníčka, -y, -čok, zastar. i spolupracovnica, -e, -níc (Stod.) ž.;
spolupracovnícky príd.: s. kolektív;
spolupracovníctvo, -a str.
1. (bez mn. č.) trochu zastar. spoločná účasť na nejakej práci, spolupráca: spolupracovníctvo [básnika] na formovaní života (A. Mat.); Vypovedal som ďalšie spolupracovníctvo. (Bodic.)
2. hromad. zried. spolupracovníci
(jeden) spolupracovník; (bez) spolupracovníka; (k) spolupracovníkovi; (vidím) spolupracovníka; (hej) spolupracovník!; (o) spolupracovníkovi; (so) spolupracovníkom;
(dvaja) spolupracovníci; (bez) spolupracovníkov; (k) spolupracovníkom; (vidím) spolupracovníkov; (hej) spolupracovníci!; (o) spolupracovníkoch; (so) spolupracovníkmi;