spoluobyvateľ -a mn. -ia m. jeden z obyvateľov toho istého domu, sídliska ap.;
spoluobyvateľka -y -liek ž.
spoluobyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
spoluobyvateľ, -a, mn. č. -lia m. obyvateľ bytu, domu, mesta ap. v pomere k ostatným obyvateľom: s. domu; V takom malom meste ľudia všetko vedia o svojich spoluobyvateľoch. (Jégé);
spoluobyvateľka, -y, -liek ž.
spoluobyvateľ m kto spoločne s niekým býva v nej. meste, sused: y diwime se tomu, ne zda-li nevite, zie jsme tez v zemi uherske spoluobyvatele (SKALICA 1529 SLL); prystupyl pred nassu radu Mikulass Clymentowitz z Jakubem Remenom, kowaczom, spoluobywatelem y oznamylj gsau (P. ĽUPČA 1576); pred naši zuplnu radu pristupili poctivi a opatrni muži, všichni remesla masarskeho, susedi a spoluobyvatele našeho mesta Trnavy (CA 1615 E); nass spoluobivatel Hrasko Janko kupil gest (ČAJKOV 1686); stala se dobrowolna kupa mezi spoluobiwatelom Andreasom Raffaiom a Janom Franom (TURANY 1735); adturbenalis: spolúobywatel, spolúmessťan (KS 1763) L. sympatriota: spolúobywatel wlásti, z gednég wlásti (KS 1763) krajan; -kyňa ž: manzelka nebosstyka Thebusa Sslosere, spoluobywatelkyne mesta Lypcze Nemeczkey (P. ĽUPČA 1568); ktery kupil ereczyte sstwrtynu od nasseg spoluobiwatelkiny Towerky Evi (ČAJKOV 1733); Maria Rusznak alias Guschkovics, wdowa a spoluobiwatelkina (PREŠOV 1784)