spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;
spoluhláskový príd.
spoluhláskový -vá -vé príd.
spoluhláska, -y, -sok ž. lingv. hláska, ktorá spravidla nie je slabikotvorná a ktorej ť podstatnou zložkou je šum, vznikajúci zúžením al. uzavretím hovoridiel pri artikulácii, konsonant: nosové, perné, zubné s-y; explozívne s-y; znelá, neznelá s.; tvrdá, mäkká s.;
spoluhláskový príd.: s. systém