Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj hssjV

spolu prísl.

1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu; žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia; chodia s. majú ľúbostný pomer

2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.; to všetko s. súvisí; s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž; koncertoval s. s bratom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spolu prísl.
spolu s predl. s I

spolu s p. s 1


spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločnepospoluvedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vednokolektívnehromadnekniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadnedohromadydovednadokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekochvovednevovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazochpohromadehovor.: pokopenakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakopezastar. spolne (Hviezdoslav)fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na frontevzájomnenavzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemeckyfraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou

2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromadydovednadokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopyvednovovednevovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prascecelkovecelkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat konísúhrnnesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]odb.: úhrnneúhrnomzastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisícvcelkuen bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en blochovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korúnhovor. bajzomnár. expr.: pajzomfajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiatzastar. spolnesubšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom

3. p. súčasne 1, zároveň 1


s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


súhrnne zhŕňajúc do jedného celku, ako jeden celok • ucelene: súhrnne, ucelene podaný výkladsúbornesyntetickykomplexne: súborne, synteticky, komplexne spracované dejinycelkovecelkovovcelku: celkove, vcelku možno konštatovať isté zlepšeniesumárnekniž. summa summarum [vysl. sumasumárum]: sumárne, summa summarum dosiahli dobré výsledkycelistvokniž. celostne: celistvo, celostne zdokumentovaná udalosťspoluvednodovednadohromadydokopy: spolu, vedno má sto bodov; dovedna, dohromady, dokopy získali päť medailíodb.: úhrnneúhrnom: úhrnne, úhrnom je to stodvadsaťtisíc

porov. aj súhrnný


vzájomne vychádzajúc, smerujúc od jedného člena k druhému a späť; medzi sebou • navzájom: vzájomne, navzájom sa povzbudzovalispolu: spolu sa rozprávali po nemeckyobojstrannekniž. obapolne: uzavreli obojstranne, obapolne výhodný obchodrecipročne: pri štúdiu si recipročne pomáhalizastaráv. vospolokkniž. zastar.: vospolnevzájom


zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

3. p. rovnako 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spolu

I. prísl.

1. vyjadruje tesnú blízkosť s niečím, s niekým, pohromade, spoločne (obyč. o dvoch): idú s. do mesta; chodili s. do školy, rástli s.; pijú s. kávu; spievajú, pracujú, sedia s.; žijú s. obyč. o manželoch, o jednej rodine; Trávievali spolu zimné večery. (Fr. Kráľ); hovor. sú s. už dvadsať rokov žijú ako manželia; chodia s. schádzajú sa (o zaľúbených); majú ľúbostný pomer; expr. Čo sme spolu husi pásli? a) nie si mi roveň; b) nepoznáme sa, nemáme nič spoločného;

2. dovedna, dohromady, dokopy; navzájom medzi sebou: hovorili spolu po maďarsky (Taj.); Držia spolu ani reťaz (Kuk.) sú svorní, jednotní. Manželia sa poškriepia a Eros ich pojme za ruky a zvedie ich spolu. (Jégé) V baniach, tam veru bol poriadok, tam išli všetci spolu (Krno) boli svorní, jednotní; všetko s. dovedna, úhrnom: Chodil všetko spolu po dve zimy do školy. (Taj.)

Panslávi strčili tiež spolu hlavy, zhromaždiac sa u Mazalíka (Záb.) radili sa, spoločne nad niečím rozmýšľali; hovor. mať všetkých päť spolu (Jes.) rozumne si počínať;

II. čast. vyjadruje stupňovanie; i, tiež, popritom, okrem toho: Otec bol dedinským pastierom a spolu aj hlásnikom. (Taj.) Mal zlý nocľah na vlhkej zemi a bál sa spolu, že také zneuctenie dá velikú štrbinu jeho vážnosti. (Záb.)

spolu [-o-, -ô-],
spole, zried
spolok,
spoly
I. prísl
1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: o tych, kterzy magi zbozi spulu (!); tehdy spolusused a spolubratr nass przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz spolu sebranu žk 1473; 1482; tak yak gsme spuolu zuostali s wami, se o to wsseczko radim orava 1539; za richtarstwy Jakuba Korody bylo mesto spolu p. ľupča 1569; nebo sem hned z domu k nim possiel a bil spolu se mnow tam na hospode pana pisarow brat krupina 1643; yako sem y sam widal niekedi anatomizowaneho czloweka wimalowaneho kosti, kterak se spolu držia trenčín 1654; Sstewo z Durom welike towaristwo drziawaly a spolu pigaly turiec 1745; tenže nass chram Pane welmy pustne spole y z faru swogu a sskolu štiavnik 18. st
2. dovedna, navzájom: gyu bil poyal y take az tohoto czasu y take su dobrich dieti spolu dobily žk 1457; natto nade wsseczko daly lidkup pred wsseczkym mestem a spolu ho mesteczko wypylo l. trnovec 1576; yako gest obyczeg prytelska, spoly aby se delylo trstín 1612; wezmy medu a frissneho owcjho legna, pomiessag spolu, pomas tym popaleninu rt 17. st; že se skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu spolu stahnuty šd 1784; zjevili se žeňe, čo za liduv jsú oni a spoli i hojnú jéj jak za náklad, tak aj za unuváňí mzdu viložíc br 1785 spoločne; kterím (príslovám) dolož wícsillabné predkladki a medzikladki (:intergekcie:) prede, skrze, nikďe, spole be 1794
• kdo zde chce dobrých dní zažíti, musí s svetem spolu jedenaké nádchy býti asl 1676
II. čast zdôrazňuje výraz, za ktorým stojí, rovnako, taktiež, aj, práve tak: nez prohlidagicz spolu na pritelstwy dobre a na dietky geho, att by newystupowal, ale atby obywatel pansky predcze zustal sliače 1597; ale že ku osprawedlneni nassemu spolu potrebne sa dobre skutky zewnitrne y wnitrne tc 1631; to nám ráč daťi božstwý nerozdilne, Otec y z Synem podstaťi gediné, spolu Duch Swatý; sséste spolu y dewáte prikázaňý tý proklaté žádosti telesné bráňy cc 1655; dar diwny a newidanj Maria, nebo bez wule protj a krwy muže tiehotna zustala, spolu čistotnu Pannu y Matku Spasitele sweta bila kt 1753; Krystus P. spolú cesta y cyl cesti gest blr 18. st


spoly p.
spolu

spolu_1 spolu spolu_2 spolu

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Kolokačný slovník. Slovník slovných spojení slovenčiny. Podstatné mená. Peter Ďurčo a kolektív. Viac informácií.
Morfologický analyzátor