Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

spoločnosť -i ž.

1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.; konzumná s.; úroveň s-i

2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.; dostať sa do dobrej s-i

3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.; letecká, obchodná s.; Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.; s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov; vyhľadávať niečiu s.; starať sa niekomu o s.

7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i; uviesť do s-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spoločnosť ‑i ‑í ž.

spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

p. aj spoločenstvo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spoločnosť, -ti ž.

1. filoz. súhrn ľudských vzťahov charakterizovaných určitým spôsobom výroby materiálnych prostriedkov a výrobnými vzťahmi na určitom stupni spoločenského vývinu: feudálna, kapitalistická, socialistická s.; budovanie novej, komunistickej s-i; triedna s., beztriedna s.; hospodárske zriadenie s-i;

2. (bez mn. č.) súhrn združene žijúcich ľudských bytostí, ľudstvo; súhrn ľudských bytostí žijúcich združene na istom priestore, za istých (sociálnych) podmienok, spoločenská skupina: ľudská s.; sovietska s.; mestská, vidiecka s.; aristokratická s.; dostať sa, upadnúť do zlej s-i; Vaňo sľúbil, že nás zoznámi s ruskou spoločnosťou. (Jes.)

3. viac ľudí pohromade, vyskytujúcich sa na tom istom mieste (často náhodne), napr. na kultúrnych podujatiach, pri zábave ap.; väčšia al. menšia skupina ľudí (obyč. známych), schádzajúcich sa obyčajne na posedenie, pre zábavu ap.: Spoločnosť, čo cestovala za Prahu, spala. (Hor.); veľká, hlučná s.; pestrá, miešaná s.; chodiť do s-i, vyhýbať sa, strániť sa s-i; stolová s. (Jes.) ľudia sediaci pri jednom stole, napr. v kaviarni ap.; Obdivovaná imponovala som celej spoločnosti. (Tim.); hovor. trhať, kaziť s.; šaty do s-i spoločenské; nedeľná kávová s. (Zúb.); „Na zdravie!“ ozve sa celá spoločnosť a brnká pohárikmi. (Kal.); hovor. zastar. Dáva spoločnosti, vedie pohostinský dom (Vaj.) usporadúva zábavy, večierky ap.

4. organizované združenie ľudí, inštitúcií ap., ktorí (-é) majú rovnaké záujmy (napr. obchodné, vedecké ap.), spoločné potreby pre dosiahnutie určitého cieľa, spoločenstvo, druh organizácie, združenie: Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov; (kočujúca) divadelná s.;

obch. združenie viacerých osôb pod spoločnou firmou: akciová, účastinárska s.; letecká, paroplavebná s.; založiť s.; hist.: Slovenská muzeálna spoločnosť; Slovenská učená spoločnosť; Spoločnosť národov (SN) medzinárodné združenie štátov po prvej svetovej vojne, ktoré sa malo starať o zachovanie mieru vo svete;

5. (bez mn. č.) blízkosť, prítomnosť, spoluúčasť niekoho, styk, spoločný výskyt s niekým, s niečím: byť, žiť, ísť, prechádzať sa v s-i niekoho; vyhľadávať s. niekoho; jeho s. mi je príjemná, nepríjemná, vítaná; žena je v pánskej, mužskej s-i, muž je v dámskej, ženskej s-i; (Dvojčatá) museli robiť spoločnosť tete Vindobóne. (Hruš.); ako sa mu [človekovi] pred vekmi žilo v tesnej spoločnosti so zvieratmi (Tat.) v spolužití;

6. vo feudálnom a buržoáznom zriadení sociálne vyššie postavené vrstvy, úzky kruh ľudí z tzv. vyšších vrstiev, napr. aristokratov, buržoázie: dáma zo s-i; uviesť niekoho do s-i; vybraná s.; Len parfumy a bundy prezrádzali, že ide naozaj o takzvanú „lepšiu spoločnosť“. (Urb.)

7. zastar. rovnakosť, súladnosť, zhoda, súlad, spoločenstvo: s. cieľov (Jégé)

Morfologický analyzátor

spoločnosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) spoločnosť; (bez) spoločnosti; (k) spoločnosti; (vidím) spoločnosť; (o) spoločnosti; (so) spoločnosťou;

(štyri) spoločnosti; (bez) spoločností; (k) spoločnostiam; (vidím) spoločnosti; (o) spoločnostiach; (so) spoločnosťami;

spoločnosť [-oč-, -eč-] ž
1. viac ľudí žijúcich na spoločnom území, pospolitosť: werny poddanj Wassj Oswicenosty zustawame, bozenik a wsseczka spolecznost dediny Krasneg Huorky k. hôrka 17. st; communitas: obec, společnost grp 1771; do ostrowu odessel, kdežto bidnj, samotnj a ode wssj společnosti lidske wzdalenj žiwot wede pt 1796
o mestská, obecná s., s. mestečka, dediny obyvatelia mesta, obce: a žeby byl (stranný človek) do společnostj mestečka byl prigatj (!) l. trnovec 1563; mezy společnost mestku prygaty gest p. ľupča 16. st; werny poddanj Wassj Oswicenosty zustawame, bozenik a wsseczka spolecznost dediny Krasneg Huorky k. hôrka 17. st; abi mna poctiwa obec gako sskodliwy a obecny poradek russicy ud wiobcowaly a z prostredku obecneg společnosti a bidleny witworely košeca 1781; byť prijatý do s-i mestečka, medzi s. mestskú práv stať sa mešťanom, požívať výhody plynúce z mestského práva: ktery by kolwek strany sobe cžlowek w mestečku nassem vrek mesky nabywal a žeby byl do společnostj mestečka byl (!) prigatj l. trnovec 1563; mezy společnost mestsku prygaty gest p. ľupča 16. st
2. väčšie al. menšie združenie ľudí rovnakých záujmov, príslušníci takého združenia, spolok: ani proti susedstwj, ani proti starodawneg spolecžnosti slobodnych miest kralowskych nehandlugeme, ani se neprotiwjme krupina 1611; aby wsseczka spolecznost tohoto towarystwa tkadlskeho ca 1660; žeby pak yakowu hadku bil slissal fatens w společnosty bratrstwa familie Medveczky neb congregatij slawneho wydieka, nikdy nepamata medvedzie 1721; remesla massarskeho wiučeneho take magstra do spoločnosty pod contractem zo slawnu familiu gsuczich prigaty nechczu l. mikuláš 1774
o telo Pane, ktere se w cirkewneg společnosti rozdawalo, domuw se wzity mohlo a zachowalo až do časuw pokrmuw dum 1718 v cirkvi; stav společnosťi manželskéj od obidvuch osób slobodňe a dobrovolňe má biť vivolen br 1785 manželstvo; bratská, cechová, tovarišská s. cech: mistr menowaneho czechu tohoto towarystwa nech wybira, k rukam przygima a kde se czechu anebo spolecžnosti towarysskeg widieti bude, wynaklada; dokonaly mystr do spolecznostj bratskeg; gestli pak probu (tovariš) dostatečne wikona, žadnim spusobem od czechowneg prawdy a společnosty nema odlučen bity ca 1660; 1691; 1759
3. blízkosť, prítomnosť, spoluúčasť niekoho, spoločný výskyt s niekým, niečím, spojenectvo, spojenie: mezy masarmy a ssewczy tato společnost užitečna att se zachowa ca 1579; (Joanes Moliss) any ziadneg spoločnosty s takowimy zboyniky nemal ilava 1668; nebo společnost krwe a tela Gežjsse Krysta gest to obecne dobre sp 1696; aby w moci pokrmu toho dusse posylnenegssy w společnosti angeluw se radowala duh 1723; gak to gest dobrá wec mať společnosť z uctiwimi luďmi ds 1795
4. jednota, svornosť: Otec y Syn y Duch Swatý tri osobi gedné podstaťi, společnost w bytnosti magý cc 1655; tehdi tito slowa swateho Pawla netrefňe sem tahnu: že chleb gest společnost ťela Krystoweho, ne ťelo chleba tp 1691; tzo rozuméss na svetich obtzoványu? Totu szpaszitedelnu szpolyetsnosztz a jednosztz mca 1750; communio: spoléčnost gednota ks 1763
o wssak nyczmeneg gestly Geho Oswiczenost bj cžo pohledawal, techdy obe stranky spolu rozumety a branyty, ano y spolecžnost držaty budu belá 1724 budú jednotní
5. spoločný majetok (ako celok): gestlize se co od neho (teliatka) vchova, techdi abi do spolecnosti bylo sliače 1603; statek pak, ktery gest nadobyty a bude wychowany, ten wssetek žeby do spoločznosty zustawal martin 1650; zeznawagu dyedyini, ze sprawugu mosty w spolocnosti, kterich se nachaczy na sedematricaty laktrou ružomberok 1765 ako spoločný majetok; statek pak, sersam, inse wecy, ktere sa nahacagu, gak z mogeg, tak manželky a geho bratoh wlasnih stranky, to wssecko do spoločnostyi pogde kalinovo 1778 e
6. súvis, súvislosť: s. wiznawa, že o společnosti takowich passienok newye abramová 1669; chimericka tato twa společnost podstaty chleba z podstatu tela Páně w swatosti mista nema; chleb, kteryž lameme, zdaliž nenj společnost tela Krystoweho duh 1723; tento artikul ma s predesslim společnost a pod tim(i)to slowami ze sprostred ginich wikorenyt se rozumi vop 1760
7. účasť, podiel: w tem ssurffssachte žáda společnost aneb častku boca 1699 gb; tež y dwuch osob, ktery na tech mjstech a končinach nemagj tal, častku a společnost ma srownana a nawracena byty mb 1701; kdy sad in deutro doloženj pritomnjmy sudczmy na stranu panow Gyorgya a Adama Eördogh a ginich w tom společnost magjcich, zaugati chtel laclavá 1718; participatio: učastek, společnost, učastnost, z nekym negaky rozdjl ks 1763
o kdo cyrkew neposlechne, budiz tedi gako pohan a publikan, to gest od společnosty ludu božiho odlučen šv 1675 náb veriacich v Boha

spoločnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) spoločnosť
G (bez) spoločnosti
D (k) spoločnosti
A (vidím) spoločnosť
L (o) spoločnosti
I (so) spoločnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) spoločnosti
G (bez) spoločností
D (k) spoločnostiam
A (vidím) spoločnosti
L (o) spoločnostiach
I (so) spoločnosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

spoločnosť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor