Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spoločný príd.

1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa; s. štát, s-é vlastníctvo

2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky; mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné; s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie; dosiahnuť niečo s-ou prácou

nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spoločný; spoločne prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akciespoločnýkolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazdmasovýdavovýpejor.: stádovýstádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlukniž. korporatívny: korporatívny odchodhúfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínovýlavínovitýzried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvosériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusyepidemický: epidemická nákaza


jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazdtímovýskupinový: tímová, skupinová prácaspoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hryvšeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký


súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod. • úhrnnýcelkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota ziskuglobálnysumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správusúborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril) • syntetickýsyntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca prácavýslednýkonečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekáraspoločný (týkajúci sa dvoch al. viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spoločný príd.

1. vlastný, prináležiaci, patriaci dvom al. viacerým al. všetkým jednotlivcom: s. cieľ; s. majetok; s-é vlastníctvo (pôdy); s. priateľ, nepriateľ; ČSSR je spoločný štát Čechov a Slovákov; s. byt; žiť v s-ej domácnosti, pod s-ou strechou; s-é meno (manželov); s-é hranice (štátov); Pracoval som v spoločnom záujme našom. (Hviezd.); ekon. s. trh; Európsky spoločný trh hospodársko-politické zoskupenie niektorých západoeurópskych kapitalistických štátov;

2. vyskytujúci sa u dvoch al. u viacerých al. u všetkých jednotlivcov, rovnaký, zhodný: s-é znaky rodu, druhu; mať s-é spomienky s niekým; majú mnoho s-ého; nemajú nič s-ého; s tým nemám nič s-ého a) je mi to vzdialené, cudzie; b) to sa ma netýka, do toho ma nič; mat. s. menovateľ výraz, v ktorom sa jednotlivé menovatele nachádzajú bez zvyšku; pren. previesť niečo na s-ého menovateľa nájsť rovnaký základ, niečo zhodné; pren. Spoločná krv koluje nám v žilách (Fr. Kráľ) sme si blízki.

nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

3. vykonaný, konaný za účasti, prítomnosti dvoch al. viacerých al. všetkých jednotlivcov, robený spolu: vykonať, dosiahnuť niečo s-ou prácou, s-ým úsilím; s. boj; s. život, s-á smrť; s-é prechádzky; s-á cesta; s-é stravovanie (napr. v závodných jedálňach); s-é ubytovanie (napr. v nocľahárňach); s-é obhospodarovanie pôdy; s. osev, chov (dobytka) v družstvách; Začal sa spoločný tanec. (Urb.) Manžel po pár rokoch spoločného života umrel. (Vám.); práv. ručenie rukou spoločnou a nerozdielnou solidárne;

spoločne prísl. spolu, vedno, dovedna (s niekým): s. pracovať, tešiť sa, trpieť; s. sa stravovať; Spoločne! hovorí sa ako odpoveď, poďakovanie na prianie dobrej chuti pred jedlom.

Morfologický analyzátor

spoločný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) spoločný; (bez) spoločného; (k) spoločnému; (vidím) spoločného; (o) spoločnom; (so) spoločným;

(dvaja) spoloční; (bez) spoločných; (k) spoločným; (vidím) spoločných; (o) spoločných; (so) spoločnými;


mužský rod, neživotné

(jeden) spoločný; (bez) spoločného; (k) spoločnému; (vidím) spoločný; (o) spoločnom; (so) spoločným;

(štyri) spoločné; (bez) spoločných; (k) spoločným; (vidím) spoločné; (o) spoločných; (so) spoločnými;


ženský rod

(jedna) spoločná; (bez) spoločnej; (k) spoločnej; (vidím) spoločnú; (o) spoločnej; (so) spoločnou;

(dve) spoločné; (bez) spoločných; (k) spoločným; (vidím) spoločné; (o) spoločných; (so) spoločnými;


stredný rod

(jedno) spoločné; (bez) spoločného; (k) spoločnému; (vidím) spoločné; (o) spoločnom; (so) spoločným;

(štyri) spoločné; (bez) spoločných; (k) spoločným; (vidím) spoločné; (o) spoločných; (so) spoločnými;

spoločný [spo-, spô-; -oč-, -eč-] príd
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom; všeobecný: (v) Wyslawczy pak reczenom obama stranom bola (hora) spoleczna l. ján 1480 sčl; pitwor pak společzny zustal trenčín 1589; nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog s. ľupča 1603; zastawuge sa Smrekowica pre spoločnu potrebu liptov 1716; conclave vivorum: prjbytek mužúw a mladéncúw společny; communis: obécny, spoléčny ks 1763; kdi pán instans z mlinarom spoločnim bodowiczkym bodovice 1784
o a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi žk 1469 práv rovnakou časťou; ponegprwe a nadewssecko musy wywolen byti společnjmi hlasy cechmistr na slawnosti wanočne ca 1681 jednohlasne; kdo ma swich poddanych a nedopustil by gich k společnemu dobremu, birssagowaty; kdokolwek, bud zemanskeho stawu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy w spoločnom dobrom aneb w potrebe dedinskeg liptov 1716 na verejné blaho, na všeobecný prospech; žadny z bratruw cechowskich nema se w žadneg ubliženosty ze žalobu proty společžnemu bratru k panu uradnykowy aneb k panu richtarowy meskemu utykaty veličná 1712 členovi; stul pak spoleczni držali prednegšy, s nima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe príles 1718 stravovali sa spoločne
2. vykonaný, konaný, využívaný za účasti dvoch al. viacerých jednotlivcov, kolektívny, op individuálny: gessce z gych spoleczneg roboty bola yama zyta a yama tenkele topoľčany 1554; skrze pak tych siesty drabow, kteri sta ass posowadt ziwy, czo spoloczny na Blatnyczy byly sklabiňa 1601–04; tyeto owcze do gisteho cžasu spolecžnym krmom a spolecžnym juhasom wichowawat budu strankj krupina 1692; familia Ssandor na spoločnu potrebu nigdi žadnich penezy od panou kremniczkich nepožiciawala (v. čepčín) 1715; conclamatio: spolécny kryk, pokryk; contributio: společny zbjrka, dánka ks 1763
o commune: obécny (!) dobré, společny (!) dobré, mestská dobrota ks 1763 všeobecné blaho; s-ou (a nerozdielnou) rukou práv rovnakým dielom, rovnako: wssiczkni cztyrzi spoleczni ruku slibugicz za pocztiwu pani Hedwigu, sestru swu žk 1468; czo se pak poprawy (pivovarského riadu) dotycze, to tez spolecznu a nerozdylnu ruku gednostayne magi oppatrowati p. ľupča 1568
3. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj strankj spolecznjmi nakladkj opatrowatj bilj powinnj trenčín 1589; za tento mlyn madaczansky, kteryz sme spolu uzywaly, mame spolocznym nakladem w Prosyku udelathy mlyn madočany 16. st; spolecžnu utratu wsseczy zeby gedno stawenicžko wistawily príles 1635; w Skalyczy statek, yak dum, wynohrady, role a gyne pertinentia mage z panem manzelem mym, yakožto společzne nahledani naležy skalica 1660; gedni gmena gsu obecne, spolocne dane Otcj, Synu y Duchu swatemu káz 18. st
o consors: učástny, towaryss spolécny ks 1763 manžel
4. majúci spoločné územie, hranice, súvisiaci s niečím: (poddaní) geho dobyly a dokrwawyly, na tom esste neprestaly, ness uiolenter ssestyre wodu spoloczneho drgeku wyrazyly a do chotara nasseho wpustyly čemice 1651; ale giž na ten čas natolko gest wikolčowany (laz), že z druhima lazmy společný biwse, welike pole strana Klokoč w sobe obsahuge nitra 1738; luki a zeme na miste spoločnom boli wirabaly l. mikuláš 1777
5. vzájomný: aby nam toto přigimany darow boskych padlo k posilneny wyri nasseg w tobe a k spolecžneg lascze krestianskeg bag 1585; že z spoločzneho porozumeny czastku huor toliko pre samych panow bude se hagity blatnica 1649; nebo dekretj společnu wuly učinene cassirowane bity neslussna gest wecz kob 1666; ness buducne ze spoločnow wuolou a radou ma se to činit liptov 1716; za času deset mesycúw usednúty sem z krwi z semena člowečyho a z rózkossu sna společnyho kb 1757
o vsta matky při pannách neotwjragj se nikdy krom w čas měsyčného kwětu a společného obcowánj zk 1778 pohlavného styku; subst
s. m spoločník: meus particeps: múg towaryss, múg společný ks 1763; subst
s-é s spoločný majetok: pak my wedle techto swedome (?) wyrozumewsse, vczynyly prawo taketo: czozkoluek gmali spoleczneho, zbozy y poseti topoľčany 1554; tegze czere meg ze spolecneho pocztiwe saty sa sprawily príles 1713; nassly se nektere dlustwa, ktere bi maly ze společneho pred dielbu wyplatit spiš 1726; ag weselia že geg p. brat robil, ale newie, czy z spolocžneho, czy z sweho turiec 1756
o k tim zemiam oračim ze společneho dedinskeho gedna neb druha stranka neco zaugala záborie 1730 patriaceho obci;
-e prísl k 1: sestry pak spuolecznie wybyty magy, gedney kazdey dawsse po fl 15; dietom pak mym spuolecznie wsseczkym, tak prwneyssy, yako y posledneyssey manzelki mey, att gyde ten statek w rowny diel žilina 1564; 1572; dczery, ktere pozustaly, te powynowatj budu bratrj pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati pocztiwe l. trnovec 1604; lyssku, gargapku a k Welikeg nočzy tela powinnj su spoleczne dawat p. bystrica 1684; lady pak na Vahu žeby se společžne lamaly l. ján 1704; zwelebúgte Pána se mnú a powyssugme méno geho společňe kb 1757; k 2: wodu za swu wlasni magy drzety az po Vhersku Ves a nyze Vherskey Wsy aby gim spoleczne bola l. ján 1480 sčl; Janowy pak fl 111 zs tey summy ma se nagyty a ostatnemy spuoleczne wssickny y z Janem magy se podielyty žilina 1553; ta (vinica) se ma cum consensu partium spolecžne odpredat a spolecžne rownim dilem penize inter partes magi se podelit krupina 1691; (úrek) p. Rady Janos, István a Mikoss spoločne držia ivachnová 1736; minister a cantor evangelitsky aby nebo společne z obecneho wiplacany byli, anebo častku wiplacanj ze strani katoljku aby prestala poniky 1791; k 3: a my spolecznie poradiwssie sie, s prziwolenim wsseczkey obcze prodali sme gemv to giste sedlisko žk 1482; prede wssemi weczmj spolecžne mezy sebau lasku vstawicžnu magte bag 1585; tu (sestru) take, gestli co ze zalohuw prisluchaty bude, stranky aby společne gi contentowaly zorkovce 1688; redamo: společňe milugem; consociatim: společňe, po towarysky ks 1763; k 5: kterak ony spoleczne a nerozdylne gednosteinu wuly prodaly Stanislawowy Wrbenskemu puol cztwrty zeme p. ľupča 1580 jednomyseľne

Zvukové nahrávky niektorých slov

spoločný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor