Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spoločný príd.

1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa; s. štát, s-é vlastníctvo

2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky; mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné; s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie; dosiahnuť niečo s-ou prácou

nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spoločný; spoločne prísl.

spoločný -ná -né príd.

-čný/150508±1 2.03: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 110429→110430
+0
−1
spoločný/5761 skutočný/4549 ročný/3888 finančný/3468 večný/2719 konečný/2540→2541
+0
−1
dostatočný/2330 tradičný/2168 vianočný/2127 nebezpečný/2102 náročný/1997 nočný/1988 značný/1829 výnimočný/1730 opačný/1692 informačný/1685 mesačný/1610 jedinečný/1494 zahraničný/1469 záverečný/1421 slnečný/1355 jednoznačný/1319 nekonečný/1217 tohtoročný/1104 bezpečný/1061 operačný/1022 medziročný/1004 komunikačný/1001 stručný/987 akčný/980 funkčný/888 zázračný/880 tanečný/878 investičný/865 zbytočný/795 organizačný/773 užitočný/736 hraničný/718 reprezentačný/693 nedostatočný/638 čiastočný/569 (852/42379)

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hromadný obsahujúci väčší počet, týkajúci sa väčšieho počtu (ľudí, predmetov, javov a pod.): hromadná doprava, hromadné akciespoločnýkolektívny (op. individuálny): hromadný, spoločný, kolektívny zájazdmasovýdavovýpejor.: stádovýstádovitý (týkajúci sa masy, davu, stáda): masové informačné prostriedky; davová psychóza; stádové, stádovité napodobňovanie cudzieho štýlukniž. korporatívny: korporatívny odchodhúfny (uskutočňovaný v húfoch) • lavínovýlavínovitýzried. lavinózny: húfne, lavínovité vysťahovalectvosériový (vzťahujúci sa na sériu, nie jednotlivý): sériové pokusyepidemický: epidemická nákaza


jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


kolektívny ktorý sa týka kolektívu, ktorý patrí kolektívu (op. individuálny) • spoločný: kolektívne, spoločné riešenie úlohy; kolektívne, spoločné záujmy (op. osobné, súkromné) • hromadný: hromadné ubytovanie, hromadný zájazdtímovýskupinový: tímová, skupinová prácaspoločenský (určený pre viac ľudí): spoločenské hryvšeobecný (týkajúci sa väčšiny al. všetkých): všeobecný súhlas


masový 1. zahŕňajúci väčšinu z istého spoločenstva ľudí • ľudovýcelospoločenský: hnutie má masovú, ľudovú, celospoločenskú základňu; futbal je u nás masový, ľudový šport

2. zahŕňajúci veľké množstvo (obyč. ľudí) • hromadnýmnohopočetný: masový, hromadný hrob; masová, mnohopočetná vraždaveľkýobrovskýpočetnýširoký (s veľkým počtom): masová, veľká, obrovská, široká účasť voličovdavovýpejor. stádovitý: masové, davové scény (vo filme); masová, stádovitá reakcia davukolektívny (op. individuálny) • spoločný (op. jednotlivý): masová, kolektívna práca; masový, spoločný útek


rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


spojený ktorý sa spojil, pripojil, pridružil k niekomu (niečomu) na základe rodinnej, názorovej, citovej a pod. príbuznosti; svedčiaci o spojenectve • spätýzried. spiaty: sú nerozlučne spojení, spätí, spiatispútanýzviazanýkniž.: zomknutýskĺbený: ľudia spútaní, zviazaní, zomknutí silnými citmi; pevne zomknuté silyspoločný: dosiahnuť cieľ spoločným úsilímexpr. spriahnutý (spojený proti niekomu, niečomu, obyč. so zlým úmyslom): obidvaja sú spriahnutí proti otcovi


spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký


súhrnný ktorý vyjadruje zhrnutie, úplný stav, počet a pod. • úhrnnýcelkový (op. čiastočný): súhrnná, úhrnná, celková hodnota ziskuglobálnysumárny: globálny, sumárny výsledok; vypracovať globálnu, sumárnu správusúborný: súborná učebnica obsahuje všetky základné poznatky; vydať autorovo súborné dielo (všetko, čo v živote vytvoril) • syntetickýsyntetizujúci (ktorý má charakter syntézy, zovšeobecnenia; zovšeobecňujúci, zhŕňajúci): syntetická, syntetizujúca prácavýslednýkonečný (ktorý vyplýva z niečoho ako výsledok; posledný z niekoľkých): výsledné, konečné body pretekáraspoločný (týkajúci sa dvoch al. viacerých vecí, javov): časopriestor – spoločný pojem pre čas a priestor

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spoločný príd.

1. vlastný, prináležiaci, patriaci dvom al. viacerým al. všetkým jednotlivcom: s. cieľ; s. majetok; s-é vlastníctvo (pôdy); s. priateľ, nepriateľ; ČSSR je spoločný štát Čechov a Slovákov; s. byt; žiť v s-ej domácnosti, pod s-ou strechou; s-é meno (manželov); s-é hranice (štátov); Pracoval som v spoločnom záujme našom. (Hviezd.); ekon. s. trh; Európsky spoločný trh hospodársko-politické zoskupenie niektorých západoeurópskych kapitalistických štátov;

2. vyskytujúci sa u dvoch al. u viacerých al. u všetkých jednotlivcov, rovnaký, zhodný: s-é znaky rodu, druhu; mať s-é spomienky s niekým; majú mnoho s-ého; nemajú nič s-ého; s tým nemám nič s-ého a) je mi to vzdialené, cudzie; b) to sa ma netýka, do toho ma nič; mat. s. menovateľ výraz, v ktorom sa jednotlivé menovatele nachádzajú bez zvyšku; pren. previesť niečo na s-ého menovateľa nájsť rovnaký základ, niečo zhodné; pren. Spoločná krv koluje nám v žilách (Fr. Kráľ) sme si blízki.

nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

3. vykonaný, konaný za účasti, prítomnosti dvoch al. viacerých al. všetkých jednotlivcov, robený spolu: vykonať, dosiahnuť niečo s-ou prácou, s-ým úsilím; s. boj; s. život, s-á smrť; s-é prechádzky; s-á cesta; s-é stravovanie (napr. v závodných jedálňach); s-é ubytovanie (napr. v nocľahárňach); s-é obhospodarovanie pôdy; s. osev, chov (dobytka) v družstvách; Začal sa spoločný tanec. (Urb.) Manžel po pár rokoch spoločného života umrel. (Vám.); práv. ručenie rukou spoločnou a nerozdielnou solidárne;

spoločne prísl. spolu, vedno, dovedna (s niekým): s. pracovať, tešiť sa, trpieť; s. sa stravovať; Spoločne! hovorí sa ako odpoveď, poďakovanie na prianie dobrej chuti pred jedlom.

spoločný [spo-, spô-; -oč-, -eč-] príd
1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom; všeobecný: (v) Wyslawczy pak reczenom obama stranom bola (hora) spoleczna (L. JÁN 1480 SČL); pitwor pak společzny zustal (TRENČÍN 1589); nieco pro rozkaz božsky, nieco take pro společny pokog (S. ĽUPČA 1603); zastawuge sa Smrekowica pre spoločnu potrebu (LIPTOV 1716); conclave vivorum: prjbytek mužúw a mladéncúw společny; communis: obécny, spoléčny (KS 1763); kdi pán instans z mlinarom spoločnim bodowiczkym (BODOVICE 1784)
L. a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi (ŽK 1469 práv) rovnakou časťou; ponegprwe a nadewssecko musy wywolen byti společnjmi hlasy cechmistr na slawnosti wanočne (CA 1681) jednohlasne; kdo ma swich poddanych a nedopustil by gich k společnemu dobremu, birssagowaty; kdokolwek, bud zemanskeho stawu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy w spoločnom dobrom aneb w potrebe dedinskeg (LIPTOV 1716) na verejné blaho, na všeobecný prospech; žadny z bratruw cechowskich nema se w žadneg ubliženosty ze žalobu proty společžnemu bratru k panu uradnykowy aneb k panu richtarowy meskemu utykaty (VELIČNÁ 1712) členovi; stul pak spoleczni držali prednegšy, s nima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe (PRÍLES 1718) stravovali sa spoločne
2. vykonaný, konaný, využívaný za účasti dvoch al. viacerých jednotlivcov, kolektívny, op individuálny: gessce z gych spoleczneg roboty bola yama zyta a yama tenkele (TOPOĽČANY 1554); skrze pak tych siesty drabow, kteri sta ass posowadt ziwy, czo spoloczny na Blatnyczy byly (SKLABIŇA 1601-04); tyeto owcze do gisteho cžasu spolecžnym krmom a spolecžnym juhasom wichowawat budu strankj (KRUPINA 1692); familia Ssandor na spoločnu potrebu nigdi žadnich penezy od panou kremniczkich nepožiciawala ((V. ČEPČÍN) 1715); conclamatio: spolécny kryk, pokryk; contributio: společny zbjrka, dánka (KS 1763)
L. commune: obécny (!) dobré, společny (!) dobré, mestská dobrota (KS 1763) všeobecné blaho; s-ou (a nerozdielnou) rukou práv rovnakým dielom, rovnako: wssiczkni cztyrzi spoleczni ruku slibugicz za pocztiwu pani Hedwigu, sestru swu (ŽK 1468); czo se pak poprawy (pivovarského riadu) dotycze, to tez spolecznu a nerozdylnu ruku gednostayne magi oppatrowati (P. ĽUPČA 1568)
3. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: gestlj bj strechj zhnilj a zpadlj, tj abj strankj spolecznjmi nakladkj opatrowatj bilj powinnj (TRENČÍN 1589); za tento mlyn madaczansky, kteryz sme spolu uzywaly, mame spolocznym nakladem w Prosyku udelathy mlyn (MADOČANY 16. st); spolecžnu utratu wsseczy zeby gedno stawenicžko wistawily (PRÍLES 1635); w Skalyczy statek, yak dum, wynohrady, role a gyne pertinentia mage z panem manzelem mym, yakožto společzne nahledani naležy (SKALICA 1660); gedni gmena gsu obecne, spolocne dane Otcj, Synu y Duchu swatemu (Káz 18. st)
L. consors: učástny, towaryss spolécny (KS 1763) manžel
4. majúci spoločné územie, hranice, súvisiaci s niečím: (poddaní) geho dobyly a dokrwawyly, na tom esste neprestaly, ness uiolenter ssestyre wodu spoloczneho drgeku wyrazyly a do chotara nasseho wpustyly (ČEMICE 1651); ale giž na ten čas natolko gest wikolčowany (laz), že z druhima lazmy společný biwse, welike pole strana Klokoč w sobe obsahuge (NITRA 1738); luki a zeme na miste spoločnom boli wirabaly (L. MIKULÁŠ 1777)
5. vzájomný: aby nam toto přigimany darow boskych padlo k posilneny wyri nasseg w tobe a k spolecžneg lascze krestianskeg (BAg 1585); že z spoločzneho porozumeny czastku huor toliko pre samych panow bude se hagity (BLATNICA 1649); nebo dekretj společnu wuly učinene cassirowane bity neslussna gest wecz (KoB 1666); ness buducne ze spoločnow wuolou a radou ma se to činit (LIPTOV 1716); za času deset mesycúw usednúty sem z krwi z semena člowečyho a z rózkossu sna společnyho (KB 1757)
L. vsta matky při pannách neotwjragj se nikdy krom w čas měsyčného kwětu a společného obcowánj (ZK 1778) pohlavného styku; subst s. m spoločník: meus particeps: múg towaryss, múg společný (KS 1763); subst s-é s spoločný majetok: pak my wedle techto swedome (?) wyrozumewsse, vczynyly prawo taketo: czozkoluek gmali spoleczneho, zbozy y poseti (TOPOĽČANY 1554); tegze czere meg ze spolecneho pocztiwe saty sa sprawily (PRÍLES 1713); nassly se nektere dlustwa, ktere bi maly ze společneho pred dielbu wyplatit (SPIŠ 1726); ag weselia že geg p. brat robil, ale newie, czy z spolocžneho, czy z sweho (TURIEC 1756)
L. k tim zemiam oračim ze společneho dedinskeho gedna neb druha stranka neco zaugala (ZÁBORIE 1730) patriaceho obci; -e prísl k 1: sestry pak spuolecznie wybyty magy, gedney kazdey dawsse po fl 15; dietom pak mym spuolecznie wsseczkym, tak prwneyssy, yako y posledneyssey manzelki mey, att gyde ten statek w rowny diel (ŽILINA 1564); ( 1572); dczery, ktere pozustaly, te powynowatj budu bratrj pekne a krasne spolocžne medzj dobre lydy wydati pocztiwe (L. TRNOVEC 1604); lyssku, gargapku a k Welikeg nočzy tela powinnj su spoleczne dawat (P. BYSTRICA 1684); lady pak na Vahu žeby se společžne lamaly (L. JÁN 1704); zwelebúgte Pána se mnú a powyssugme méno geho společňe (KB 1757); k 2: wodu za swu wlasni magy drzety az po Vhersku Ves a nyze Vherskey Wsy aby gim spoleczne bola (L. JÁN 1480 SČL); Janowy pak fl 111 zs tey summy ma se nagyty a ostatnemy spuoleczne wssickny y z Janem magy se podielyty (ŽILINA 1553); ta (vinica) se ma cum consensu partium spolecžne odpredat a spolecžne rownim dilem penize inter partes magi se podelit (KRUPINA 1691); (úrek) p. Rady Janos, István a Mikoss spoločne držia (IVACHNOVÁ 1736); minister a cantor evangelitsky aby nebo společne z obecneho wiplacany byli, anebo častku wiplacanj ze strani katoljku aby prestala (PONIKY 1791); k 3: a my spolecznie poradiwssie sie, s prziwolenim wsseczkey obcze prodali sme gemv to giste sedlisko (ŽK 1482); prede wssemi weczmj spolecžne mezy sebau lasku vstawicžnu magte (BAg 1585); tu (sestru) take, gestli co ze zalohuw prisluchaty bude, stranky aby společne gi contentowaly (ZORKOVCE 1688); redamo: společňe milugem; consociatim: společňe, po towarysky (KS 1763); k 5: kterak ony spoleczne a nerozdylne gednosteinu wuly prodaly Stanislawowy Wrbenskemu puol cztwrty zeme (P. ĽUPČA 1580) jednomyseľne

Zvukové nahrávky niektorých slov

spoločný: →speex →vorbis
justícii a v spoločnej justice et dans une commune
ktorý nemá nič spoločné qui n'avait rien de commun
nič spoločné s národmi rien en commun avec les peuples
o našich spoločných priateľoch de nos amis communs
sa pri spoločnom stole à la table commune
sa v spoločnej miestnosti dans la salle commune de
spoločnom všetkým a vždy commune à tous, toujours
v spoločnej sále, kde dans la salle commune
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu