spoločenstvo, -a, -tiev ž.
1. organizované spojenie väčšieho počtu osôb, príp. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami; zväzok, spolok: Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) zoskupenie niektorých kapitalistických európskych štátov; rehoľné s.;
práv. zastar. záujmová svojpomocná organizácia, ktorej cieľom je podporovať svojich členov: živnostenské, hospodárske, svojpomocné, pašienkové s.; hist. chotárne s. kolektívna držba pôdy (za feudalizmu);
2. (len v j. č.) spoločnosť (ľudská): ľudské s.; dnešné, do tried rozsekané spoločenstvo (Jégé); Bol to strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby nabil ním živé delá a vystrelil do zbahneného, hnijúceho spoločenstva. (Urb.) Prislúcha do spoločenstva tohto domu (Švant.) medzi jeho príslušníkov; naše rekreačné spoločenstvo (Karv.);
3. spojenectvo, spojenie, zväzok s niekým, s niečím, zhoda, súhlasnosť: s. cieľov; vojnové s.; jazykové, rečové s. (ľudí, národa) spoločný jazyk, spoločná reč; Obžalovaný si z odbojnosti proti kráľovi, zo spoločenstva s odbojným Tökölim. (Kal.) Núti nás obapolná výhoda k spoločenstvu. (Vaj.) Týmto skutkom aktívne prihlásili sa Slováci do spoločenstva európskych národov. (Mráz); práv. s. sporu, sporové s. keď je v spore viac žalobníkov al. žalovaných;
4. spoločnosť, spoločný život, spoločná existencia: životné s. muža a ženy; Spoločenstvo týchto dvoch ľudí sa mu ešte menej páčilo. (Hor.); bot.: rastlinné s., s. organizmov; prirodzené, umelé rastlinné s.; lesné s. spoločný výskyt a život rozličných rastlín na jednom mieste (napr. v lese ap.);
5. trochu zastar. život v spoločnosti, spoločenský život: Tiež stvorení k spoločenstvu [starší ľudia], nie div, že sa hrnú po nedeliach do krčiem. (Taj.);
spoločenstevný príd. k 1 trochu zastar.: s. poľovný revír poľovné pozemky v obvode jednej obce; s. poplatok za členstvo v spoločenstve (napr. živnostenskom)