spoločenský príd.
1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra; s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život; s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti; s-é vedomie, vzťahy; s-é vedy
2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom; s-é hry kolektívne; klub s-ých tancov; s-á komunikácia
3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty
4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek; zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve
● stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;
spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť; s. neprispôsobivý občan;
spoločenskosť -i ž.
spoločensky 2. st. -kejšie prísl.
1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti v jej historickom vývine, vzájomných vzťahov ľudí, vzájomného styku ľudí, sociálny: s-é javy, pomery, problémy, otázky; s-é premeny; s-é triedy; produkty spoločenskej práce; s-á podmienenosť; s. význam, s-é poslanie (napr. literatúry, umenia); s. pokrok; nový, lepší s. poriadok, nové, lepšie s-é zriadenie; socialistický, kapitalistický s. poriadok, socialistické, kapitalistické s-é zriadenie; s-é vlastníctvo (výrobných prostriedkov); s-é vzťahy utvárajúce sa medzi ľuďmi v procese ich spoločnej činnosti; s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a charakterizovaná vzťahmi pracovných síl a výrobných prostriedkov; zákonitosti s-ého vývinu; s-é bytie podmienky materiálneho života spoločnosti (spôsob výroby, ekonomické zriadenie spoločnosti); s-é vedomie filozofické, politické, náboženské, umelecké názory; s-é vedomie je určované s-ým bytím (Marx); s-é vedy humanistické (na rozdiel od matematických a prírodných); práv. s-á zmluva zmluva, ktorou sa dve osoby al. viac osôb zaväzuje, že urči tým spôsobom prispejú na dosiahnutie určitého spoločného cieľa;
2. týkajúci sa ľudí v ich vzájomnom styku v každodennom živote, pri práci, zábave ap.; v buržoáznej spoločnosti týkajúci sa jednotlivých vrstiev spoločnosti podľa sociálneho zaradenia, najmä tzv. vyšších, bohatých a vládnúcej triedy: s. život; s. úspech; s-á mienka, s-á konvencia; s-á udalosť napr. ples, sobáš- ap.; s-á miestnosť obyč. väčšia, slúžiaca na oddych, napr. v chate, v hoteli ap.; keď sa stal ministrom a keď prišli s tým postavením spojené spoločenské povinnosti (Urb.); s-é uplatnenie; s-é poklesky (Karv.); s-é hry spoločné, kolektívne; mať (vysoké) s-é postavenie; s-é rozdiely; udávať s. tón; s-á smotánka príslušníci vládnúcej triedy; s. škandál; s-á loz, pretvárka; pren. stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru; lit.: s. román zachycujúci život spoločnosti v širšej historickej súvislosti; s-é piesne umelého pôvodu, spievané obyč. v mestských vrstvách (na rozdiel od ľudových);
3. vhodný, primeraný do spoločnosti, bežný, zaužívaný v spoločnosti: s-é správanie, vystupovanie; pravidlá s-ého správania; s-á výchova; s-é šaty, topánky určené do spoločnosti, slávnostné, napr. do divadla ap.; s. takt; ľahký s. hovor (Tat.) konverzačný;
4. ktorý má rád spoločnosť, družný; skúsene, obratne sa pohybujúci v spoločnosti: Človek je tvor spoločenský. — Pani Jarošová je veľmi milá, spoločenská dáma. (Ráz.) Vlček bol spoločenský a zhovorčivý. (Mráz); včel. s-é včely žijúce v rojoch;
5. zastar. spoločný, kolektívny: Ako prezívala tieto spoločenské bolesti! (Podj.);
spoločensky prísl.: s. žiť, s. sa stýkať s niekým pestovať spoločenské styky; byť s. činný, užitočný; s. podmienený jav; s. sa vyšvihnúť; Albín bol neobyčajne spoločensky založený (Urb.) rád sa pohyboval v spoločnosti. To nie je podklad, aby sa spoločensky rozlišovali. (Jes.);
spoločenskosť, -ti ž. záľuba v spoločenskom živote, zmysel pre spoločnosť: (Matka) usilovala sa vyhovieť všetkým z vrodenej spoločenskosti. (Jes-á)