spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)
2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi
p. aj spolčovať sa
3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky
spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmi • expr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkom • expr.: spriahať sa • spriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriada • pejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sa • rodinkáriť sa • rodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sa • bračekovať sa • bratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmi • hovor., obyč. pejor.: kmotriť sa • kmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujú • združovať sa • zhromažďovať sa • dávať sa dokopy • dávať sa dovedna • dávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)
spolčiť, -í, -ia. rozk. -či/spolč dok. kniž. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť, združiť, dať dovedna: ich spolčiť manželstvom (Hviezd.); dal by sa do spania a sníčky spolčil s tichými bleskami (J. Kráľ); S ním spolč snahy, s ním zlúč túžby v rodoláske neskonalej. (Hviezd.) Príde doba zhody, čo spolčí v borbe, v práci, v snení. (Krčm.) Nenávideli sa, ale neláska k Albertovi ich spolčila. (Zván);
nedok. spolčovať
|| spolčiť sa (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spojiť sa, združiť sa, dostať sa dovedna; stať sa spoločníkom: spolčiť sa v dôvere novej (Hviezd.); V nich nespolčil sa mráz so zimou. (Hviezd.) Spolčia sa, vovedno letia a bzučia. (Fig.) Našli pomoc, spolčili sa v JRD. (Skal.) Okolití sa spolčili proti nim. (Kuk.) (Krčmár) sa spolčí so zbojníkmi. (Kuk.);
nedok. spolčovať sa
spolčovať sa, -uje, -ujú nedok. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spájať sa, združovať sa, dávať sa dovedna; stávať sa spoločníkom: Neradi sa spolčujú s tými, ktorí nepatria k nim. (Vans.) „Aj ja som toho presvedčenia“ — spolčujem sa ochotne s Jožkom. (Gab.) Spolčuje sa s udavačmi. (Heč.); keď sa spolčuje [hráč] proti nepriateľovi v kartách (Jes.); právo s. sa spolčovacie právo;
dok. spolčiť sa
|| spolčovať (koho, čo) spájať, združovať, dávať dovedna: [Víchrica hnevu] spájala ich všetkých jediným a spolčujúcim pocitom odporu. (Jil.) Nebolo tu ohnivka, ktoré by spolčovalo všetkých týchto ľudí rozličných pováh. (Jes-á);
dok. spolčiť