Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spolčovať sa ‑uje ‑ujú nedok.

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


spolčovať sa kniž. dávať sa dovedna, spájať sa obyč. s tajným zámerom al. proti niekomu, niečomu • hovor. pejor. paktovať: spolčuje sa, paktuje s protivníkmiexpr., obyč. pejor. piecť: pečú s mojím protivníkomexpr.: spriahať saspriadať sa: všetci sa spriahali proti nám; so všelikým sa spriadapejor. spantávať sa (o vzťahu muža a ženy) • hovor.: švagrovať sarodinkáriť sarodinkovať sa (uzatvárať priateľstvá so zištnými cieľmi) • hovor.: bratkovať sabračekovať sabratičkovať sa (obyč. podkladať sa v priateľskom vzťahu): bratičkuje sa s pánmihovor., obyč. pejor.: kmotriť sakmotríčkovať sa: už sa znova kmotríčkujúzdružovať sazhromažďovať sadávať sa dokopydávať sa dovednadávať sa dohromady (bez pejor. príznaku)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spolčiť, -í, -ia. rozk. -či/spolč dok. kniž. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť, združiť, dať dovedna: ich spolčiť manželstvom (Hviezd.); dal by sa do spania a sníčky spolčil s tichými bleskami (J. Kráľ); S ním spolč snahy, s ním zlúč túžby v rodoláske neskonalej. (Hviezd.) Príde doba zhody, čo spolčí v borbe, v práci, v snení. (Krčm.) Nenávideli sa, ale neláska k Albertovi ich spolčila. (Zván);

nedok. spolčovať

|| spolčiť sa (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spojiť sa, združiť sa, dostať sa dovedna; stať sa spoločníkom: spolčiť sa v dôvere novej (Hviezd.); V nich nespolčil sa mráz so zimou. (Hviezd.) Spolčia sa, vovedno letia a bzučia. (Fig.) Našli pomoc, spolčili sa v JRD. (Skal.) Okolití sa spolčili proti nim. (Kuk.) (Krčmár) sa spolčí so zbojníkmi. (Kuk.);

nedok. spolčovať sa


spolčovať sa, -uje, -ujú nedok. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spájať sa, združovať sa, dávať sa dovedna; stávať sa spoločníkom: Neradi sa spolčujú s tými, ktorí nepatria k nim. (Vans.) „Aj ja som toho presvedčenia“ — spolčujem sa ochotne s Jožkom. (Gab.) Spolčuje sa s udavačmi. (Heč.); keď sa spolčuje [hráč] proti nepriateľovi v kartách (Jes.); právo s. sa spolčovacie právo;

dok. spolčiť sa

|| spolčovať (koho, čo) spájať, združovať, dávať dovedna: [Víchrica hnevu] spájala ich všetkých jediným a spolčujúcim pocitom odporu. (Jil.) Nebolo tu ohnivka, ktoré by spolčovalo všetkých týchto ľudí rozličných pováh. (Jes-á);

dok. spolčiť

Morfologický analyzátor

spolčovať nedokonavé sloveso
(ja) spolčujem VKesa+; (ty) spolčuješ VKesb+; (on, ona, ono) spolčuje VKesc+; (my) spolčujeme VKepa+; (vy) spolčujete VKepb+; (oni, ony) spolčujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) spolčoval VLesam+; (ona) spolčovala VLesaf+; (ono) spolčovalo VLesan+; (oni, ony) spolčovali VLepah+;
(ty) spolčuj! VMesb+; (my) spolčujme! VMepa+; (vy) spolčujte! VMepb+;
(nejako) spolčujúc VHe+;
spolčowať spolčowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor