spolčiť sa p. spriahnuť sa
spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť sa • spliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkom • subšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertom • pejor.: spantať sa • zapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapom • hovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozíciou • pospriahať sa (postupne) • sprisahať sa • expr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklo • pejor.: zňuchať sa • zlízať sa • hovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi
spolčiť, -í, -ia. rozk. -či/spolč dok. kniž. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť, združiť, dať dovedna: ich spolčiť manželstvom (Hviezd.); dal by sa do spania a sníčky spolčil s tichými bleskami (J. Kráľ); S ním spolč snahy, s ním zlúč túžby v rodoláske neskonalej. (Hviezd.) Príde doba zhody, čo spolčí v borbe, v práci, v snení. (Krčm.) Nenávideli sa, ale neláska k Albertovi ich spolčila. (Zván);
nedok. spolčovať
|| spolčiť sa (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spojiť sa, združiť sa, dostať sa dovedna; stať sa spoločníkom: spolčiť sa v dôvere novej (Hviezd.); V nich nespolčil sa mráz so zimou. (Hviezd.) Spolčia sa, vovedno letia a bzučia. (Fig.) Našli pomoc, spolčili sa v JRD. (Skal.) Okolití sa spolčili proti nim. (Kuk.) (Krčmár) sa spolčí so zbojníkmi. (Kuk.);
nedok. spolčovať sa
spolčovať sa, -uje, -ujú nedok. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu i bezpredm.) spájať sa, združovať sa, dávať sa dovedna; stávať sa spoločníkom: Neradi sa spolčujú s tými, ktorí nepatria k nim. (Vans.) „Aj ja som toho presvedčenia“ — spolčujem sa ochotne s Jožkom. (Gab.) Spolčuje sa s udavačmi. (Heč.); keď sa spolčuje [hráč] proti nepriateľovi v kartách (Jes.); právo s. sa spolčovacie právo;
dok. spolčiť sa
|| spolčovať (koho, čo) spájať, združovať, dávať dovedna: [Víchrica hnevu] spájala ich všetkých jediným a spolčujúcim pocitom odporu. (Jil.) Nebolo tu ohnivka, ktoré by spolčovalo všetkých týchto ľudí rozličných pováh. (Jes-á);
dok. spolčiť
spolčiť dk 1. čo k čomu spojiť niečo s niečím, pripojiť niečo k niečomu: aby ony to, czo gym Pan Bůh nahodjl statku, aby to ony prwe dnu daly a spolcžily k Johannesoumu statku l. trnovec 1597; z vule Pana Boha i druhu častku tohoto panstvi likavskeho sme nadobyli a již vjedno spolčili ružomberok 1665 cm; ga hledice, abich sebe mohel czelu ctwrt spolčit n. mesto n. v. 1704; ňe ona (matka) dala gym (deťom) dussu a žiwot, aňy údy nespolčila, než Stworytel sweta pp 1734 2. čo, koho zlúčiť, zblížiť niečo, niekoho: (kríž Kristov) cizich spolcil z Bohem káz 18. st; -ovať ndk k 1: ta zasz ten gisty kusz zeme spolcžugem a pripogugem k tegže nywe rakoľuby 1661; k 2: abu buducne pri pocžtich, kdiž učet (?) budu dawat, register geden y druhý corendowaly a spolcžowaly krupina 1691 porovnávali, zosúlaďovali; apoštol wjru spolčuge se skutkámi dobrými pw 1752; nebo tu on (Ježiš) s poswatnj (!) chlebem telo swe a s poswatnim winem krew swu spolčuge cs 18. st; spolčiť sa dk 1. dať sa dovedna, spojiť sa: spolczili se yako z brat z bratom, ze wsseckym statkom y z irekom očová 1627; kdy se wino z wodu spolči, žaden nerika woda gest wino anebo wino gest woda tp 1691; ktere lazy skrze wikolčowaný horný wssecky se spolčily nitra 1738; jednokažde tělo swůg prach zebere a z mrtwých wstatj musy a spolčiti se s dussu swu na den sůdni pw 1752 2. zblížiť sa, zlúčiť sa, splynúť: ffarby na spusob nebeskeg duhy se spolčya och 17. st; takže tym se dalo znati, že gest prawj Buh a prawj člowek w gedneg nerozdjlneg osobe, ano, že se spolčilo člowečenstwj z bostwjm cs 18. st; vetszi dobrodeni nemohl vam Buh daruvati, gako že se s wami spolčil ss 18. st 3. dať sa do styku, nadviazať spojenie: toho narozeňí gsú swědkowé nebesstý angele, kterýž se spolčily z pastusski w tú chwýlj cc 1655 o kteri (syn) giss do sweho rozumu a czasu prisseda, poradne a pocztiwe se stau manzelsky spolcziti uminil m. s. ján 1611 oženiť sa; -ovať sa ndk k 1: kdy se dwe weci spolčugj, nykda gedna od druheg nebywa mluwena, ku prikladu: kdy se wino z wodu spolči tp 1691; prawda a wyra, tyto rečy wgedno se spolčugy a gsu užytečne každemu prešov 17. st e; knot kdi se spolcuge z woskem, zapalen gsuce, swetlo widawa káz 18. st; k 2: tělo Krystowo spolčuge se s poswátnym chlebem a tak podáwá se bk 1612; gestly bych se papeskeho (náboženstva) prjdrzel a w ceremoniach s njmi se spolčowal za 1676; k 3: vidzis Panye, śe nyechtzejú szlusebnitzi Krisztovi szpoltsovatz se zo szlusebnyíkama Belialovima rsp 1758; podobnj z podobnjm rád se spolčuge vp 1764