Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spokojný príd.

1. prejavujúci uspokojenie, súhlas, vyrovnaný: s. človek, s-á tvár, s. sám so sebou; byť s. s málom byť skromný

2. pokojný (význ. 1): s-é chvíle, s-é manželstvo;

spokojne prísl.;

spokojnosť -i ž.: výraz s-i

spokojný príd.

1. (bezpredm. i s kým, s čím, zried. i o čo) prejavujúci, vyjadrujúci súhlas, uspokojenie s istým stavom, vyrovnaný: s. človek; Podajte si ruky, ak chcete, aby sme boli všetci šťastní a spokojní. (Kuk.) On cíti, že sú s ním spokojní. (Ráz.) Ona bola spokojná o bezpečnosť jeho. (Taj.) Janko bol s výsledkom spokojný. (Zúb.); spokojný sám so sebou (Kuk.); byť s. s málom byť skromný; povedal so spokojným úsmevom (Zúb.); s-á tvár (Vaj.) s výrazom spokojnosti;

2. bez vzrušenia, výkyvov ap., nie búrlivý, pokojný: s-é chvíle; Jej ranný sen nebol spokojný. (Vaj.) Odmeraným, spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.) Za Anapou ležala spokojná voda (Jil.) ticho tečúca; spokojné, ba šťastné manželstvo (Taj.);

spokojne prísl.;

spokojnosť, -ti ž. stav toho, kto (čo) je s niečím, s niekým al. v niečom spokojný(-é): prejavovať s. s niečím, s niekým; mať výraz s-i na tvári; urobiť niečo na všeobecnú s., star. i k všeobecnej s-i

(jeden) spokojný; (bez) spokojného; (k) spokojnému; (vidím) spokojného; (hej) spokojný!; (o) spokojnom; (so) spokojným;

(dvaja) spokojní; (bez) spokojných; (k) spokojným; (vidím) spokojných; (hej) spokojní!; (o) spokojných; (so) spokojnými;

(jeden) spokojnejší; (bez) spokojnejšieho; (k) spokojnejšiemu; (vidím) spokojnejšieho; (hej) spokojnejší!; (o) spokojnejšom; (so) spokojnejším;

(traja) spokojnejší; (bez) spokojnejších; (k) spokojnejším; (vidím) spokojnejších; (hej) spokojnejší!; (o) spokojnejších; (so) spokojnejšími;

(jeden) najspokojnejší; (bez) najspokojnejšieho; (k) najspokojnejšiemu; (vidím) najspokojnejšieho; (hej) najspokojnejší!; (o) najspokojnejšom; (s) najspokojnejším;

(dvaja) najspokojnejší; (bez) najspokojnejších; (k) najspokojnejším; (vidím) najspokojnejších; (hej) najspokojnejší!; (o) najspokojnejších; (s) najspokojnejšími;

(jeden) spokojný; (bez) spokojného; (k) spokojnému; (vidím) spokojný; (hej) spokojný!; (o) spokojnom; (so) spokojným;

(tri) spokojné; (bez) spokojných; (k) spokojným; (vidím) spokojné; (hej) spokojné!; (o) spokojných; (so) spokojnými;

(jeden) spokojnejší; (bez) spokojnejšieho; (k) spokojnejšiemu; (vidím) spokojnejší; (hej) spokojnejší!; (o) spokojnejšom; (so) spokojnejším;

(tri) spokojnejšie; (bez) spokojnejších; (k) spokojnejším; (vidím) spokojnejšie; (hej) spokojnejšie!; (o) spokojnejších; (so) spokojnejšími;

(jeden) najspokojnejší; (bez) najspokojnejšieho; (k) najspokojnejšiemu; (vidím) najspokojnejší; (hej) najspokojnejší!; (o) najspokojnejšom; (s) najspokojnejším;

(štyri) najspokojnejšie; (bez) najspokojnejších; (k) najspokojnejším; (vidím) najspokojnejšie; (hej) najspokojnejšie!; (o) najspokojnejších; (s) najspokojnejšími;

(jedna) spokojná; (bez) spokojnej; (k) spokojnej; (vidím) spokojnú; (hej) spokojná!; (o) spokojnej; (so) spokojnou;

(tri) spokojné; (bez) spokojných; (k) spokojným; (vidím) spokojné; (hej) spokojné!; (o) spokojných; (so) spokojnými;

(jedna) spokojnejšia; (bez) spokojnejšej; (k) spokojnejšej; (vidím) spokojnejšiu; (hej) spokojnejšia!; (o) spokojnejšej; (so) spokojnejšou;

(dve) spokojnejšie; (bez) spokojnejších; (k) spokojnejším; (vidím) spokojnejšie; (hej) spokojnejšie!; (o) spokojnejších; (so) spokojnejšími;

(jedna) najspokojnejšia; (bez) najspokojnejšej; (k) najspokojnejšej; (vidím) najspokojnejšiu; (hej) najspokojnejšia!; (o) najspokojnejšej; (s) najspokojnejšou;

(dve) najspokojnejšie; (bez) najspokojnejších; (k) najspokojnejším; (vidím) najspokojnejšie; (hej) najspokojnejšie!; (o) najspokojnejších; (s) najspokojnejšími;

(jedno) spokojné; (bez) spokojného; (k) spokojnému; (vidím) spokojné; (hej) spokojné!; (o) spokojnom; (so) spokojným;

(tri) spokojné; (bez) spokojných; (k) spokojným; (vidím) spokojné; (hej) spokojné!; (o) spokojných; (so) spokojnými;

(jedno) spokojnejšie; (bez) spokojnejšieho; (k) spokojnejšiemu; (vidím) spokojnejšie; (hej) spokojnejšie!; (o) spokojnejšom; (so) spokojnejším;

(tri) spokojnejšie; (bez) spokojnejších; (k) spokojnejším; (vidím) spokojnejšie; (hej) spokojnejšie!; (o) spokojnejších; (so) spokojnejšími;

(jedno) najspokojnejšie; (bez) najspokojnejšieho; (k) najspokojnejšiemu; (vidím) najspokojnejšie; (hej) najspokojnejšie!; (o) najspokojnejšom; (s) najspokojnejším;

(štyri) najspokojnejšie; (bez) najspokojnejších; (k) najspokojnejším; (vidím) najspokojnejšie; (hej) najspokojnejšie!; (o) najspokojnejších; (s) najspokojnejšími;

spokojen p.
spokojný

spokojený p.
spokojný

spokojný,
spokojen(ý) príd
1. kt. má nerušený, plynulý priebeh, prejavujúci uspokojenie, súhlas, spokojný, tichý: y zatym pan Geho Milost zebi spokogen byl trstín 1615; bud spokogen s podlym mistem, téš y s podlym gidlem gv 1755; lauta civitas: spokogné mesto z obywatelma plné; taciturnitas: mlčánliwost, spokógné mlčáni; pacificus: pokógny, spokógny, tichy ks 1763; prjchozý toliko potrebnýma wěcy spokogeni gsu prv 1767; foemina (:con-:)ciliata viro: s mužem spokogená žena ld 18. st
2. na al. pri ktorom nevidieť výraznejší al. búrlivý pohyb, pokojný: osožnu mezytym wec byti prawy (Plinius) k spokognemu žiwobyťi mezy lydmi to weryť, že Buch peč na nas ma pp 1734; kde ge swornost, laska, tichost y časy spokogne gš 1758; abi len se (človek) nehibal a spokogen stal ms 1758
3. neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný: blahoslaweny spokogny, nebo sa synowe božj menowat budu; y pozdrawili seba (priatelia) wéspolek z slowmi spokognyma kb 1756; 1757; perpoliti homines: spokógny, porádny lidé; lautus homo: spokogny člowek ks 1763; pren dost ma odplati člowek spokognjmi rukami, kdy ma dobre gmeno lka 1736 kt. nečinia zlo
4. mierny, mierumilovný: gegych pryklad (včiel) zadusy w nas žádost pomstwy a k spokogneg swornosty popaudy pp 1734; spokójny sme, any žádné zásedki newymyssláme kb 1757; delenifica verba: pekné, spokógné reči; piaculum: smerná, spokogná obet, offera ks 1763
5. nej. konaním utíšený, pokonaný, práv kt. bol nej. (obyč. finančne) uspokojený: ta zwada mezy bratry vložena gest a spokogena; ty a takowe zle rečy medzy nimy gednow vložene a spokogene nema prwey wyslyssana bytj p. ľupča 1587; 1592; sin pak druhi dostatečne ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny dvorec 1712
o s-ým učiniť koho nerobiť si nárok na jeho majetok: aby žaden z dietok mych geho neturbowal ani negake wyplacenia nežadal, než každy spokognym geho včinil p. ľupča 1627
6. práv právoplatne užívaný, bez právneho obmedzenia: w tj časy nic neprekazaly pana Turzowj, nebo wzdickj chotar spokognj byl po dluhu predmier (1617); ze ho chcze spokogneho a besspeczneho zanechaty wsseczkem statku geho trstín 1612; w spokognom užitku placu toho zustawal krupina 1742; nebo az do roku 1612 w spokognom užjtku nassj predkowja zetrwawali w Oressnjch folkušová 1766 e
7. práv prijímajúci rozhodnutie súdu:
o stranka tuto zmluwu russjcy ma hnedky pokutu na stranku spokognu položity krupina 1734;
-e, -o prísl k 1: obleczme se w swetlo prawdi, kračagme yako we dne, spokogne tc 1631; Jana Czijerneho, spokogne czestu gducyho, dwa bohaprazdny lide ukrutne zamordowalj k. hôrka 17. st; w ten pondelok po Kwetneg nedeli pan instans s pacholkom oraty gducze, spokogne pressiel turiec 1730; kdiss Victoria blisko stála a modlyla se, nemoczná spokogné ležela pep 1770; k 2: pred dom oppatrneho Johannesa Wawrincza spokogne issel žilina 1658; kdy modernus instans z pola do dedyny prissedsse, zpokogne cestow ssiel h. jaseno 1665; most w tejto stolicy sucy od wekow a od pamaty ludskej spokognye stal obsolovce 1776; samička se dá poznati ponewáč gest tlusta, bachratá a spokojno sedi bin 1799; k 4: protoz vas zadame, ze gich z toho vezenij zpokoyne propustite, tak aby onij tim mystem, na ktere sme gich vyslalj, obmeškanij nebylij strečno 1575 e; k 6: kteressto hage ya sem wzdyczky spokogne vzywal trenčín 1583; tenze statok nekolyk rokow spokoyno vzywal strečno 1587; messtyane tu, kde ge sygot, zahrady swe mely a vžywaly spokognye trenčín 1613; ony prosyly, aby gym qwaltu nerobyly, ponewadz spokogne sedely bardejov 1653;
-osť ž
1. stav bez ruchu, odpočinok: tenere otium: w odpočjnku, w spokognosti byti; tranqvillitas: tichost, spokognost, čas pohodly; tranqvillo: w pohodlnem času, w spokognosti ks 1763; kdiž guž chrobáčkowe wssecky do hadbabu se pozaprawuwali, w spokognosti se musá zanechati bin 1799
2. tichosť, pokora: pax: pokog, tichost, spokognost ks 1763; prikázanj b(ožie) wzbudzugu a napominagú nás (kresťanov) ku statečnosti, ku swornosti a spokognosti sj 18. st
o čím chitrejšé tu odtúď do kraja tvého prepusťeňí zaslúžil jsi si, ale maj nékolko spokognosť br 1785 buď trpezlivý