spokojen p. spokojný
spokojený p. spokojný
spokojný, spokojen(ý) príd
1. kt. má nerušený, plynulý priebeh, prejavujúci uspokojenie, súhlas, spokojný, tichý: y zatym pan Geho Milost zebi spokogen byl (TRSTÍN 1615); bud spokogen s podlym mistem, téš y s podlym gidlem (GV 1755); lauta civitas: spokogné mesto z obywatelma plné; taciturnitas: mlčánliwost, spokógné mlčáni; pacificus: pokógny, spokógny, tichy (KS 1763); prjchozý toliko potrebnýma wěcy spokogeni gsu (PrV 1767); foemina (:con-:)ciliata viro: s mužem spokogená žena (LD 18. st)
2. na al. pri ktorom nevidieť výraznejší al. búrlivý pohyb, pokojný: osožnu mezytym wec byti prawy (Plinius) k spokognemu žiwobyťi mezy lydmi to weryť, že Buch peč na nas ma (PP 1734); kde ge swornost, laska, tichost y časy spokogne (GŠ 1758); abi len se (človek) nehibal a spokogen stal (MS 1758)
3. neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný: blahoslaweny spokogny, nebo sa synowe božj menowat budu; y pozdrawili seba (priatelia) wéspolek z slowmi spokognyma (KB 1756; 1757); perpoliti homines: spokógny, porádny lidé; lautus homo: spokogny člowek (KS 1763);
x. pren dost ma odplati člowek spokognjmi rukami, kdy ma dobre gmeno (LKa 1736) kt. nečinia zlo
4. mierny, mierumilovný: gegych pryklad (včiel) zadusy w nas žádost pomstwy a k spokogneg swornosty popaudy (PP 1734); spokójny sme, any žádné zásedki newymyssláme (KB 1757); delenifica verba: pekné, spokógné reči; piaculum: smerná, spokogná obet, offera (KS 1763)
5. nej. konaním utíšený, pokonaný, práv kt. bol nej. (obyč. finančne) uspokojený: ta zwada mezy bratry vložena gest a spokogena; ty a takowe zle rečy medzy nimy gednow vložene a spokogene nema prwey wyslyssana bytj (P. ĽUPČA 1587; 1592); sin pak druhi dostatečne ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny (DVOREC 1712)
L. s-ým učiniť koho nerobiť si nárok na jeho majetok: aby žaden z dietok mych geho neturbowal ani negake wyplacenia nežadal, než každy spokognym geho včinil (P. ĽUPČA 1627)
6. práv právoplatne užívaný, bez právneho obmedzenia: w tj časy nic neprekazaly pana Turzowj, nebo wzdickj chotar spokognj byl po dluhu (PREDMIER ( 1617)); ze ho chcze spokogneho a besspeczneho zanechaty wsseczkem statku geho (TRSTÍN 1612); w spokognom užitku placu toho zustawal (KRUPINA 1742); nebo az do roku 1612 w spokognom užjtku nassj predkowja zetrwawali w Oressnjch (FOLKUŠOVÁ 1766 E)
7. práv prijímajúci rozhodnutie súdu:
L. stranka tuto zmluwu russjcy ma hnedky pokutu na stranku spokognu položity (KRUPINA 1734); -e, -o prísl k 1: obleczme se w swetlo prawdi, kračagme yako we dne, spokogne (TC 1631); Jana Czijerneho, spokogne czestu gducyho, dwa bohaprazdny lide ukrutne zamordowalj (K. HÔRKA 17. st); w ten pondelok po Kwetneg nedeli pan instans s pacholkom oraty gducze, spokogne pressiel (TURIEC 1730); kdiss Victoria blisko stála a modlyla se, nemoczná spokogné ležela (PeP 1770); k 2: pred dom oppatrneho Johannesa Wawrincza spokogne issel (ŽILINA 1658); kdy modernus instans z pola do dedyny prissedsse, zpokogne cestow ssiel (H. JASENO 1665); most w tejto stolicy sucy od wekow a od pamaty ludskej spokognye stal (OBSOLOVCE 1776); samička se dá poznati ponewáč gest tlusta, bachratá a spokojno sedi (BiN 1799); k 4: protoz vas zadame, ze gich z toho vezenij zpokoyne propustite, tak aby onij tim mystem, na ktere sme gich vyslalj, obmeškanij nebylij (STREČNO 1575 E); k 6: kteressto hage ya sem wzdyczky spokogne vzywal (TRENČÍN 1583); tenze statok nekolyk rokow spokoyno vzywal (STREČNO 1587); messtyane tu, kde ge sygot, zahrady swe mely a vžywaly spokognye (TRENČÍN 1613); ony prosyly, aby gym qwaltu nerobyly, ponewadz spokogne sedely (BARDEJOV 1653); -osť ž
1. stav bez ruchu, odpočinok: tenere otium: w odpočjnku, w spokognosti byti; tranqvillitas: tichost, spokognost, čas pohodly; tranqvillo: w pohodlnem času, w spokognosti (KS 1763); kdiž guž chrobáčkowe wssecky do hadbabu se pozaprawuwali, w spokognosti se musá zanechati (BiN 1799)
2. tichosť, pokora: pax: pokog, tichost, spokognost (KS 1763); prikázanj b(ožie) wzbudzugu a napominagú nás (kresťanov) ku statečnosti, ku swornosti a spokognosti (SJ 18. st)
L. čím chitrejšé tu odtúď do kraja tvého prepusťeňí zaslúžil jsi si, ale maj nékolko spokognosť (BR 1785) buď trpezlivý