spokojný príd.
1. prejavujúci uspokojenie, súhlas, vyrovnaný: s. človek, s-á tvár, s. sám so sebou; byť s. s málom byť skromný
2. pokojný (význ. 1): s-é chvíle, s-é manželstvo;
spokojne prísl.;
spokojnosť -i ž.: výraz s-i
spokojný -ná -né 2. st. -nejší príd.
pochvaľovať si vyjadrovať spokojnosť, uspokojenie nad niečím, niekým • prichvaľovať si: jedlo si všetci pochvaľovali, prichvaľovali • tešiť sa • radovať sa: pochvaľovali si, tešili sa, že prácu stihli do zimy • byť spokojný • byť rád: bol spokojný, že hostia prišli • bláhať si: bláhajú si, že sa im žije dobre
p. aj chváliť
pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • mierny • tichý • nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina rieky • upokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojený • nerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánok • idylický • harmonický • selankový • selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život
2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojná • upokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánok • vyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človek • chladný • chladnokrvný • triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvy • flegmatický • pren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postoj • nevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušená • rozvážny • uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tón • kniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán
3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • mierny • zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povaha • krotký • tichý • nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osoba • pokojamilovný • mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvo • nenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestou • bezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine
4. p. pomalý 1, mierny
spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojený • uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené • pokojný • vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný • zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený • zmierený • expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa
vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán
2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový
3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit
4. p. vzpriamený
1. (bezpredm. i s kým, s čím, zried. i o čo) prejavujúci, vyjadrujúci súhlas, uspokojenie s istým stavom, vyrovnaný: s. človek; Podajte si ruky, ak chcete, aby sme boli všetci šťastní a spokojní. (Kuk.) On cíti, že sú s ním spokojní. (Ráz.) Ona bola spokojná o bezpečnosť jeho. (Taj.) Janko bol s výsledkom spokojný. (Zúb.); spokojný sám so sebou (Kuk.); byť s. s málom byť skromný; povedal so spokojným úsmevom (Zúb.); s-á tvár (Vaj.) s výrazom spokojnosti;
2. bez vzrušenia, výkyvov ap., nie búrlivý, pokojný: s-é chvíle; Jej ranný sen nebol spokojný. (Vaj.) Odmeraným, spokojným krokom obišiel okolo pece. (Hor.) Za Anapou ležala spokojná voda (Jil.) ticho tečúca; spokojné, ba šťastné manželstvo (Taj.);
spokojnosť, -ti ž. stav toho, kto (čo) je s niečím, s niekým al. v niečom spokojný(-é): prejavovať s. s niečím, s niekým; mať výraz s-i na tvári; urobiť niečo na všeobecnú s., star. i k všeobecnej s-i
spokojen p. spokojný
spokojený p. spokojný
spokojný, spokojen(ý) príd 1. kt. má nerušený, plynulý priebeh, prejavujúci uspokojenie, súhlas, spokojný, tichý: y zatym pan Geho Milost zebi spokogen byl (TRSTÍN 1615); bud spokogen s podlym mistem, téš y s podlym gidlem (GV 1755); lauta civitas: spokogné mesto z obywatelma plné; taciturnitas: mlčánliwost, spokógné mlčáni; pacificus: pokógny, spokógny, tichy (KS 1763); prjchozý toliko potrebnýma wěcy spokogeni gsu (PrV 1767); foemina (:con-:)ciliata viro: s mužem spokogená žena (LD 18. st) 2. na al. pri ktorom nevidieť výraznejší al. búrlivý pohyb, pokojný: osožnu mezytym wec byti prawy (Plinius) k spokognemu žiwobyťi mezy lydmi to weryť, že Buch peč na nas ma (PP 1734); kde ge swornost, laska, tichost y časy spokogne (GŠ 1758); abi len se (človek) nehibal a spokogen stal (MS 1758) 3. neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný: blahoslaweny spokogny, nebo sa synowe božj menowat budu; y pozdrawili seba (priatelia) wéspolek z slowmi spokognyma (KB 1756; 1757); perpoliti homines: spokógny, porádny lidé; lautus homo: spokogny člowek (KS 1763); x. pren dost ma odplati člowek spokognjmi rukami, kdy ma dobre gmeno (LKa 1736) kt. nečinia zlo 4. mierny, mierumilovný: gegych pryklad (včiel) zadusy w nas žádost pomstwy a k spokogneg swornosty popaudy (PP 1734); spokójny sme, any žádné zásedki newymyssláme (KB 1757); delenifica verba: pekné, spokógné reči; piaculum: smerná, spokogná obet, offera (KS 1763) 5. nej. konaním utíšený, pokonaný, práv kt. bol nej. (obyč. finančne) uspokojený: ta zwada mezy bratry vložena gest a spokogena; ty a takowe zle rečy medzy nimy gednow vložene a spokogene nema prwey wyslyssana bytj (P. ĽUPČA 1587; 1592); sin pak druhi dostatečne ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny (DVOREC 1712) L. s-ým učiniť koho nerobiť si nárok na jeho majetok: aby žaden z dietok mych geho neturbowal ani negake wyplacenia nežadal, než každy spokognym geho včinil (P. ĽUPČA 1627) 6. práv právoplatne užívaný, bez právneho obmedzenia: w tj časy nic neprekazaly pana Turzowj, nebo wzdickj chotar spokognj byl po dluhu (PREDMIER ( 1617)); ze ho chcze spokogneho a besspeczneho zanechaty wsseczkem statku geho (TRSTÍN 1612); w spokognom užitku placu toho zustawal (KRUPINA 1742); nebo az do roku 1612 w spokognom užjtku nassj predkowja zetrwawali w Oressnjch (FOLKUŠOVÁ 1766 E) 7. práv prijímajúci rozhodnutie súdu: L. stranka tuto zmluwu russjcy ma hnedky pokutu na stranku spokognu položity (KRUPINA 1734); -e, -o prísl k 1: obleczme se w swetlo prawdi, kračagme yako we dne, spokogne (TC 1631); Jana Czijerneho, spokogne czestu gducyho, dwa bohaprazdny lide ukrutne zamordowalj (K. HÔRKA 17. st); w ten pondelok po Kwetneg nedeli pan instans s pacholkom oraty gducze, spokogne pressiel (TURIEC 1730); kdiss Victoria blisko stála a modlyla se, nemoczná spokogné ležela (PeP 1770); k 2: pred dom oppatrneho Johannesa Wawrincza spokogne issel (ŽILINA 1658); kdy modernus instans z pola do dedyny prissedsse, zpokogne cestow ssiel (H. JASENO 1665); most w tejto stolicy sucy od wekow a od pamaty ludskej spokognye stal (OBSOLOVCE 1776); samička se dá poznati ponewáč gest tlusta, bachratá a spokojno sedi (BiN 1799); k 4: protoz vas zadame, ze gich z toho vezenij zpokoyne propustite, tak aby onij tim mystem, na ktere sme gich vyslalj, obmeškanij nebylij (STREČNO 1575 E); k 6: kteressto hage ya sem wzdyczky spokogne vzywal (TRENČÍN 1583); tenze statok nekolyk rokow spokoyno vzywal (STREČNO 1587); messtyane tu, kde ge sygot, zahrady swe mely a vžywaly spokognye (TRENČÍN 1613); ony prosyly, aby gym qwaltu nerobyly, ponewadz spokogne sedely (BARDEJOV 1653); -osť ž 1. stav bez ruchu, odpočinok: tenere otium: w odpočjnku, w spokognosti byti; tranqvillitas: tichost, spokognost, čas pohodly; tranqvillo: w pohodlnem času, w spokognosti (KS 1763); kdiž guž chrobáčkowe wssecky do hadbabu se pozaprawuwali, w spokognosti se musá zanechati (BiN 1799) 2. tichosť, pokora: pax: pokog, tichost, spokognost (KS 1763); prikázanj b(ožie) wzbudzugu a napominagú nás (kresťanov) ku statečnosti, ku swornosti a spokognosti (SJ 18. st) L. čím chitrejšé tu odtúď do kraja tvého prepusťeňí zaslúžil jsi si, ale maj nékolko spokognosť (BR 1785) buď trpezlivý