spojka -y -jok ž.
1. predmet, jav spájajúci niečo: káblová, izolačná, magnetická s.; motor. mechanizmus spájajúci motor a hnacie ústrojenstvo vozidla: s. automobilu; stlačiť s-u; gram. neohybné slovo vyjadrujúce syntaktické vzťahy medzi vetnými členmi a vetami
2. kto zabezpečuje spojenie, styk: partizánska s., využívať niekoho ako s-u; šport.: ľavá s., hrať s-u;
spojkový príd.: s. hriadeľ, s-é obloženie
spojka -ky -jok ž.
spojivo 1. látka, ktorá spája dovedna iné látky • spájadlo: plastové, cementové spojivo, spájadlo • spojka (to, čo spája niečo, niekoho s niečím, niekým): byť spojkou medzi minulosťou a prítomnosťou • kniž. most (Krčméry)
2. p. puto
spojka p. sprostredkovateľ, spojivo 1
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
spojka, -y, -jok ž.
1. vec, predmet, jav, ktorý niečo spája, sprostredkuje spojenie;
text. malý koberec, ktorý sa dáva na prechode medzi dvoma miestnosťami;
tech. zariadenie al. súčasť zariadenia slúžiaca(-e) na spájanie jednotlivých častí stroja al. zariadenia, napr. v motorovom vozidle, na koľajniciach ap.: koľajnicová s.;
gram. neohybné slovo, ktoré spája slová al. vety do vyšších jednotiek a naznačuje spravidla aj ich syntaktický vzťah: priraďovacie, podraďovacie s-y; odporovacie, stupňovacie ap. s-y; anat. s. šliach, predná s. mozgu;
2. kto obstaráva styk, spojenie, sprostredkovateľ: Zúčastňuje sa osobne na filmovaní a je spojkou medzi riaditeľom a režisérom. (Mor.);
voj. vojak určený na prenášanie zpráv, hlásení, rozkazov ap. od jedného veliteľa k druhému: robiť s-u;
šport. vo futbale hráč útoku, ktorý spája stredného útočníka s krídlom: pravá, ľavá s.;
3. spojenie, spojivo: s. oboch tuhšia (Hviezd.); spojka s minulosťou (Urb.); literát, ktorý bol spojkou medzi dobou meštiackou a robotníckou (Chorv.);
spojkový príd.: tech. s. hriadeľ ktorý privádza hnací moment od spojky; s. pedál na motorovom vozidle; gram. s-á väzba; vedľajšia veta spojková ktorá sa pripája k riadiacej vete spojkou