spojivo, -a, -jív str.
1. to, čo niekoho, niečo spája, zlučuje, zbližuje s niekým, s niečím, puto: mocné, tesné s.; citové s.; Bujnela ľahostajnosť k životu, trhali sa spojivá s ľuďmi. (Heč.) Potešilo ho, že sa našlo spojivo medzi ním a ňou. (Jes.)
2. hmota, látka, ktorá spája dovedna iné látky;
anat. medzibunková hmota, tkanivo, ktoré viaže, vyplňuje al. podopiera — iné tkanivá;
spojivový príd.: anat. s-é tkanivo