spojitosť, -ti ž.
1. vnútorná súvislosť, súvis, úzky vzťah: byť v tesnej, úzkej, priamej s-i s niekým, s niečím; uviesť, dať niekoho, niečo do s-i s niekým, s niečím; posudzovať, robiť niečo v s-i s niečím; Horunkuľa v sebe hľadala spojitosť medzi Maťom z r. 1914 a Maťom z roku 1919. (Jil.) V spojitosti s knihami prezerali sme si v kredenci porcelánový kalendár. (Fig.);
2. odb. kompaktnosť, súdržnosť: vlákna dreva strácajú svoju s.